Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8To/101/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211010048 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7211010048.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru a sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. októbra 2016, v trestnej veci obžalovaného M. W., pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 30.11.2015 sp.zn. 8 T/2011 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného M. W. a prokurátora. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Košice II zo dňa 30.11.2015 sp.zn. 8 T/2011 uznal obžalovaného M. W. vinným z obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v Košiciach na ul. H. W. dňa 31.12.2007 ako predávajúci v mene podnikateľského subjektu O. - W. M. uzavrel s poškodeným Q. U., zástupcom spoločnosti R. S. Y.., kúpno-predajnú zmluvu na odpredaj 250-tich ton slnečnicového oleja zn. Vénusz v hodnote 900 €/t, pričom pri uzatváraní zmluvy uviedol, že ho zabezpečí v nízkej cene nakoľko ho odoberá priamo od výrobcu spol. U. M.. U., J. republika a následne potom, čo mu poškodený uhradil kúpnu cenu 225 000 €, tak dodal dňa 21.2.2008 iba 19,370 ton predmetného tovaru, ktorý však zakúpil v spoločnosti I., Y..N..K.., pričom zostávajúcu časť tovaru už poškodenému Q. U. nedodal a napriek výzve nevrátil zostávajúcu časť kúpnej zmluvy, čím takto spôsobil škodu vo výške 207 640,78 €. Bol mu za to uložený podľa § 221 ods. 4, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov a 2 (dva) mesiace nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 5T 44/2012 zo dňa 22.8.2014, v spojení s uznesením Krajského súdu Košice, sp. zn. 7To 119/2014 zo dňa 10.12.2014, ktorým bol obžalovanému uložený podľa § 277 ods. 3 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodeného Q. U., U. G. S. D. N. U., J. XXX, XXXX U., Š. s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote prokurátor a obžalovaný M. W.. Okresný prokurátor vo svojom odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s predmetným rozsudkom v časti uloženého trestu. Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, pričom prejednaný skutok spáchal skôr ako bol Okresným súdom Košice II rozsudkom vyhláseným dňa 22.8.2014 sp.zn. 5 T/44/2012 uznaný vinným zo spáchania zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. , za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý je predmetom tohto konania predtým než bol test uložený skorším rozsudkom vykonaný rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 5T 44/2012, a preto podľa jeho názoru mal byť obžalovanému uložený ďalší rest v intenciách ustanovenia § 43 Tr. zák. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd v súlade s § 321 ods. 1 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a obžalovanému uložil primeraný ďalší nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že sa necítim byť vinným z trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu, nakoľko predmetný trestný čin nespáchal. Má za to, že vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok nie je trestným činom. S rozsudkom Okresného súdu Košice II sa nestotožňuje a nepovažuje ho za správny. Okresný súd Košice II rozhodol nesprávne na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. Rozsudok súdu vykazuje chyby v napadnutých výrokoch rozsudku. Skutkové zistenia súdu sú nejasné a neúplné a súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Zároveň možno konštatovať, že vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov. Taktiež má za to, že boli porušené ustanovenia, ktorým sa má zabezpečiť objasnenie veci. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že výsledky dokazovania sú nejednoznačné. Jednotlivé dôkazy netvoria ucelenú reťaz z ktorej by bolo možné vyvodiť jednoznačný záver, že sa stal skutok tak, ako ho súd vyhodnotil. V predmetnom trestnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že sa nejedná o trestný čin ale výlučne o obchodno-právny vzťah. V predmetnom konaní nebol preukázaný úmysel spáchať trestný čin. Súd vychádzal len z toho, že nedodal tovar a preto sa mal dopustiť trestného činu. S týmto záverom súdu sa však nemôže stotožniť. Samotné nesplnenie si zmluvnej povinnosti nie je spojené automaticky s trestnoprávnou zodpovednosťou. V zmysle čl. 17 ods. 2 Ústavy SR resp. čl. 1 Protokolu č. 4 k Dohovoru nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. Pričom poukazuje, na to. že záväzok nemohol dodržať z dôvodu omeškania na strane kupujúceho. Obžalovaný poukázal na to, že počas celého konania odmieta predmetné obvinenia. Podrobne popísal celý priebeh situácii, ktoré nastali a z ktorých jednoznačne vyplýva, že predmetného trestného činu sa nedopustil. V predmetnom trestnom konania bolo jednoznačne preukázané: Z kúpno-predajnej zmluvy na 100%- ný slnečnicový olej, zmluva č. 141207/CRE/Pol/SUNF/99 zo dňa 31 12.20107 vyplýva, že som ako podnikateľský subjekt O.- W. M. Y. Y. R. S. Y.. uzatvoril kúpno-predajnú zmluvu na 100%-ný slnečnicový olej, z obsahu ktorej vyplýva, že som mal kupujúcemu dodať 250 metrických ton slnečnicového oleja. Krajina pôvodu bola stanovená Európska únia (podľa výberu predávajúceho - čiže obžalovaného). Trvanlivosť bola stanovená na jeden rok, veľkosť balenia fliaš bol o objeme 1 liter, kontrola bude vykonaná medzinárodne uznávanou certifikačnou agentúrou Y..E..Y. pri vyložení nákladu v prístave J., W. a ich náklady bude znášať kupujúci. Zároveň poukazuje na to, že zmluvne strany si dohodli zmluvnú pokutu a to tak. že v prípade ak kupujúci poruší zmluvu, kupujúci zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 1.000.000 eur. Z Oznámenia č. 1/08 zo dňa 18.02 2008 vyplýva, že bol pripravený dodať 250 ton slnečnicového oleja. Z prílohy č .1 ku oznámeniu č. 1/08 vyplýva rozpis ciest jednotlivých kamiónov. Z potvrdenia spoločnosti I. Y..N..K.. zo dňa 18.2.2008 vyplýva, že táto spoločnosť zabezpečí pre jeho spoločnosť predaj 250 ton oleja Vénus 1/1. Z listiny - Okamžité odstúpenie od Kúpno-Predajnej zmluvy zo dňa 30.05.2008, vyplýva, že v súlade s predmetnou kúpnou zmluvou a v súlade s obchodným zákonom odstúpil od zmluvy a uplatnil si zmluvnú pokutu a uplatnil si zápočet z kúpnej ceny Z vyjadrenie spoločnosti I. Y..N..K.. zo dňa 02.04.2008, ktoré bolo doručené krajskému riaditeľstvu PZ v Košiciach dňa 04.04.2008 vyplýva, že som mal snahu dodržať podmienky zmluvy. V predmetnom vyjadrení je okrem iného uvedené citujem,,. Ž. W. nás navštívil ešte raz, pravdepodobne začiatkom marca s tým, že zaplatí zálohu a tovar odoberie neskôr. Túto alternatívu sme odmietli “ Čiže samotná spoločnosť I. potvrdila, že som chcel tejto spoločnosti zaplatiť za olej. Z listiny - ukončenie kontraktu zo dňa 13.02 2008 od spoločnosti R. Y..N. K.. F. XX, XXX XX R., Z.. XXXXXXXXX, je zrejmé, že spoločnosť ktorá nebola účastníkom predmetného právneho vzťahu zaslala túto listinu, avšak vzhľadom k tomu, že nebola účastníkom predmetného vzťahu je tento úkon v súlade s platným právnym poriadkom neplatný Z vyššie uvedených dôkazov, ako aj z mojich výpovedi možno jednoznačne konštatovať, že v danom prípade sa jedná o obchodno-právny vzťah. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s obranou obžalovaného, že sa jednalo o obchodno-právny vzťah a nie o trestný čin. Žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s dôkazmi ktoré svedčia v jeho prospech, a to z Oznámenie č.1/08 zo dňa 18.02.2008, že bol pripravený dodať 250 ton slnečnicového oleja ako aj s prílohou č, 1 ku oznámeniu č 1/08, ktorá dokazuje pripravený rozpis ciest jednotlivých kamiónov. Žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s listinným dôkazom - potvrdenie spoločnosti I. Y..N..K.. zo dňa z ktorej vyplýva, že zabezpečí pre moju spoločnosť predaj 250 ton oleja Vénus 1/1 a nevysporiadal sa ani s vyjadrením spoločnosti I. Y..N..K.. zo dňa 02.04. 