Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/266/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212212913 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7212212913.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Mareka Kotoru v exekučnej veci oprávneného: A.. R. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. Č.. XA, G., právne zastúpeného JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, so sídlom Palárikova č. 4, Košice, proti povinnému: U. G., D.. XX.XX.XXXX, N. G. Č.. XX, G., právne zastúpená JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou, so sídlom Štúrova č. 20, Košice, za účasti: O. W., D.. XX.XX.XXXX, N. U. Č.. XX, G., právne zastúpeného JUDr. Janou Závodskou, advokátkou, so sídlom Alžbetina 3, Košice, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Juraja Sabola, so sídlom Svätoplukova č. 6, Košice, pod sp. zn. EX 952/2012, o vymoženie 73.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 14.11.2013, č. k. 49Er/1388/2012-81, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením povolil odklad exekúcie vedenej predajom nehnuteľnosti zapísanej Katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra Košice, na liste vlastníctva č. XXXXX, v katastrálnom území H., obec G. - R., okres G. L., zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX-čiastočný, vedený katastrálnym úradom v G., Správou katastra G., parcela č. XXXX o výmere XXXm2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, stavba súpisné č. XXX na parcele č. XXXX, popis stavby - obytný dom U. Č.. XX, byt. vchod č. XX, X. poschodie, byt č. XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXXX až do právoplatného skončenia konania o vylúčenie veci z exekúcie, vedeného Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 42C/77/2013. 2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa vyplýva, že dňa 09.05.2013 podal navrhovateľ O. W., D.. XX.XX.XXXX, H. N. G., X.. U. Č.. XX právne zastúpený JUDr. Janou Závodskou, so sídlom v Košiciach, ul. Alžbetina č. 3 návrh na odklad exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že predmetom výkonu exekúcie je predaj nehnuteľnosti špecifikovanej vo výrokovej časti uznesenia, vo vzťahu ku ktorej podal žalobu o vylúčenie veci z exekúcie na Okresnom súde Košice II vedenej pod sp. zn. 42C/77/2013 a na základe tejto skutočnosti požiadal súd o povolenie odkladu exekúcie do právoplatného skončenia vyššie uvedeného konania, ktoré sa stalo predmetom exekúcie JUDr. Mgr. Andreja Dembického (predchádzajúceho súdneho exekútora v predmetnej veci - pozn. odvolacieho súdu). Vzhľadom na túto skutočnosť navrhol povoliť odklad exekúcie, nakoľko možno predpokladať, že bude exekúcia zastavená podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. 3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že k predmetnému návrhu navrhovateľa na odklad exekúcie sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že exekútor žiadosťou zo dňa 27.03.2013 vyzval oprávneného o zaslanie návrhu na zriadenie exekučného záložného práva a žiadosť o zaslanie súhlasu na predaj nehnuteľnosti s čím súhlasil. Oprávnený uviedol, že sa domáha uspokojenia svojej pohľadávky súdnou cestou už od 22.08.2003 aj napriek právoplatným súdnym rozhodnutiam, ktoré potvrdzujú jeho právny nárok, nevie tieto konania ukončiť, keďže z rôznych dôvodov je odďaľovaný výkon rozhodnutia. Konanie navrhovateľa považuje za predlžovanie exekučného konania a oprávnený sa domáha svojich práv zákonne a správne, a tak sa nestotožňuje s návrhom navrhovateľa, že existuje predpoklad zastavenia exekúcie. 4. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 55 ods. 1, § 56 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. d/, § 57 ods. 3 Exekučného poriadku a konštatoval, že povolenie odkladu exekúcie exekučným súdom môže byť podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku spojený s tým, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie sú vymedzené v § 57 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa jeho právneho názoru možno vo všeobecnosti povedať, že pred povolením odkladu v zmysle § 56 ods. 2 v spojení s § 57 ods. 1 písm. d/ by malo byť aspoň osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť vylúčenie veci z exekúcie. Ak sa takéto konanie začalo, považuje to exekučný za dostatočný dôvod očakávať zastavenie vykonávania exekúcie v tejto časti nakoľko exekúcia môže postihovať len majetok povinného. Výsledkom konania môže byť preukázanie vlastníctva tretej osoby, čím by nemohlo dôjsť k vykonaniu exekúcie uvedených spôsobom. V danom prípade podala tretia osoba Okresnému súdu Košice II návrh, ktorým sa domáha vylúčenia veci z exekúcie. Toto konanie je vedené pod sp. zn. 42C/77/2013 na Okresnom súde Košice II. Výsledkom konania môže byť vylúčenie veci z exekúcie. Nakoľko do dnešného dňa ešte nebolo právoplatne skončené konanie o vylúčenie veci z exekúcie, exekučný súd podľa § 56 ods. 2 v spojení s § 57 ods. 1 písm. d/ a § 57 ods. 3 Exekučného poriadku rozhodol o povolení odkladu exekúcie. 5. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie oprávnený, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie pre nesprávne právne posúdenie veci podľa § 220 ods. 1 O.s.p. zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol a priznal náhradu trov odvolacieho konania. 