Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/106/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212223082 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7212223082.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Alexandra Husivargu, v právnej veci navrhovateľa Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13 proti odporcom 1/ N. Y., narodenej XX.XX.XXXX, bývajúcej v W., V. XX/X, 2/ Y. T., narodenému XX.XX.XXXX, bývajúcemu v W., V. XX/X, zastúpenému opatrovníkom Y.. L. J., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Košice-okolie, 3/ Y. Y., narodenému XX.XX.XXXX, bývajúcemu v W., V. XX/X, 4/ T. T., narodenému XX.XX.XXXX, bývajúcemu v W., V. XX/ X, v konaní o vypratanie bytu, o odvolaní odporkyne v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 14.05.2014 č. k. 29C/187/2012-85 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „okresný súd“) rozsudkom označeným v záhlaví uložil odporcom v 1. až 4. rade povinnosť vypratať byt č. X nachádzajúci sa v W. na ulici V. XX, pozostávajúci z kuchyne, dvoch izieb a príslušenstva v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a od zabezpečenia náhradného ubytovania. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Právne vec posúdil podľa ust. § 685, § 710 ods. 1,3, § 711 ods. 1 písm. d), § 711 ods. 2, § 682, § 126 ods. 1,2, § 712 ods. 1,3, § 712a ods. 3, § 712c ods. 1,3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Dospel k záveru, že žalobný návrh je dôvodný. Vzal za preukázané, že odporkyni v 1. rade na základe Zmluvy o nájme bytu č. Nz/368/2002 zo dňa 08.08.2002 vznikol nájom k bytu nachádzajúcemu sa v W. na V. ulici č. XX, byt číslo X, na 2. poschodí pozostávajúceho z kuchyne, dvoch izieb a príslušenstva s dobou nájmu na neurčito. Odporkyni v 1. rade bola dňa 19.03.2012 doručená výpoveď z nájmu bytu v súlade s §711 ods. 1 písm. d) OZ z dôvodu hrubého porušovania povinností vyplývajúcich z nájmu bytu. Výpovedná lehota uplynula dňa 30.06.2012 a počnúc 01.07.2012 užívajú odporcovia byt bez platnej nájomnej zmluvy. Konštatoval, že na okresnom súde prebiehalo konanie o určenie neplatnosti výpovede z nájmu pod sp. zn. 22C/153/2012 na návrh odporkyne v 1. rade v procesnom postavení navrhovateľky. Rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 22C/153/2012-51 zo dňa 01.03.2013 súd návrh zamietol, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.01.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k.5Co/312/2013-85 zo dňa 12.12.2013. Nakoľko odporcovia preukázali, že sú v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov predložením rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 3.4.2014 č. W.-XXXX (odporkyňa v 1. rade poberá pomoc v hmotnej núdzi vo výške 195,40 Eur mesačne, pričom odporca v 2. rade je spoločne posudzovanou osobou), spoločne s odporcom v 2. rade sú nezamestnaní, starajú sa o štyri nezaopatrené deti, nie sú vlastníkmi, spoluvlastníkmi ani nájomcami bytu, rodinného domu, okresný súd v súlade s ust. § 712a ods. 3 veta prvá OZ priznal odporcom právo na náhradné ubytovanie. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech a ktorému by v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania, túto náhradu nepriznal z dôvodov hodných osobitého zreteľa. Tieto existovali na strane odporcov a spočívajú v ich sociálno-ekonomickom postavení, ktoré okresný súd podrobne špecifikoval. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa v 1. rade podľa obsahu z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/,f/ O.s.p. a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, celé konanie viedol jednostranne a pripúšťal len dôkazy navrhovateľa. Uviedla, že do zlej situácie sa dostali chybným a neprofesionálnym postupom navrhovateľa. Poukázala na to, že v konaní sp. zn. 22C/153/2012 podala dôkazy o pochybení navrhovateľa, jej návrh však z dôvodu prekluzívnej lehoty neprešiel. Súd prvého stupňa na pojednávaní nepripustil navrhnuté dôkazy, keďže návrh o určenie neplatnosti výpovede z nájmu nebol úspešný a tým poukázala na nesprávne právne posúdenie veci. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti vypratať byt potvrdiť a výrok o nepriznaní náhrady trov konania zmeniť tak, že odporcom uloží povinnosť náhrady trov konania. Poukázal na to, že odporkyňa v 1. rade nehľadá možnosti, ako obnoviť nájomný vzťah podľa platných pravidiel prenajímateľa, ale namiesto toho opakovane poukazuje na skutočnosť, že nemohla poberať príspevok na bývanie, ktorý by i tak tvoril iba časť nájmu. Nesúhlasil s námietkou odporkyne o zaujatosti súdu a naopak poukázal na „zhovievavosť“ súdu prvého stupňa pri rozhodnutí o trovách konania. Vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporkyne v 1. rade bolo odporkyni v 1. rade (v jej zastúpení aj odporcovi v 4. rade) doručené dňa 25.04.2016, odporcovi v 3. rade dňa 05.05.2016 a opatrovníkovi odporcu v 2. rade dňa 01.06.2016. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie odporkyne v 1. rade ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. c/, f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 14.06.2016 o 10,50 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 06.06.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.. Odporkyňa v 1. rade namietala odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t. j. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t. j. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky odporkyne v 1. rade nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam odporkyne v 1. rade odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa postupoval vecne správne, aplikujúc ust. § 159 ods. 2 O.s.p., ak dospel k záveru o splnení predpokladov pre vyhovenie žalobnému návrhu. Podľa § 710 ods. 3 OZ, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Podľa § 711 ods.1 písm. d) OZ, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. Podľa § 712a ods.3 veta prvá OZ, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej právnej veci bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ ako prenajímateľ bytu vypovedal nájom predmetného bytu podľa § 711 ods.1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, pričom výpoveď bola odporkyni v 1. rade doručená dňa 19.03.2012. O žalobe na určenie neplatnosti výpovede z nájmu na návrh odporkyne v 1. rade bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II sp. zn. 22C/153/2012 (právoplatné dňa 31.01.2014). Z uvedeného je teda zrejmé, že odporkyňa v 1. rade spolu s príslušníkmi svojej rodiny užívajú od 1.7.2012 predmetný byt bez právneho dôvodu, čím neoprávnene zasahujú do práv vlastníka bytu, preto návrh na vypratanie bytu je v zmysle ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka dôvodný. Ani v odvolacom konaní nedošlo k zmene v tom smere, že by medzi účastníkmi konania bola uzavretá nová nájomná zmluva, a teda ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu odporcovia nemajú právny titul pre užívanie vyššie uvedeného bytu. Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o bytovej náhrade vo forme náhradného ubytovania, keď mal preukázané, že sú splnené zákonné predpoklady podľa § 712a ods.3 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov nie je odvolacia námietka odporkyne v 1. rade týkajúca sa neprávneho právneho posúdenia veci dôvodná. Rovnako nedôvodná je aj odvolacia námietka odporkyne v 1. rade týkajúca sa neúplne zisteného skutkového stavu. Odporkyňa v 1. rade v konaní pred súdom prvého stupňa neoznačila a nenavrhla vykonať žiadne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť týkajúcu sa predmetu tohto sporu, napriek tomu, že bola o tejto povinnosti poučená. V odvolaní rovnako neoznačila žiadne dôkazy, ktoré navrhla v tomto konaní a súdom prvého stupňa neboli vykonané. Naopak, odporkyňa v 1. rade poukázala na to, že dôkazy o pochybení navrhovateľa predložila v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II sp. zn. 22C/153/2012, avšak v konaní úspešná nebola. Ak odporkyňa v 1. rade tvrdila, že súd nepripustil navrhnuté dôkazy, ktoré mala na pojednávaní so sebou, z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že sa to týkalo konania sp. zn. 22C/153/2012 a nie tohto konania, preto procesný postup súdu prvého stupňa v inom konaní, nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu v tomto konaní. Súd prvého stupňa sa dôsledne vyporiadal i s aplikáciou výnimočného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania, resp. priznanie len časti náhrady trov konania. Záver súdu prvého stupňa o aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p. nie je arbitrárny a odvolací súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožňuje. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok, vrátane výroku o trovách konania, v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému odporcovi. Navrhovateľ si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odporkyňa v 1. rade nebola v odvolacom konaní úspešná a odporcom v 2. až 4. rade trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli, preto nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 /§3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011/. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.