Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/617/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212228115 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7212228115.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov JUDr.Miroslava Sogu a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu B. O., X.. X.X.XXXX, F., Č. XX, zast. Mgr. Karolom Kačalom, Košice, Hlavná 15, proti žalovanému H.. Y. R., F., Y. XX, za účasti intervenienta Allianz Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rád 4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 6.000 000,-eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 17C /251/2012-164 z 15.6.2015 Okresného súdu Košice II r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol, žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi ( v čase rozhodovania súdom), teraz intervenientovi náhradu trov konania nepriznal. 2. Vychádzajúc z § 11, § 13 ods. 1,2 a 3, § 420 ods. 1 a 3 Obč. zák.( ich znenie citoval) , o.i., v odôvodnení uviedol, že žalobca požadoval náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne v sume 6.000.000 eur , na tom skutkovom a právnom základe, že žalovaný ako súdny znalec vypracoval 28.6.2009 pre potreby polície nepravdivý znalecký posudok, na základe ktorého polícia vydala nepravdivé uznesenie a Okresný súd (ďalej len OS) Košice - okolie nepravdivé uznesenie o predbežnom opatrení a rozsudok, ktorým bol žalobca vylúčený z užívacieho práva k domu, čím žalovaný svojim pochybením poškodil žalobcu na občianskej cti a z dôvodu vylúčenia z užívacieho práva k domu aj škodu. V priebehu konania vzal žalobca žalobu včasti späť o zaplatenie 5.500.000 eur a žiadal náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu pochybenia žalovaného pri výkone znaleckej činnosti. Následne , na pojednávaní 30.4.2015 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 490.000 eur a späť žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 10.000 eur. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že X.X.XXXX došlo k fyzickému napadnutiu manželky žalobcom, v dôsledku čoho bola ošetrená v nemocnici Y. Š.. Na základe trestného oznámenia z XX.X.XXXX, bolo voči žalobcovi uznesením OO PZ Veľká Ida č. ČVS: ORP-768/VI- KS-2009 zo 14.9.2009 vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví, 14.9.2009 podal obvinený (žalobca) sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry č. 1Pv 469/09 z 22.9.2009 ako nedôvodná zamietnutá s tým, že je dôvodné podozrenie, že obvinený (žalobca) sa dopustil prečinu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. V priebehu konania boli vypracované dva znalecké posudky a to žalovaným 22.7.2009 a 10.11.2009 G.. H.. X., J.., 13.11.2009 bol OO PZ Veľká Ida podaný návrh na postúpenie veci Obvodnému úradu Košice - okolie na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a uznesením Okresnej prokuratúry Košice - okolie č. 1Pv 469/09 z 30.12.2009, bola vec trestného stíhania obvineného (žalobcu ) postúpená Obvodnému úradu Košice - okolie na prejednanie priestupku. Obvodný úrad Košice - okolie vydal 3.3.2010 rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorým bol obvinený (žalobca) uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a bola mu uložená sankcia za priestupok (v sume 35 eur). Ďalej zistil, že 17.12.2009 bola OS Košice - okolie doručená žaloba manželky žalobcu na vylúčenie z užívania nehnuteľnosti spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, ktoré bolo vydané. Dňa 11.1.2011 bolo rozsudkom OS Košice - okolie 11C/23/2008 rozvedené manželstvo žalobcu a 10.10.2011 bolo rozhodnuté o jeho vylúčení z užívacieho práva k nehnuteľnosti v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/187/2009. Vzhľadom na to, že žalobca neuviedol, v akej sume žiada