6. Oprávnený v odôvodnení svojho odvolania uviedol, že považuje napadnuté uznesenie za vecne nesprávne v celom rozsahu a v zákonom stanovenej lehote ho napáda odvolaním podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p., keď súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym právnym záverom, na základe ktorých rozhodol. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, súd prvej inštancie na základe návrhu podaného treťou osobou uzavrel, že je tu dôvod na vyhovenie návrhu bez toho, aby svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Podľa názoru oprávneného nie každé zahájenie konania treťou osobou môže spôsobiť odklad exekúcie. Práve naopak, môže byť len dôvodom pre oddialenie realizácie práv oprávneného a práve na zákonnosť vedenej exekúcie a na práva oprávneného v tomto konaní súd prvej inštancie vôbec nebral zreteľ. Uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe je právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe o určenie, že právny úkon je voči veriteľovi neúčinný podľa § 42a Občianskeho zákonníka podkladom k tomu, že sa veriteľ môže na základe vykonateľného exekučného titulu voči dlžníkovi domáhať aj núteným výkonom rozhodnutia, exekúciou, postihnutím toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Teda právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 20C/38/2008-66 zo dňa 04.12.2008 zakladá odporcovi ako oprávnenému a veriteľovi právo, aby viedol výkon rozhodnutia predajom nehnuteľností, ktorá bola prevedená z dlžníkovho majetku. Dôsledkom úspešného odporovania úkonu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka je neúčinnosť tohto úkonu. Právnu neúčinnosť charakterizuje samotný zákon tak, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Právna neúčinnosť odporovateľného úkonu je neúčinnosť relatívnou a prejaví sa tak, ako by k zmene vlastníctva k nehnuteľnosti z dlžníka na iný subjekt nebolo vôbec došlo. Keďže dôsledok predpokladaný zákonom z neúspešného odporovania môže nastať až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bolo vyhovené žalobe o určenie právnej neúčinnosti tohto právneho úkonu, jedná sa o konštitutívne rozhodnutie súdu ktorým sa daný právny úkon vyhlasuje za relatívne neúčinný, teda ide o úkon relatívne neplatný. V súlade s vyššie uvedeným bolo podľa oprávneného súčasne preukázané, že záznam v katastri nehnuteľností, ktorý svedčil v prospech navrhovateľa, že je vlastníkom exekvovanej nehnuteľnosti nie je správny a bol preukázaný opak. Keďže rozhodnutie súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe o určenie, že právny úkon dlžníka je voči veriteľovi neúčinný predstavuje podklad k tomu, aby sa veriteľ mohol domáhať uspokojenia svojej pohľadávky v exekučnom konaní, je návrh navrhovateľa na odklad exekúcie nedôvodný a exekučný súd je oprávnený posúdiť platnosť alebo neplatnosť ďalšieho prevodu v zmysle vyššie uvedeného, čo ale doposiaľ neurobil a preto len povolenie odkladu exekúcie bez náležitého právneho zdôvodnenia a posúdenia nemôže byť správne a zákonné. Konanie navrhovateľa sa oprávnenému javí ako také, ktorým predlžuje konanie, tým že opakovane v rámci exekučného konania a iniciovaním nových súdnych konaní sa domáha niečoho, o čom už bolo viackrát právoplatne rozhodnuté a stále bolo potvrdené, že oprávnený sa domáha svojich práv zákonne a správne. Záverom konštatoval, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že je tu dôvod na odklad exekúcie. Súčasne poukázal na doterajšie rozhodnutia exekučného súdu, keď obdobné podania povinného boli súdom zamietnuté. 7. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný podaním doručeným súdu dňa 08.07.2015, v ktorom okrem iného uviedol, že je v rozpore so zákonom, že v danom prípade je exekúcia vedená na majetok, ktorý je vo vlastníctve osoby, ktorá nie je povinným a nie je ani osobou, ktorá by bola účastníkom konania o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu vedeného Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 20C 38/2008. Pán W. je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá právoplatne odporovaným právnym úkonom ušla z majetku dlžníka - nebohého otca povinného a ktorú tento odporovaným právnym úkonom previedol na povinnú. Povinná spornú nehnuteľnosť previedla na pána W.. To že právny úkon uskutočnený medzi nebohým otcom povinného a povinným bol určený za neúčinný, môže mať dôsledky len na právny vzťah medzi oprávneným a povinným. S pánom W. to podľa názoru povinného nemá nič spoločné, nakoľko na neho nijakým spôsobom nedopadajú účinky § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Povinný je toho názoru, že postup exekútora, ktorý spočíva vo vedení exekúcie predajom nehnuteľnosti - bytu na U. ulici je protizákonný. Z vyššie uvedeného považuje za nepochybné, že pán W. musí byť v konaní o vylúčenie veci z exekúcie úspešný a jej odklad do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 42C 77/2013 je namieste a je správny. Povinný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 1CoE 188/2013 z 30.09.2014, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20Cdo 2825/2005 z 11.01.2006 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoE 128/2014 z 30.12.2014 a konštatoval, že z uvedených rozhodnutí vyplýva jednoznačný záver o nemožnosti viesť exekúciu na iný majetok, než ktorý bol predmetom odporovateľného právneho úkonu v situácii, keď tento majetok sa už vo vlastníctve osoby, na ktorú odporovaným právnym úkonom prešiel, nenachádza. V danej situácii má veriteľ nárok na plnenie zodpovedajúce náhrade za to, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka, pričom o výške tejto náhrady musí byť rozhodnuté súdom. Vzhľadom na uvedené, povinný považoval odvolanie oprávnenej za nedôvodné a navrhol uznesenie o povolení odkladu exekúcie ako vecne správne potvrdiť a zaviazať oprávnenú na náhradu trov konania na účet právnej zástupkyne povinného. 