Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/5/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212216110 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7212216110.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne A.. D. E., E.. XX.X.XXXX, I. A. XXXX/ X, D., právne zastúpenej JUDr. Jurajom Bírošom, advokátom, so sídlom Rázusova l, 040 01 Košice, proti žalovanému U. D., E.. XX.X.XXXX, J. I. A. XXX/X, XXX XX D., toho času bytom P. XXX, právne zastúpenému JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 24.500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 41C/48/2014-406 z 23.9.2015 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie pripustil zmenu návrhu v zmysle podania žalobkyne doručeného súdu dňa 16.7.2014 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni za obdobie od 1.1.2010 do 31.5.2015 sumu 24.500,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 6.6.2012 do zaplatenia, a že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni za obdobie od 1.6.2010 do 31.5.2015 sumu 8.851,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 19.11.2013 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. Konanie o zaplatenie sumy 15.649,- eur na istine zastavil. O náhrade trov konania a o náhrade trov štátu súd rozhodne osobitným uznesením. 2. Súd vychádzal z toho, že žalovaný na túto výzvu nereagoval a od mája 2010 užíva celú nehnuteľnosť spolu so svojou dcérou nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu a spoluvlastník, ktorý spoločnú nehnuteľnosť užíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu bez dohody o bezodplatnom užívaní spoločnej nehnuteľnosti, je povinný poskytnúť druhému spoluvlastníkovi peňažnú náhradu (ekonomickú protihodnotu užívania). Na strane spoluvlastníka, ktorý užíva celú spoločnú nehnuteľnosť, vzniká bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. l Občianskeho zákonníka, preto žalobkyňa považuje za primeranú peňažnú náhradu sumu 500,- eur mesačne a od mája 2010 do mája 2012 predstavuje bezdôvodné obohatenie u žalovaného sumu 12.000,- eur (24 mesiacov x 500,- eur). 3. K podanému odporu žalobkyňa zaujala stanovisko v podaní doručenom súdu dňa 10.3.2014. Poprela, žeby dobrovoľne opustila spoločnú domácnosť a dobrovoľne prestala užívať rodinný dom K. P., ale v dôsledku agresívneho správania žalovaného bola nútená doslova zo dňa na deň opustiť predmetný rodinný dom, ktorého bola spoluvlastníčkou v podiele 1/2. Od mája 2010 žalovaný užíva celý rodinný dom sám. 4. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu (žalobou, platobným rozkazom, odporom, vyjadreniami žalobkyne i žalovaného vo veci samej, rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/129/2013-721 zo dňa 10.7.2014 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov konania, rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 9C/64/2010-544 zo dňa 21.11.2012, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/164/2010 zo dňa 26.10.2010, dokladmi preukazujúcimi výdavky žalovaného v súvislosti s nehnuteľnosťou, Znaleckým posudkom č. 001/2012 znalca U.. O. E. zo dňa 8.2.2012 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu s príslušenstvom súpisné číslo XXX K. P., rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 15C/67/2008-234 zo dňa 28.4.2010, znaleckým posudkom č. 6/2015 znalkyne U.. C. G. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty obvyklého nájomného za prenájom nehnuteľností vedených na LV č.XXX katastrálne územie P., ostatným spisovým materiálom), výsluchom žalobkyne a žalovaného, výsluchom znalkyne, pričom súd zistil tento skutkový stav: 5. Na návrh žalobkyne vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov konania pôvodne rozhodol Okresný súd v Prešove svojim rozsudkom č.k. 9C/64/2010-544 zo dňa 21.11.2012, ktorým rozsudkom súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam vedeným v KN na LV č. XXX, kat. územie P., okres P.