Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/548/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212221780 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7212221780.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY K. B. M. K. M. B. D. D. W. B. Q.. Q. Č.P. P. B. Q.. Z. H. P. Q.. D. V. M. B. Ž. F. W. A., P. B., B. B. M. A.Z., Y. X, J.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Bratislava, Nám. Martina Benku 9-C1, proti Ž. M. T., N.. XX.XX.XXXX, N. A. K., W. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou JUDr. Antóniou Svičinovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice - okolie, o zaplatenie XX,XX € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 19C 12/2013-47 z 18.10.2013 Okresného súdu Košice II r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom konanie v časti o zaplatenie X,XX € zastavil, žalobu o zaplatenie sumy XX € zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa ustanovení § 760 a nasl., § 563, § 101 a § 108 Občianskeho zákonníka, § 6 ods. 1 a 2, § 8 ods. 1 a 2, § 16 ods. 1, § 16 ods. 4 písm. c), d) zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov (ďalej aj „cit. zákon“), súd vychádzal z názoru, že žalobou uplatnený nárok na prirážku k cestovnému podľa § 16 ods. 4 cit. zákona je nárokom plynúcim zo zmluvy o preprave, a nejde o žiadne osobitné právo, ktoré by mohlo existovať bez uzavretej zmluvy o preprave osôb, pričom ide o majetkové právo, ktoré podlieha premlčaniu, ak sa nevykoná v zákonom ustanovenej premlčacej dobe (§ 100 ods. 1 a 2 OZ). Nestotožnil sa s názorom žalobcu a právnym názorom Krajského súdu v Bratislave vysloveným v sporoch vedených pod sp. zn. 14Co 216/2011 a 15Co 67/2011 a dospel k záveru, že námietka premlčania nároku bola opatrovníčkou žalovaného vznesená účinne, lebo nárok je premlčaný a žalobca podal žalobu na súde (25.7.2012) po uplynutí jednoročnej premlčacej doby osobitne upravenej v § 108 O.s.p., ktorá začala plynúť dňom, kedy sa toto právo mohlo vykonať po prvýkrát (dňom splatnosti prirážky k cestovnému, resp. dňom nasledujúcim po doručení výzvy žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy žalovanému, t.j. 18.11.2010), a uplynula dňa 18.11.2011, preto podľa § 100 ods. 1 OZ nemožno premlčané právo žalobcovi priznať a z tohto dôvodu žalobu zamietol. Vzhľadom na to, že žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie dlžného cestovného 0,50 € vzal späť pred začatím pojednávania, súd v tejto časti konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, nakoľko žalobca nemal v spore úspech a nemá preto právo na náhradu trov, a úspešnému žalovanému žiadne trovy preukázateľne nevznikli. 3. Rozsudok napadol žalobca včas podaným odvolaním, v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie veci (otázky premlčania práva) a nedostatočne zistenie skutkového stavu v zmysle odvolacích dôvodov upravených v § 205 ods. 2 písm. c) a f) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Citoval ust. § 760, § 101 Občianskeho zákonníka, § 16 ods. 2 písm. b), § 16 ods. 7 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov, čl. 6 ods. 2 a 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a uviedol, že preprava osôb je služba poskytovaná dopravcom cestujúcim, ktorá spočíva v preprave predmetu (veci) a osoby dopravným prostriedkom do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné. Občiansky zákonník obsahuje iba základnú úpravu vzťahov vznikajúcich pri rôznych druhoch a spôsoboch prepravy, pričom podrobnejšia úprava je ponechaná osobitným zákonom a na ich základe vydaným vykonávacím právnym normám, v tomto prípade zákonu č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov. Nakoľko žalovaný na výzvu revízora (zamestnanca žalobcu povereného vykonaním kontroly cestovných lístkov) dňa 17.11.2010 na linke MHD č. 11 sa nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, je povinný žalobcovi v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave zaplatiť cestovné 0,50 € a úhradu v sume 50,- €, ktorú skutočnosť preukazuje hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok zo 17.11.2010, ktoré je založené v súdnom spise. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Táto povinnosť žalovaného zaplatiť úhradu žalobcovi totiž vznikla v zmysle citovaných ustanovení zákona o doprave na dráhach a podľa názoru žalobcu úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle §760 OZ. Uviedol, že Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou premlčacou dobou, ktorá sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená premlčacia doba. Zákon o doprave na dráhach neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka, a preto je namieste použiť § 101 Občianskeho zákonníka, čo znamená, že pohľadávka vo výške 50,- € nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná. Zároveň dal odvolaciemu súdu do pozornosti rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/67/2011 a 14Co/216/2011 v skutkovo totožných veciach, ktoré k odvolaniu pripojil. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 16,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 29,29 € za jeden úkon právnej služby. 4. Opatrovníčka žalovaného sa k odvolaniu nevyjadrila. 5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). 6. Z ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako včas podané oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu a podania odvolania, v spojení s § 470 ods. 2 prvej vety CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.12.2016 o 12.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 215/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 15.12.2016 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Žalobca odvolanie proti rozsudku podal dňa 3.12.2013 a v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody upravené v ust. § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, pričom namietal, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (otázky premlčania práva). 11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v medziach žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov a z hľadísk odvolacích námietok obsiahnutých v odvolaní, sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením prejednávanej veci a v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu poukazuje na správne, výstižné a presvedčivé dôvody napadnutého rozsudku. 12. Súd prvej inštancie skutkový stav veci objasnil v dostatočnom rozsahu, pri posúdení námietky premlčania práva a svojom rozhodovaní vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, na zistený skutkový stav aplikoval správne právne predpisy a vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach strán vrátane správneho záveru o premlčaní žalobou uplatneného nároku na zaplatenie prirážky k cestovnému vyplývajúceho zo zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov. 13. Skutočnosti a argumenty, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zisteného skutkového stavu vo vzťahu k záveru o premlčaní pohľadávky na zaplatenie prirážky k cestovnému, ktorá je predmetom konania, a právneho posúdenia veci (tejto otázky). Súd na námietku vznesenú v spore opatrovníčkou žalovaného správne prihliadol na premlčanie nároku (bez toho, aby posudzoval dôvodnosť nároku z hľadiska hmotného práva) a dospel k správnemu záveru, že uplatnený nárok je premlčaný a keďže žalobca nepodal žalobu v zákonom stanovenej lehote, z tohto dôvodu žalobu správne zamietol (podľa § 100 ods. 1 druhá a tretia veta Občianskeho zákonníka na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka; ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať). 14. Odvolací súd konštatuje, že názor žalobcu o aplikácii všeobecnej trojročnej premlčacej doby ustanovenej v § 101 OZ na posudzovaný prípad nie je správny, keďže pre práva z prepravy je v § 108 OZ ustanovená osobitná (jednoročná) premlčacia doba. Odvolanie žalobcu nemožno považovať za dôvodne podané a uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny. 15. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, v ktorom nebol úspešný a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (§ 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP). 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).