2008, ktoré jasne dokazuje, že chcel zaplatiť zálohu a tovar odobrať neskôr, čo zástupcovia spoločnosti odmietli. Veď tento dôkaz jasne a presvedčivo dokazuje, že mal snahu platiť kupujúcemu. Súd ďalej nezdôvodnil ako sa vysporiadal s listinou - Okamžité odstúpenie od kúpno-predajnej zmluvy zo dňa kde som v súlade s predmetnou kúpnou zmluvou a v súlade s obchodným zákonom odstúpil od zmluvy a uplatnil si zmluvnú pokutu a uplatnil si zápočet z kúpnej ceny. Ďalším dôkazom, že nemal záujem poškodiť tureckú spoločnosť je to, že si objednal u spoločnosti U..G..Y..X. S. Y..N..K... kamióny na prepravu oleja, čo opäť dokazuje, že chcel plniť svoje záväzky voči kupujúcemu. Súd sa nevysporiadal ani s obranou, kde som dôvodil oneskorenie dodávok slnečnicového oleja a to, že dôvodom oneskorenia dodávok slnečnicového oleja bola tá skutočnosť, že podľa zmluvy má kontrolu tovaru vykonávať kupujúci, a to tak že tato kontrola mala byť vykonaná medzinárodne uznávanou certifikačnou agentúrou Y. E..Y.. pri vyložení nákladu v prístave J.. Turecko a ich náklady bude znášať kupujúci. Avšak následne ho kupujúci požiadal o to, aby som ja zabezpečil vykonanie kontroly s tým, že termín dodávok bude logicky posunutý a dodávky tovaru sa budú realizovať po vykonaní kontroly. Uvedené tvrdenia sú podložené listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Na túto skutočnosť však rovnako neprihliadol. Tieto všetky dôkazy spochybňujú a vyvracajú tvrdenia, že obžalovaný spáchal trestný čin podvodu a dokazujú, že nikdy nemal v úmysle na škodu cudzieho majetku obohatiť sa tým, že uvedie spoločnosť R. S. do omylu a nikdy nemal v úmysle spôsobiť na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu. Z vyššie uvedeného je úplne zrejmé, že v danom prípade nebola naplnená subjektívna stránka trestného činu ale išlo výlučne o obchodno-právny vzťah v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Odhliadnuc od skutočnosti, že predmetný trestný čin nespáchal, pokiaľ ide o samotnú výšku trestu, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Košice II, tento trest považuje za neprimerane prísny. Je toho názoru, že v predmetnej veci boli splnené všetky podmienky (vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj na jeho pomery) pre použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody, nakoľko použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom by bolo neprimerane prísne a účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Podľa ustálenej judikatúry „za okolnosti je pritom potrebné považovať všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na hodnotenie stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť (ktorý sa samozrejme plynutím času znižuje, rovnako ako sa znižuje potreba postihnutia páchateľa pretože odstupom času sa míňa aj účel trestu) a tiež skutočnosti vplývajúce na hodnotenie možnosti nápravy páchateľa. Primeranosť tejto dĺžky sa posudzuje vždy s prihliadnutím na skutkovú, právnu a procesnú zložitosť veci a správanie štátnych orgánov." V danom prípade poukazuje na významnú skutočnosť, že od spáchania skutku a trestného stíhania uplynulo viac ako 8 rokov, pričom obžalovaný žiadnym spôsobom trestné konanie nepredlžoval. Podľa rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva dĺžku trvania trestného konania prevyšujúcu 6 rokov je potrebné považovať za výnimočnú a v prípade absencie významných dôvodov pre prekročenie tejto hranice nie je možné trestné stíhanie dlhšieho trvania tolerovať. Preto je toho názoru, že v danom prípade postupom orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní došlo k porušeniu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 6 ods. 1 - právo na spravodlivé súdne konanie zabezpečujúce prerokovanie veci v primeranej lehote) a tiež k porušeniu k jednej zo základných zásad trestného konania upravenej v ustanovení § 2 ods. 7 Tr. por. (každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná súdom). Podľa ustálenej judikatúry podmienka rýchlosti konania musí byť splnená, aby sa zabránilo tomu, aby bol obvinený