Č., ako parcely registra „C“ č. XX/X o výmere XXX A. - zast.plochy a nádvoria, parc.č. XX/X o výmere XXX A. - zast.plochy a nádvoria, parc.č. XX o výmere XXXX A. - záhrady, parc.č. XX/X o výmere XXXX A. - záhrady a rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parc.č. XX/X spolu s vonkajšími úpravami a príslušenstvom plotom, studňou, garážou a trvalými porastami a prikázal vyššie uvedené nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyni (A.. D. E.) s tým, že žalobkyňa bola povinná v lehote 90 dní zaplatiť žalovanému 99.000,- eur na úplné finančné vyrovnanie. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Prešove č. 9C/64/2010-544 v spojení s opravným uznesením toho istého súdu zo dňa 23.10.2013 pod č.k. 9C/64/2010-625 a na odvolanie žalovaného proti doplňujúcemu rozsudku toho istého súdu zo dňa 17.12.2012 pod č.k. 9C/64/2010-568 rozhodol tak, že zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením vo výrokoch o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX kat. územia P. tak, že návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam zamietol a ďalej zrušil dopĺňací rozsudok o zamietnutí návrhu žalovaného zo dňa 10.10.2012 na zaplatenie sumy 98.853,49 eur a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, a Krajský súd v Prešove zamietol návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov konania z dôvodu hodných osobitného zreteľa, nakoľko žalovaný je v staršom veku. 6. Zo znaleckého posudku znalkyne U.. C. G. č. 6/2015 zo dňa 7.5.2015 vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu stavieb a pozemkov bola stanovená výpočtom. Stanovenie porovnávaním nebolo možné, vzhľadom na nedostatok podkladových materiálov na porovnanie pre daný typ nehnuteľnosti v danom mieste a čase. Vzhľadom na umiestnenie nehnuteľnosti, prístupnosť, využitie, všeobecná hodnota stanovená výpočtom objektívne vystihuje všeobecnú hodnotu nájmu predmetného rodinného domu ako celku v danom mieste a čase pri jej poctivom prenájme v bežnom obchodnom styku. Vychádzajúc zo znaleckého posudku, všeobecná hodnota nájmu nehnuteľností za obdobie od 1.1.2010 do 31.5.2015 je po zaokrúhlení 19.700,- eur. Z rekapitulácie všeobecnej hodnoty nájmu za obdobie od 1.1.2010 do 31.5.2015 mesačný nájom nehnuteľnosti za obdobie roka 2010 je 336.01 eur, za obdobie roka 2011 je 364,48 eur, za obdobie roka 2012 je 322,43 eur, za obdobie roka 2013 je 285 eur, za obdobie roka 2014 je 240,44 eur a za obdobie roka 2015 je 227,51 eur. 7. Súd citoval §§ 136 - 139 O.z. a § 458 O.z., lebo ak sa dohoda ani takáto väčšina nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Dohoda spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci nemá predpísanú formu, a to ani v prípade užívania nehnuteľností, môže teda byť uzavretá aj ústne i konkludentne (mlčky). Uzavretie konkludentnej dohody nemožno bez ďalšieho vidieť v samom dlhodobom užívaní veci určitým spôsobom. Bude tomu len vtedy, ak je takéto užívanie veci podľa všetkých okolností zjavne výrazom uváženej vôle vzájomnou dohodou upraviť užívanie veci a nielen dlhodobým faktickým stavom, ktorý poprípade porušuje práva niektorého spoluvlastníka. Ak je niektorý zo spoluvlastníkov vylúčený z užívania spoločnej veci, pretože nie je reálne, aby sa vzhľadom na povahu veci, veľkosť podielov, počet spoluvlastníkov a účelnosť využitia podieľali všetci spoluvlastníci na jej užívaní, má právo na ekvivalentnú peňažnú náhradu za toto užívanie. Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, vyplýva z ust. § 137 ods. l OZ, t.j. z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu. Konštantná súdna judikatúra vychádza z povinnosti spoluvlastníka, ktorému zo spoločnej veci plynú úžitky nad rámec stanovený jeho spoluvlastníckeho podielu, vydať to, čím sa takto obohatil, ostatným spoluvlastníkom. Skutočnosť, že druhý spoluvlastník neužíval spoločnú vec dobrovoľne a nedomáhal sa ani úpravy užívania nehnuteľnosti, je irelevantná. Tento nárok teda vyplýva priamo zo zákona a jeho uplatnenie nemožno považovať za konanie odporujúce dobrým mravom. 8. Medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o užívaní nehnuteľností a žiaden z nich sa ani nedomáhal rozhodnutia súdu o hospodárení s vecou v zmysle ust. § 139 ods. 3 OZ, hoci vzhľadom na rovnakú veľkosť podielov oboch účastníkov nemožno rozhodnúť väčšinou spoluvlastníckych hlasov. Nebolo preukázané ani to, žeby žalobkyňa bola súhlasila s bezplatným užívaním celej nehnuteľnosti žalovaným, a to ani konkludentne. Takýto súhlas nemožno vyvodiť len z toho, že žalobkyňa sa nedomáhala užívania nehnuteľností, neprejavila záujem o užívanie a neprejavila ani nesúhlas s bezodplatným užívaním nehnuteľností žalovaným v celom rozsahu. Právne irelevantná je aj skutočnosť, že žalobkyňa neužívala spoločnú vec dobrovoľne. Za tejto situácie žalovaný užíval v žalovanom období aj podiel žalobkyne bez právneho dôvodu, čím mu v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 OZ vzniklo za žalované obdobie bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať žalobkyni. 9. Problematika určenia výšky bezdôvodného obohatenia je v konštantnej súdnej judikatúre upravená tak, že výšku bezdôvodného obohatenia určí súd podľa svojej úvahy (§ 136 O.s.p), peňažnou čiastkou, ktorá zodpovedá čiastkam obvykle vynakladaným v danom mieste a čase na užívanie obdobnej veci práve formou nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy. Pokiaľ výška nie je právnym predpisom stanovená, určí ju súd podľa svoje úvahy, opierajúc sa o finančné ocenenie prospechu, ktorý účastníkom užívaním veci vznikol. Dôvodne sa teda táto náhrada porovnáva s obvyklou cenou nájomného. 10. Vychádzajúc z tohto právneho stavu, súd zisťoval obvyklú cenu nájomného v obdobných nehnuteľnostiach za uplatnené obdobie od roku 2010 do 31.5.2015, za každý rok zvlášť, a to nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu nehnuteľností U.. C. G.. Znalkyňa predložila znalecký posudok č. 6/2015 zo dňa 7.5.2015, kde uviedla, že všeobecná hodnota nájmu stavieb a pozemkov bola stanovená výpočtom, nakoľko stanovenie porovnávaním nebolo možné, vzhľadom na nedostatok podkladových materiálov na porovnanie pre daný typ nehnuteľnosti v danom mieste a čase. Uviedla, že je problém v danej lokalite (K. P. a okolí) nájsť obdobnú nehnuteľnosť, ktorá by mala také vlastnosti ako ohodnocovaná nehnuteľnosť, aby sa nájom zhodnotil a aby boli zachované kritéria (vybavenie). V danej lokalite teda nie je nehnuteľnosť, ktorá by mala vybavenie ako tenisový kurt, bazén a iné príslušenstvá. 11. Vychádzajúc z predmetného znaleckého posudku U.. G., nájomné za obdobie od 1.6.2010 do 31.12 2010 súd vypočítal v sume 2.282,07 eur (7 mesiacov x 326,01 eur), nájomné za rok 2011 súd vypočítal v sume 4.373,76 eur (12 mesiacov x 364,48 eur), nájomné za rok 2012 súd vypočítal v sume 3.869,16 eur (12 mesiacov x 322,43 eur), nájomné za rok 2013 súd vypočítal v sume 3.420 eur (12 mesiacov x 285 eur), nájomné za rok 2014 súd vypočítal v sume 2.885,28 eur (12 mesiacov x 240,44 eur), nájomné za obdobie od 1.1.2015 do 31.5.2015 vypočítal v sume 1.137,55 eur (5 mesiacov x 227,51). Spolu nájomné za obdobie od 1.6.2010 do 31.5.2015 súd vypočítal v sume 17.967,82 eur (2.282,07 eur + 4.373,76 eur + 3.869,16 eur + 3.420 + 2.885,28 + 1.137,55). Pri rovnakom podiele 1/2 na každého spoluvlastníka súd vypočítal obvyklé nájomné v sume 8.983,91 eur (17.967,82 : 2) za obdobie od 1.6.2010 do 31.5.2015, t.j. za dobu 60 mesiacov. Aj keď nájomné za jednotlivé roky je presne stanovené v znaleckom posudku, súd na porovnanie spriemeroval toto nájomné a priemerné mesačné nájomné súd vypočítal v sume 149,73 eur (8.983,91 :60 mesiacov). 