Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/447/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212210981 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7212210981.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Who is who Verlag für Personenenzyklopädien AG, CH-6304 Zug, Alpenstrasse 16, Postfach 4703, Švajčiarsko, zapísaného v obchodnom registri kantónu Zug pod č.:CH-170.3.004.856-5, zastúpeného Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Žilina, Makovického 15, IČO: 36 799 688, proti žalovanému C.. R. J., T., F. X, Košice, zastúpenému HODOR advokátska kancelária, s.r.o., Košice, Hlavná 77, IČO: 47 240 849, o zaplatenie 339,41 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 36C/68/2013-108 zo 17.4.2015 Okresného súdu Košice II r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom I. Žaloba v plnom rozsahu zamietol a II. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovaného 192,66 €, ktoré je povinný zaplatiť v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, jeho zástupcovi. Trovy konania predstavujú v časti 20 € náhradu za zaplatený súdny poplatok a v časti 172,66 € nárok na nahradenie trov právneho zast. žalobcu. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čo žalobca svojou žalobou podanou uňho 18.4.2012 žiadal, ako ju odôvodnil a ako žalovaný odôvodnil svoje stanovisko k žalobe, resp. čo namietal a na čo poukázal, čo zistil z Objednávky č.6601901, vyhotovenej na predtlači s hlavičkou žalobcu a podpísanej 18.5.2009 žalovaným ako objednávateľom na rokovaní s G.. X. I., z výpovede žalovaného a svedkyne PhDr. Janečkovej, z vyhlásenia podpísaného 18.5.2009 žalovaným na rokovaní s G.. I. (č.l.55), z faktúry žalobcu č.SK2009-7021, vystavenej 15.6.2009 a splatnej 29.6.2009 (č.l.5), z listu zástupcu žalobcu z 20.7.2011 (č.l.6) a z poštovej doručenky (č.l.8), z Encyklopédie žalobcu s názvom Who is Who v Slovenskej republike (ďalej len SR), 6. Vydanie, str.80 (predloženej na pojednávaní 1.10.2013), ako aj z fotokópie 80. strany knihy (č.l.44), z listu žalovaného žalobcovi z 15.2.2013, aké skutočnosti k veci uviedol žalovaný na pojednávaní 1.10.2013, aké tvrdenia uviedla k veci svedkyňa G.. I., vypočutá vo veci 14.11.2014 a čo zistil (aká skutočnosť je zrejmá) z obsahu „redaktorského preukazu“ (úvodzovky súd) svedkyne G.. I., predloženého ňou na pojednávaní 14.11.2014 (č.l.88) a Zmluvy o obchodnom zastúpení č.61025 (č.l.93-99), uzavretej 27.6.2008 žalobcom ako „vydavateľstvom“ a svedkyňou G.. I. ako „obchodným zástupcom“ (úvodzovky v oboch prípadoch súd). Citoval znenie § 22 ods.1,§ 31 ods.1,§ 34,§ 39, § 43a ods.1,§ 488,§ 489 O. z.,§ 566 ods.1,§ 568 ods.3,4,§ 625 ods.1 a § 654 Obch. zák. Na základe uvedených skutočností konštatoval, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy, a to z dôvodu absencie plnomocenstva, ktorým by žalobca splnomocnil svedkyňu G.. I. na uzatvorenie zmluvy so žalovaným. Svedkyňa nebola žalobcom splnomocnená, pretože ňou označená mandátna zmluva (resp. Zmluva o obchodnom zastúpení z 27.6.2008) neobsahuje jeho splnomocnenie v prospech svedkyne uzatvárať zaňho zmluvy a ňou predložený „redaktorský preukaz“ taktiež nebol žiadnym splnomocnením. Potreba špeciálneho splnomocnenia vyplýva z cit. § 568 a § 654 Obch. zák. T.j. svedkyňa na rokovaní so žalovaným 18.5.2009 nemala právo za žalobcu rokovať o konkrétnom znení zmluvy a takúto zmluvu (Objednávka z 18.5.2009) s ním uzavrieť. Na základe týchto skutočností je uzavretie takejto zmluvy v rozpore s § 22,§ 31,§ 34 a § 43a O. z., nakoľko v príslušnom úkone