príliš dlho vystavený trestnému stíhaniu, s čím sú spojené zásahy do jeho práv a slobôd, a aby nebol vystavený neistote o svojom osude (trestné stíhame má totiž vplyv na jeho povesť postavenie v zamestnaní ako aj v spoločnosti, čo už samo osobe možno považovať za určitú formu sankcie). Postavenie obvineného je stresujúce (napriek formálnej deklarácii rešpektovania prezumpcie neviny totiž naša spoločnosť obvinené osoby prakticky stotožňuje s osobami odsúdenými) a negatívne ovplyvňuje život obvineného prinajmenšom tým, že aktuálna hrozba trestu komplikuje obvinenému možnosť viesť a plánovať ďalší osobný život. Uvedený fakt, je významný aj z dôvodu, že plynutím času sa znižuje záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne potreba jednak individuálnej prevencie a tiež potreba generálnej prevencie (výchovné a odstrašujúce účinky trestu na ostatných členov spoločnosti sa plynutím času znižujú). Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. Doba, ktorá uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý. Aj z týchto dôvodov je povinnosťou súdov, aby porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote bolo určitým primeraným spôsobom odškodnené. Práve zmiernenie trestu je preto podľa názoru súdu v danom prípade určitou kompenzáciou štátu za to, že došlo k porušeniu práv obžalovaných neprimeranou dĺžkou trestného konania, na ktorého dĺžke títo nemali žiaden vplyv. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom na časový odstup od jeho spáchania (viac ako 8 rokov) má za to, že uložený trest je neprimerane prísny. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach rozsudok Okresného súdu Košice II podľa § 321 ods. 1 písm.a), b), c), e), Tr.poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku v súlade § 285 písm. a/,b), c/ rozhodol a spod skutku obžalovaného oslobodil, alternatívne navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach rozsudok Okresného súdu Košice II podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), e), Tr.poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku ho vrátil Okresnému súdu Košice II na nové prejednanie a rozhodnutie. Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné. V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovanej. Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje. Súd prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom v rovine procesnej, dôkazno - hodnotiacej, ako aj v rovine právnej kvalifikácie. Svoje rozhodnutie potom dostatočne a presvedčivo odôvodnil tak, ako to zodpovedá kritériám § 168 ods. 1 Tr. por. Vzhľadom na rozsah a obsah tohto odôvodnenia by bolo duplicitné v ňom uvedené argumenty opakovať. Odôvodnenie rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov, tak prvostupňového, ako aj odvolacieho, ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. Odvolací súd sa s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu stotožnil, a to preto, lebo na základe vykonaného dokazovania a hodnotenia dôkazov jednotlivo, i v ich súhrne dospel k správnym a zákonným záverom. Aj podľa názoru krajského súdu, obžalovaný po subjektívnej i objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. Rozsiahlym vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný predstieraním schopností zabezpečiť dodávky tovaru uviedol poškodených do omylu a týmto svojím konaním spôsobil škodu vo výške 207.640,78 Eur, čo je potrebné kvalifikovať ako škodu veľkého rozsahu. Objektívna i subjektívna stránka obžalovaného tak, ako na to zákonným spôsobom po vykonanom dokazovaní poukázal okresný súd bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná výpoveďami poškodených, ako aj výpoveďami svedkov G. A., R. F., M. U. G. Z. U., ktorí zhodne potvrdili, že obžalovaný bol vo firme U. s tým, že chce odoberať olej do Turecka, avšak ho odkázali na spoločnosť I. Y., ako výhradného dovozcu oleja Vénusz na Slovensko. Z objednávok a faktúr spoločnosti I. Y. bolo preukázané, že obžalovaný objednal v tejto