12. Žalobkyňa počas konania viackrát upravovala žalobný návrh, naposledy v podaní doručenom súdu dňa 18.6.2015, kde za obdobie od 1.6.2010 do 31.5.2015 žiadala priznať sumu 8.851,- eur a v prevyšujúcej časti vzala žalobu späť a žiadala konanie zastaviť. Vychádzajúc zo žalobkyňou požadovanej sumy 8.851 eur za dobu 60 mesiacov (od 1.6.2010 do 31.5.2015) priemerné mesačné nájomné je vypočítané v sume 147,51 eur (8851 : 60). 13. Nakoľko mal súd preukázané, že žalovaný ako podielový spoluvlastník užíval v posudzovanom období od 1.6.2010 do 31.5.2015 spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t.j. väčší podiel, ako mu patrí a žalobkyňa nehnuteľnosť neužívala resp. nemala možnosť užívať vzhľadom na stavebný charakter a vybavenie domu a ostatných nehnuteľností a pre vzájomné spory s odporcom osobného charakteru, žalobkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V prejednávanej veci pri určení rozsahu bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z obvyklého (trhového nájomného), pretože obvyklým nájomným je nájomné poskytované inými nájomcami za rovnaké obdobie a v rovnakej lokalite, t.j v mieste, kde sa predmetná nehnuteľnosť nachádza a v čase, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. 14. Žalobkyňa požadovala úroky z omeškania vo výške 9% ročne od 6.6.2012 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobe sčasti vyhovel aj pri úrokoch z omeškania tak, že priznal žalobkyni úroky z omeškania za obdobie od 19.11.2013 (deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému) do zaplatenia, a to v zmysle Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom po 1.2.2013, t.j. vo výške 5,25 % ročne (5 + 0,25) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol (§ 563 O.z.). 15. V súvislosti s úrokmi z omeškania súd považoval za potrebné ešte uviesť, že súčasťou žalobného návrhu je ako dôkaz predložený žalobkyňou podanie označené ako „Návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam“ zo dňa 26.7.2010 adresovaný žalovanému, ktoré podanie súd nepovažoval za výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia. 16. O zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 15.649,- eur súd rozhodol podľa ust. § 96 O.s.p., nakoľko žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 18.6.2015 (po upresnení na pojedávaní dňa 23.9.2015) vzala návrh v časti späť a žiadala konanie zastaviť. 17. O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením. 18. Taktiež o trovách štátu súd rozhodne osobitným uznesením, nakoľko v čase vyhlásenia rozsudku nebolo v prejednávanej veci právoplatne rozhodnuté o celom znalečnom. 19. Žalovaný žiadal zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť. 20. V podstate namietal v odvolaní, že bol aj vydaný platobný rozkaz 37Ro/363/2012 v konaní, on podal odpor, v ktorom uviedol, prečo v súčasnosti býva v rodinnom dome sám bez žalobkyne, ďalej poukázal na iné rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp.zn. 9C/64/2010 a poprel tvrdenie žalobkyne, že v rodinnom dome býva žalovaný spolu s celou rodinou, teda s dvoma dcérami a ich deťmi, žije tam sám, spolu s ním býva tam jeho dcéra, a to jedine preto, lebo žalovaný má veľmi zlý zdravotný stav týkajúci sa problémov zlyhávania srdca a z toho dôvodu jedna z dcér ho de facto stráži, a to odvtedy čo v máji roku 2010 žalobkyňa odchádzala bez ohľadu na to, v akom zdravotnom stave bol. Ona nemusela opustiť spoločnú domácnosť kvôli agresívnemu správaniu sa žalovaného, žalobkyňa nehovorila pravdu. Odchod z nehnuteľnosti v máji 2010 nebol dobrovoľný a predmetná nehnuteľnosť má 6 izieb, niekoľko kúpeľní a teda aj napriek tomu, že nie je reálne rozdeliteľná, je možné ju užívať. Žalobkyňa neustále požadovala od neho peniaze, a na základe takejto odpovede sa právna zástupkyňa ďalej spýtala, ak teda takto užívali nehnuteľnosť, ako vie uviesť, že odporca užíva jej časť nehnuteľnosti. Táto uviedla: „viem čo kde je, má práčovňu, spálňu, má miestnosť, kde má bicykel. Zároveň položila protiotázku, že či chce odporca povedať, že 5 rokov nevstúpil do iných miestností a užíval iba jeden balkón a druhý nie,“ zároveň dodala, že či ani na tenisovom kurte nehral a nekúpal sa v bazéne. 