chýba vôľa žalobcu potrebná na uzavretie predmetnej zmluvy, preto je zmluva podľa § 39 O. z. absolútne neplatná. Žalobca sa v rámci tohto konania domáhal splnenia záväzku žalovaného voči svojej osobe, pričom tento svoj nárok na zaplatenie svojej pohľadávky odôvodnil zmluvným vzťahom na základe cit. Objednávky z 18.5.2009. S ohľadom na uvedené zistenie (neplatnosť zmluvy) by žalobca na preukázanie opodstatnenosti svojho nároku musel preukázať, že mu voči žalovanému vznikol nárok na nahradenie škody, vydanie bezdôvodného obohatenia alebo existenciu iných skutočnosti uvedených v zák. Žalobca však v tomto smere nepredložil žiadny dôkaz a dokonca ani žiadnu takúto skutočnosť netvrdil. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods.1 a § 149 ods.1 O. s. p. (ich znenie citoval), pretože žalovaný mal vo veci úspech v plnom rozsahu. Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú má žalovaný povinnosť zaplatiť na úhrade súdneho poplatku 20 € za podanie podľa § 2 ods.1 Zák.č.71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a taktiež aj v náhrade trov právneho zast., pretože žalobca bol v konaní zastúpený advokátom. Trovy právneho zast. predstavujú: 1. odmenu za 5 úkonov právnej „pomoci“ v „hodnote“ po 26,56 € (prevzatie zast., spracovanie a podanie odporu, účasť na pojednávaní 1.10., 14.11.2014 a 17.4.2015), 2. náhradu tzv. režijných paušálov: 3 x „v hodnote“ po 7,81 €, 1 „v hodnote“ 8,04 € a 1 „v hodnote“ 8,39 €. To všetko v súlade s § 10 ods.1,§ 14 ods.1 a § 16 ods.3 Vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku. 3. I. Žalobca s uvedeným rozhodnutím nesúhlasil a to z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 písm. d) a f) O. s. p., teda z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zák. stanovenej lehote podal toto odvolanie. II. So závermi súdu, čo sa týka dôvodu (reprodukoval ho), pre ktorý súd jeho žalobu zamietol nemožno súhlasiť. Ako zo záväznej objednávky z 18.5.2009 vyplýva, túto nepodpisovala svedkyňa Janečková. Na záväznej objednávke z 18.5.2009 sa nachádza podpis O. Y., jeho konateľa. Originál predmetnej objednávky bol predložený súdu k nahliadnutiu na pojednávaní, ktoré sa konalo 1.10.2013. Citoval znenie § 40 ods.3 O. z. Rozvíja svoje podnikateľské aktivity v rôznych štátoch, preto je nemysliteľné, aby každú objednávku podpisoval konateľ spoločnosti vlastnoručne. Nahradenie podpisu mechanickými prostriedkami je tak obvyklé. Na základe uvedených skutočností má za to, že záväzná objednávka je nepochybne návrhom na uzavretie zmluvy z jeho strany, smerujúca k žalovanému, ktorý ju akceptoval svojím podpisom. V prípade, že by odvolací súd dospel k záveru, že záväzná objednávka z 18.5.2009 je návrhom na uzavretie zmluvy zo strany žalovaného, zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným vznikol konkludentne. Citoval znenie § 43c ods.1 O. z. Pokiaľ by odvolací súd posúdil záväznú objednávku ako návrh na uzavretie zmluvy smerujúci zo strany žalovaného k nemu, tak tento návrh nepochybne prijal, a to iným včasným konaním, z ktorého je možné vyvodiť súhlas s návrhom - zaslanie korektúrového listu a faktúry 16.6.2009. Poštový podací hárok z tejto zásielky je súčasťou spisového materiálu. Žalovaný v záväznej objednávke z 18.5.2009 určil miesto sféry vplyvu, kde má objektívnu možnosť zoznámiť sa s obsahom zásielok, ktoré mu má zaslať - F. X, T.. Z poštového podacieho hárku zo 16.6.2009 vyplýva, že 16.6.2009 bola žalovanému na túto adresu zaslaná faktúra a korektúrový list. Nemal v tom čase dôvod zasielať na adresu žalovaného akúkoľvek inú zásielku. Z uvedeného vyplýva, že na návrh žalovaného v podobe záväznej objednávky reagoval včasným (s prihliadnutím ku skutočnosti, že má sídlo vo Švajčiarsku) konaním - zaslaním korektúrového listu a faktúry na adresu, ktorú uviedol v záväznej objednávke z 18.5.2009. Vzhľadom na platobnú alternatívu, ktorú si žalovaný zvolil, nemal možnosť prijať jeho návrh inak, ako práve popísaným konaním. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky 32Odo 442/2003 z 15.1.2004 sa považuje zásielka za doručenú v prípade, že sa dostala do sféry vplyvu adresáta, kde mal objektívnu možnosť sa zoznámiť s jej obsahom. Skutočnosť, či sa zoznámil s jej obsahom je irelevantná, podstatné je, že mal možnosť. Na základe uvedených skutočností má za to, že súd nesprávne právne posúdil vec, ak dospel k záveru, že svedkyňa Janečková uzatvárala zaňho zmluvu so žalovaným. Taktiež má za to, že súd nesprávne právne posúdil vec, ak dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že záväzkový vzťah medzi ním a žalovaným nevznikol. Z dôvodu, že sa súd v napadnutom rozsudku nezaoberá ani právnym postavením žalovaného pri uzatváraní zmluvy, považuje napadnutý rozsudok súdu za predčasný. Súd sa opomenul zaoberať ním tvrdenou skutočnosťou, a to, že - podľa tvrdení žalovaného - sa tento dostavil na schôdzku s jeho redaktorom práve z dôvodu, že chcel pomôcť svojmu podnikaniu. Citoval znenie § 275 ods.4 Obch. zák. Z uvedeného vyplýva, že ak by záväzkový vzťah medzi ním a žalovaným bol posudzovaný podľa príslušných ust. Obch. zák., zmluva by vznikla aj podľa § 275 ods.4 Obch. zák., a to zaslaním korektúrového listu a faktúry, a to aj bez upovedomenia žalovaného. V prílohe priložil rozsudok Krajského súdu (ďalej len KS) v Košiciach 5Co 15/2010 z 8.9.2010, 6Co/96/2014 z 24.2.2015 a rozsudok KS v Prešove 3Cb 17/2011 zo 16.4.2015 z konaní pred súdmi vyššieho stupňa, v ktorých bol v obdobných právnych veciach úspešný a z ktorých vyplýva, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania vznikol. V prípade úspechu vo veci si uplatnil trovy konania 683,84 €. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby v zmysle § 10 ods.1 vyhl.č.655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len vyhl.) je 16,60 € + 1,66 € za každých aj začatých 33,19 € prevyšujúcich sumu 165,97 €. Keďže hodnota sporu predstavovala v čase prevzatia právneho zast. 424,02 €, základná sadzba tarifnej odmeny je 29,88 €. Vo veci bolo uskutočnených 7 úkonov právnej služby: 1. prevzatie a príprava právneho zast. [§ 13a ods.1 písm. a) vyhl.], 2. podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu [§ 13a ods.1 písm. c) vyhl.], 3. písomné podanie na súd vo veci samej z 5.4.2013 [§ 13a ods.1 písm. c) vyhl.], 4. účasť na pojednávaní 1.10.2013 [§ 13a ods.1 písm. d) vyhl.], 5. písomné podanie na súd vo veci samej z 12.11.2014 [§ 13a ods.1 písm. c) vyhl.], 6. písomné podanie na súd vo veci samej z I2.11.20I4 [§ 13a ods.1 písm. c) vyhl.] a 7. odvolanie vo veci samej z 8.6.2015. Súčasne si uplatnil režijný paušál 7,63 € za 1. a 2. úkon právnej služby, 7,81 € za 3. a 4., 8,04 € za 5. a 8,39 € za 6. a 7. úkon právnej služby, zaplatený súdny poplatok, náklady spojené s uplatnením pohľadávky, náhradu cestovných nákladov a náhradu za stratu času. Príslušný doklad priložil. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods.3 O. z. predstavujú 1 úkon právnej služby, spočívajúci vo výzve jeho zástupcu na zaplatenie pohľadávky zaslanej žalovanému, t. j. 1 úkon právnej služby + režijný paušál v celkovej hodnote 59,08 €. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú prísl. pohľadávky a predstavujú náklady, ktoré musel vynaložiť z dôvodu, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti riadne a včas. V prípade, ak by žalovaný splnil povinnosti, ktoré pre neho vyplývali zo záväznej objednávky riadne a včas, tieto náklady by vynaložiť nemusel. Ich výška je stanovená analogicky podľa § 10 ods.1 vyhl. Trovy pozostávajú zo súm: - 209,16 € (7 úkonov právnej služby), 55,60 € (režijný paušál), - 153,63 € (cestovné náklady - 516 km pri spotrebe 7,7 1/100 km a cene pohonných hmôt 1,490 €/1 - údaje zo Štatistického úradu SR a náhrade za použitie motorového vozidla vo výške 0,183 € za každý km Žilina - Košice a späť, pojednávanie dňa 1.10.2013), - 208,16 € (náhrada za stratu času - 16 x 1 hod. Žilina - Košice a späť, pojednávanie 1.10.2013), - 37,29 € (náklady spojené s uplatnením pohľadávky), -20 € (súdny poplatok). Celkom: 683,84 €. III. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a to, že súd nesprávne právne posúdil vec, ak dospel k záveru, že medzi ním a žalovaným nevznikla, navrhol vydať tento rozsudok: Rozsudok sa mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť mu sumu 339,41 € spolu s úrokom z omeškania vo výške stanovenej nar.vl.č.87/95 Z. z. ročne počnúc od 30.6.2009 až do dňa zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky a súdny poplatok. Trovy právneho zast. je žalovaný povinný uhradiť na účet jeho zástupcu, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 4. Žalovaný podal k odvolaniu toto vyjadrenie. Z jeho výpovede, ako aj svedkyne G.. I. zjavne vyplýva, že táto svedkyňa pod zámienkou jeho prezentácie, ktorá prezentácia mu mala pomôcť v jeho činnosti súdneho exekútora, ho vylákala na vzájomné stretnutie, kde mu na podpis predložila predmetnú objednávku. Ako vo svojej výpovedi uviedol podpisom objednávky dal súhlas na zverejnenie osobných údajov o svojej osobe v encyklopédii „žalovaného“ a nie na jej kúpu. Uňho tak absentovala vôľa na uzavretie kúpnej zmluvy. Už táto skutočnosť by bola dôvodom na zamietnutie žaloby. Ak by odvolací súd túto jeho obranu neuznal ako opodstatnení, nastúpil by dôvod neexistencie zmluvného vzťahu týkajúci sa kúpy predmetnej encyklopédie uvedený súdom. Svedkyňa G.. I. totiž nebola oprávnená v mene žalobcu na predloženie návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy, na rokovanie o takomto návrhu a ani na jeho prijatie. K vzniku právneho vzťahu, na základe ktorého by mu vznikla povinnosť zaplatí žalovanú sumu nemohlo dôjsť ani konkludentne, t.j. správaním, resp. konaním účastníkov, nakoľko na základe predmetnej Objednávky žiadna zo strán druhej strane nič neplnila. Žalobca mu nedodal encyklopédiu a on nezaplatil kúpnu cenu. Z uvedených dôvodov sú dôvody odvolania žalobcu uvedené v odvolaní neopodstatnené. Ak by aj odvolací súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi vznikol zmluvný vzťah, ten by sa riadil zák.č.108/00 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji, čo vyplýva jednak z poučenia o odvolaní uvedenom v predmetnej objednávke a z toho, že v danom prípade konal ako FO nepodnikateľ, čo je zrejmé aj z toho, ako je označený na objednávke a aj na žalobe. V takom prípade by mu, ak by došlo k dodaniu encyklopédie, vzniklo právo od takej zmluvy odstúpiť a to podľa § 8 ods.1, resp. § 12 ods.1 cit. zák. Medzi účastníkmi nie je sporné, že k plneniu nedošlo avšak podľa jeho správania je zrejme, že ak by aj došlo, od zmluvy by odstúpil, čim by nastal medzi účastníkmi rovnaký stav ako pred uzavretím zmluvy. „Zákonodárca“ upravil právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy až po prevzatí tovaru. Právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy ešte pred dodaním tovaru neupravil a to zrejme z dôvodu, že predávajúci nebude mať záujem dodať spotrebiteľovi tovar, ak tento ešte pred jeho dodaním prejaví vôľu od zmluvy odstúpiť, čo sa v tomto prípade aj stalo. Ak sa napriek tomu žalobca ako predávajúci domáha zaplatenia kúpnej ceny za tovar, ktorý ešte nedodal, je s poukazom na uvedené v prípade neopodstatnenosti uvedených dôvodov, „potrebnú“ považovať žalobu za podanú predčasne a teda bez právneho dôvodu. Preto navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania za 1 úkon 26,56€ + 8,39 € r. p. 5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa neuvádzajú žiadne podstatné tvrdenia, ale sa iba opakujú skutočnosti uvádzané už vo vyjadreniach žalobcu, prednesených v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie výstižne a presvedčivo vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. 6. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. 7. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 CSP. 8. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. [teraz § 365 ods.1 písm. f) CSP] sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), teraz § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p. (teraz § 185-§ 211 CSP). Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 132 (teraz § 191 ods.1 CSP), lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad. 9. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. 10. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 11. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsahu možno doplniť nasledovné: Žalovaný na pojednávaní 1.10.2013, o. i., vypovedal, že z celého stretnutia s G.. I. si urobil taký záver, že pokiaľ bude spokojný s návrhom prezentácie svojej osoby, tak im udelí súhlas na zverejnenie, ale určite to nebral tak, že si kupuje nejakú encyklopédiu. Svedkyňa PhDr. Janečková na pojednávaní 14.11.2014 vypovedala, o. i., že žalovanému dala podpísať objednávku a, že pokiaľ podpísal objednávku, tak asi mal záujem o kúpu publikácie. Vzhľadom na to, že svedkyňa vyslovila iba dohad („asi mal“), nemožno považovať za preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaný akceptoval svojím podpisom záväznú objednávku, ktorá je nepochybne návrhom na uzavretie zmluvy z jeho (žalobcovej) strany, smerujúca k žalovanému, resp., že záväzná objednávka bola návrhom na uzavretie zmluvy, smerujúcim zo strany žalovaného k nemu, a preto je záver súdu, že medzi účastníkmi konania nevznikol záväzkový právny vzťah, z ktorého by vyplývala povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu, správny. Na rozsudky priložené k odvolaniu nebolo možné vziať zreteľ, lebo - ako to aj sám žalobca uvádza -, šlo iba o obdobné právne veci -, pričom skutkový stav v prejednávanej veci je odlišný. 13. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 14. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 15. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. Žalovaný mal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto by mal právo na náhradu jeho trov a to za vyjadrenie k odvolaniu, avšak odmena ani náhrada hotových výdavkov jeho zástupkyne mu nebola priznaná, lebo ide o neodôvodnené a neúčelne vynaložené výdavky, pretože vyjadrenie neobsahuje nijaké procesne významné skutočnosti. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov. 17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.