spoločnosti olej v množstve 193,70 ton, ktorú kúpnu cenu uhradil a ďalej už neobchodoval. Z vyjadrenia konateľky spoločnosti I. Y. bolo ďalej preukázané, že obžalovaný chcel kúpiť väčšie množstvo oleja pre tureckých odberateľov, avšak k podpísaniu zmluvy nedošlo. Z takto vykonaného dokazovania, ktoré podrobne rozobral okresný súd a na ktoré skutočnosti poukázal aj krajský súd, aj krajský súd dospel k záveru, že bol preukázaný podvodný úmysel obžalovaného v zmysle § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., pretože obžalovaný predstieral zabezpečenie dodávok poškodeným, pričom časť tovaru poškodenému nedodal a ani napriek výzve nevrátil sumu a takto spôsobil škodu pre poškodeného výške 207.640,78 Eur. Z týchto dôvodov preto krajský súd neakceptoval odvolacie námietky obžalovaného a jeho osobnú obhajobu vyhodnotil ako účelovú a samotné odvolanie ako nedôvodné. Vo vzťahu k odvolaniu prokurátora do uloženého trestu krajský súd uvádza: Okresný súd uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov a 2 mesiace nepodmienečne a zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 5 T/44/2012 zo dňa 22.8.2014 , v spojení s uznesením Krajského súdu Košice sp.zn. 7 To/119/2014 zo dňa 10.12.2014, ktorým bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne. Okresný súd uloženie súhrnného trestu odôvodnil tým, že teraz posudzovaný skutok obžalovaný tak spáchal skôr, ako bol Okresným súdom Košice II sp.zn. 5 T/44/2012 zo dňa 22.8. 2014 vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť. Podľa názoru okresného súdu tak bolo potrebné ukladať súhrnný trest. S týmto právnym názorom okresného súdu sa stotožnil aj krajský súd, a tu poukazuje na nasledovné: Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. , ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu (§ 41 ods. 2 Tr. zák.). Podľa názoru krajského súdu okresný súd pri ukladaní súhrnného trestu obžalovanému správne a zákonne vychádzal z dikcie § 42 ods. 1 Tr. zák. a nemožno tak akceptovať námietku prokurátora, že okresný súd mal uložiť obžalovanému ďalší trest. Podľa § 43 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu s doteraz nevykonanou časťou uloženého trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu. Citované ustanovenie tak ukladá podmienky, za ktorých možno uložiť ďalší trest, pričom krajský súd z dikcie citovaného ustanovenia uvádza, že ďalší trest tak prichádza do úvahy vtedy, ak by sa obžalovaný dopustil uvedeného trestného činu v čase medzi vyhlásením odsudzujúceho rozsudku prvostupňového súdu a právoplatnosťou tohto rozsudku. Vtedy by sa ustanovenie o ďalšom treste podľa názoru krajského súdu malo použiť. V konkrétnom prípade, tak ako na to správne poukázal aj okresný súd , obžalovaný teraz posudzovaný trestný čin a skutok, pre ktorý bol uznaný vinným spáchal však pred prvým odsudzujúcim rozsudkom, a to konkrétne pred rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 5 T/44/2012, ktorý bol vyhlásený 22.8.2014. Z týchto dôvodov preto odvolací súd neakceptoval námietku prokurátora o uložení ďalšieho trestu, práve naopak, uložený súhrnný trest vo výmere, ako ho uložil okresný súd považuje za správny a zákonný. Okresný súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm.a) Tr. zák., pričom prichádzalo použitie ustanovenia § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. Tento nedostatok však odvolací súd nemohol napraviť pre nedostatok odvolania do výroku o zaradení obžalovaného v jeho neprospech. Okresný súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodeného Q. U. s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Poškodený proti tomuto výroku nepodal odvolanie a po preskúmaní tohto výroku aj na podklade podaného odvolania zo strany obžalovaného odvolací súd dospel k záveru, že aj tento výrok je zákonný a odôvodnený tak, ako na to poukázal okresný súd. To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uznesenie ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.