21. Súd svoje rozhodnutie oprel aj o znalecký posudok U.. G., ktorá vypočítala mesačný nájom za rôzne obdobia, a to od 1.1.2010 až do r. 2015. Súd potom dopočul znalca k veci, ktorá uviedla, že nemohla použiť porovnávaciu metódu, pretože v danej lokalite sa nehnuteľnosti neprenajímajú, pričom uviedla, že keďže táto nehnuteľnosť sa užíva vyslovene iba na bývanie a neslúži na komerčné účely, teda neslúži ako zdroj príjmov, stanovila v tomto prípade stratu vo výške 50%. Uviedla, že vlastne v tejto strate zohľadnila i tú skutočnosť, že odporca podľa jej zistenia ani kurt a ani bazén nevyužíva. 22. V tomto prípade sa jedná o rozsiahlu nehnuteľnosť, čo vyplýva zo samotného znaleckého posudku, ale aj z prehlásenia žalobkyne, že táto má 6 obytných miestností a jednoznačne technicky nie je možné, aby žalovaný túto nehnuteľnosť v celom rozsahu dokázal užívať sám, prípadne s dcérou, ktorá zabezpečuje len to, aby sa zdravotne postarala o svojho otca. 23. Sama žalovaná prehlásila, že predmetnú nehnuteľnosť aj keď bola v podielovom spoluvlastníctve si medzi sebou vôbec nedelili a všetci užívali všetko neobmedzene a v plnom rozsahu, teda de facto išlo o dohodu, v ktorej spôsob užívania bol dohodnutý tak, že každý má právo užívať všetky časti nehnuteľnosti neobmedzene. Potom dávame do pozornosti odvolacieho súdu ak teda takýto užívací režim bol dohodnutý, potom nie je možné hovoriť v tomto prípade, že jeden zo spoluvlastníkov v rozpore s dohodou a proti vôli ostatných spoluvlastníkov sám užíva predmet spoluvlastníctva a teda bol by tu dôvod na požadovanie náhrady za takéhoto užívania. Podľa ustálenej súdnej praxe až porušením takejto dohody by vzniklo prípadne právo na strane toho podielového spoluvlastníka, ktorý porušením tejto dohody nemôže nehnuteľnosť užívať, požadovať náhradu za užívanie, a o.i. dali do pozornosti odvolacieho súdu, že de facto medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dohoda, že obaja účastníci môžu spoločnú nehnuteľnosť užívať nad rámec spoluvlastníckeho podielu, a to bezodplatne. Táto dohoda platila medzi účastníkmi nielen v čase existencie uzatvoreného manželstva medzi účastníkmi konania, ale aj v čase, kedy manželia neboli, pretože aj z rozvodového rozsudku vyplýva, že pred uzatvorením manželstva títo spoločne žili 10 rokov. 24. O.i. namietal, že nemôže súhlasiť s názorom súdu, lebo ak niekto dobrovoľne sám opustí nehnuteľnosť, neplatí OZ, vzdáva sa v podstate vlastníckeho práva, t.j. mať vec vo svojej držbe a túto užívať, nešlo o opustenú vec, čo by mohla byť zdrojom nebezpečenstva ostatných spoluvlastníkov. 25. Keďže kúpu predmetnej nehnuteľnosti vyplatil v podstate sám žalovaný, protinávrh jeho bol zamietnutý súdom prvej inštancie, treba rozsudok zmeniť a vec vrátiť na ďalšie konanie, lebo o tomto protinávrhu má byť rozhodované. 26. Vo vyjadrení k odvolaniu v podstate žalobkyňa navrhla potvrdiť rozsudok a vecne správny, žiadnu dohodu ani konkludentným spôsobom neuzavrela žalobkyňa so žalovaným, že by bol oprávnený užívať celú nehnuteľnosť len sám, a to bezodplatne, toto ničím nepreukázal, dôkazné bremeno ťažilo jemu, ide o rodinný dom a nie je podstatné, či Krajský súd v Prešove zamietol návrh žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Žiadala aj trovy odvolacieho konania. 27. Odvolací súd podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 28. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 29. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 30. K výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku odvolací sú doplňuje, že ak súd prvej inštancie zistil obvyklú cenu nájomného v obdobných nehnuteľnostiach v rokoch 2010 do 31.5.2015 za každý rok zvlášť, a to nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctva, jeho postup bol zákonný a vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 6/2015 aj určil bezdôvodné obohatenie v primeranej sume v prospech žalobkyne. V P. a okolí nie je taká lukratívna lokalita ako v Prešove alebo v Košiciach, ktorá by mala také vlastnosti ako ohodnocovaná nehnuteľnosť, aby sa nájom mohol zhodnotiť pri zachovaní kritérií o vybavenosti, aj keď žalobkyňa viackrát opravovala žalobný návrh, rozsudok je presvedčivý, bolo preukázané, že súd prvej inštancie vychádzal z obvyklého (trhového) nájomného, pretože obvyklým nájomným je nájomné poskytované inými nájomcami za rovnaké obdobie a v rovnakom mieste a čase (v lokalite a temporalite). Správna je aj aplikácia § 563 O.z. ohľadne úrokov z omeškania. K odvolacím námietkam o nesprávnom právnom posúdení veci žalovaného je treba dodať: Právo užívať vec, ktorá patrí vlastníkovi, prislúcha pri podielovom spoluvlastníctve všetkým spoluvlastníkom spoločne a mierou oprávnenou každého z nich je jeho spoluvlastnícky podiel, v tomto prípade v spore išlo o bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Za tohto stavieb v prvom rade vecou spoluvlastníkov aj bezpodielových, aby sa o spôsobe užívania spoločnej veci sami dohodli a ak niekto neužíva vec, má určité práva, a ten, čo užíva, si musí byť vedomý, že má viac práv vyplývajúcich z iného podielu. Ak sa dohoda nedosiahne, potom sa o hospodárenie so spoločnou vecou rozhoduje väčšina spoluvlastníckych hlasov počítaná podľa veľkosti podielov. Ak sa dohoda ani takáto väčšina nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Uzavretie konkludentnej dohody nemožno bez ďalšieho vidieť samú v dlhodobom užívaní veci určitým spôsobom, teda že nehnuteľnosť užíval len žalovaný. Bude tomu tak len vtedy, ak je takéto užívanie veci podľa všetkých okolností zjavne výrazom uváženej vôle vzájomnou dohodou upraviť užívanie spoločnej veci a nielen dlhodobým faktickým stavom, ktorý prípadne porušuje práva niektorého spoluvlastníka. Ak je niektorý zo spoločníkov vylúčený z užívania spoločnej veci, pretože nie je reálne, aby sa vzhľadom na povahu veci, veľkosť podielov, počet spoluvlastníkov a účelnosť využitia podieľali všetci spoluvlastníci na užívaní, má právo na ekvivalentnú peňažnú náhradu za toto užívanie. Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, vyplýva z § 137 ods. 1 Obč. zák., t.j. z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu. Len konštantná súdna judikatúra vychádza z povinnosti spoluvlastníka, ktorému zo spoločnej veci plynú úžitky nad rámec stanovených výškou jeho spoluvlastníckeho podielu, a to vydať to, čím sa takto obohatil, ostatným spoluvlastníkom a skutočnosť, že následne druhý spoluvlastník neužíva spoločnú vec dobrovoľne a nedomáhal sa ani úpravy užívania nehnuteľnosti, je potom irelevantná. 31. Tento nárok teda vyplýva priamo zo zákona (ex lege) a jeho uplatnenie nemožno považovať za konanie odporujúce dobrým mravom. 32. Súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách, o zastavení konania v časti zaplatenia sumy 15.649,- eur, o pripustení zmeny návrhu taktiež zákonne a vyhradil si právo, že rozhodne po právoplatnosti o trovách konania a osobitným uznesením ako aj o trovách štátu, jeho rozsudok bol potvrdený podľa § 387 CSP. 33. Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na § 396 CSP, lebo vzhľadom na povahu veci a nárok išlo o bývalých manželoch a trovy konania neprichádzajú do úvahy vzhľadom na to, že žalovaný stále tvrdil, že statusquo o jeho užívaní celej nehnuteľnosti ponechávala dlhšiu dobu žalobkyňa bez nárokov, resp. mu ich ani nespomínala a aj jeho zdravotný stav v čase opustenia spoločného domu je dôležitou okolnosťou so zreteľom na výnimočnosť nepriznania náhrady trov konania, pre ktorú odvolací súd nepriznal tieto úspešnej žalobkyne. 34. Výsledok hlasovania 3:0. Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.