8. Na súde prvej inštancie vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť. 9. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis. 10. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP. 12. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie či v predmetnej veci sú splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie súdu o odklade exekúcie. 13. V posudzovanom prípade je exekučným titulom Notárska zápisnica o právnom úkone - vyhlásenie o uznaní dlhu sp.zn. N 148/02, Nz 147/02 zo dňa 29.05.2002 a právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 20C/38/2008-66 zo dňa 04.12.2008 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/141/2011-168 zo dňa 05.10.2011. 14. Exekučný súd napadnutým uznesením rozhodoval o návrhu tretej osoby O. W., ktorý je vlastníkom exekvovanej nehnuteľnosti, na odklad exekúcie v zmysle § 56 Exekučného poriadku. 15. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). 16. Odvolací súd konštatuje, že zmyslom inštitútu odkladu exekúcie je predísť nezvratným nepriaznivým následkom, ku ktorým by mohlo dôjsť, ak by sa exekúcia neodložila. Povolenie odkladu exekúcie je možné až po vydaní poverenia, teda až počas prebiehajúcej exekúcie. Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá preukázanie takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok ustanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Pred povolením odkladu exekúcie z tohto dôvodu by malo byť teda dostatočne osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Takouto skutočnosťou je vždy rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu (uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 359/09-13). 17. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie poukázal len na dôvodný predpoklad (možnosť), že exekúcia bude z niektorého zákonného dôvodu zastavená. Týmto dôvodným predpokladom je tá skutočnosť, že na Okresnom súde Košice II je vedené konanie pod sp. zn. 42C/77/2013, ktorým sa O. W. domáha vylúčenia exekvovanej nehnuteľnosti z exekúcie, výsledkom čoho môže byť vylúčenie tejto nehnuteľnosti vo vlastníctve O. W. z predmetnej exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Sabolom, so sídlom Svätoplukova č. 6, Košice, pod sp. zn. EX 952/2012. Odvolací súd považuje uvedený predpoklad súdu prvého stupňa za správny. 18. Súd prvej inštancie však napadnutým uznesením povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania o vylúčenie veci z exekúcie vedeného Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 42C/77/2013. Odvolací súd lustráciou v súdnom registri a taktiež zo súdneho spisu v predmetnej veci na čl. 211 zistil, že toto konanie bolo už právoplatne skončené a to rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 42C 77/2013-234 zo dňa 26.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.12.2015. Uvedeným rozsudkom bolo rozhodnuté o vylúčení nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX pre okres G. L., obec G. - R., k.ú. H. ako parcela č. XXXX o výmere XXXm2 zastavané plochy a nádvoria, stavba súp. č. XXX, na parcele č. XXXX, obytný dom U. XX a to byt č. XX, vo vchode č. XX, na X.poschodí a podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX, ktorých vlastníkom je O. W., z exekúcie vykonávanej Exekútorským úradom Košice, súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým na základe poverenia na vykonanie exekúcie udeleného Okresným súdom Košice II dňa 16.05.2012 (predchádzajúci súdny exekútor v danej veci - pozn. odvolacieho súdu), vo veci oprávneného A.. R. Z. proti povinnému U. G., o zaplatenie 73.000 Eur. 19. Podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 20. Vzhľadom na skutočnosť, že odklad exekúcie bol napadnutým uznesením súdu prvej inštancie povolený len dočasne a to do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 42C/77/2013 o návrhu pána O. W. o vylúčení nehnuteľnosti špecifikovanej v uznesení z exekúcie, pričom medzičasom došlo k právoplatnému skončeniu vyššie uvedeného konania, odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, nakoľko dôvody pre ktoré bolo uznesenie vydané zanikli. 21. Odvolací súd zároveň nerozhodol aj o vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci návrhu pána O. W. na odklad exekúcie podľa § 391 ods. 1 CSP pre nadbytočnosť uvedeného postup vzhľadom na právoplatné rozhodnutie súdu o vylúčení nehnuteľnosti vo vlastníctve uvedenej osoby z exekúcie. 22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§429 ods.1, 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).