priznať náhradu škody a v akej sume nemajetkovú ujmu titulom ochrany osobnosti (aj keď jeho splnomocnený zást.uviedol, že žalobca sa domáha tak majetkovej ako aj nemajetkovej ujmy), posudzoval súd vec z oboch právnych dôvodov. Urobil záver, že skutočnosť, že žalovaný vypracoval znalecký posudok , žalobca v konaní preukázal, avšak nepreukázal, že žalovaný, aj pokiaľ bol tento posudok vypracovaný pre účely trestného konania, porušil akúkoľvek svoju právnu povinnosť, že by vypracovanie znaleckého posudku bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody u žalobcu a , že týmto posudkom spôsobil žalovaný žalobcovi škodu a aj keď žalovaným vypracovaný znalecký posudok nebol napokon posudkom, z ktorého vychádzal vyšetrovateľ, vypracovanie znaleckého posudku nie je v príčinnej súvislosti so žiadnym protiprávnym konaním žalovaného, preto súd nárok žalobcu na náhradu škody ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Obč.zák. za zásah žalovaného do osobnostných práv žalobcu, ku ktorému malo dôjsť konaním žalovaného, ktoré spočívalo vo vypracovanom „nepravdivom“ znaleckom posudku, ktorým mala byť žalobcovi spôsobená ujma na cti a dobrom mene, ktorý bol podkladom pre trestné konanie a „základom“ pre vypracovanie znaleckých posudkov Mgr. Lukáčovej a Mgr. Lipanovej (čo však žalobca v konaní nepreukázal, len tvrdil, že posudok bol podkladom pre psychologické posudky), ktoré posudky ovplyvnili zákaz styku žalobcu - otca so synom, a na základe ktorého mu nebolo umožnené užívanie nehnuteľnosti, v ktorej býval a ktorá je v BSM, aj v tejto časti považoval súd za nedôvodný. Na základe vykonaného dokazovania urobil záver, že v danom prípade , nie je daný základ nároku pre ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej (i majetkovej) ujmy, pretože nebolo v konaní preukázané, že by došlo k akémukoľvek neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu konaním žalovaného, resp. vypracovaným znaleckým posudkom, ktorý zásah by bol objektívne spôsobilý spôsobiť ujmu na osobnostných právach žalobcu, teda zasiahnuť jeho dobré meno, česť, povesť a súkromie. Konštatoval, že žalovaný tým, že vypracoval znalecký posudok na výzvu vyšetrovateľa OO PZ Veľká Ida, si plnil len svoju zákonom danú povinnosť znalca. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný pri tomto znaleckom úkone akýmkoľvek spôsobom (napríklad urážlivým konaním, zverejňovaním posudku, jeho rozširovaním a pod.) neoprávnene zasiahol do osobnostných práv žalobcu a teda v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadom preukázania základu jeho nároku. Zdôraznil, že v danom prípade, k žiadnemu protiprávnemu zásahu do súkromia žalobcu nedošlo, že jeho konanie, ktoré mu vytýkal žalobca, nie je zásahom objektívne spôsobilým zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že k zásahu do jeho osobnostných práv (cti, povesti a dobrého mena) došlo v súvislosti s „nepravdivým“ znaleckým posudkom vypracovaným žalovaným, v dôsledku ktorého sa mu rozpadlo usporiadané manželstvo, bol mu znemožnený (zakázaný) styk s mal. synom a bol vylúčený z užívacieho práva nehnuteľnosti, že v blízkom okolí na neho hľadia ako na „domáceho násilníka“, že tento „nepravdivý posudok“ bol podkladom pre vypracovanie znaleckých posudkov pre účely súdnych konaní o rozvod manželstva a vylúčenie z užívania nehnuteľnosti, poukázal na to, že z dôkazov je jednoznačne zrejmé, že tvrdenie žalobcu o tom, že znalecký posudok žalovaného ovplyvnil, resp. , zasiahol do rozhodnutí súdu (OS Košice - okolie) , nie je pravdivé a správne, nakoľko podstatné je to, že žalobca sa dopúšťal násilia ako spoločensky absolútne netolerovanej formy spolužitia. Znalecký posudok žalovaného nebol východiskom pre rozhodnutie vo veci predbežného opatrenia dočasne sa zdržať užívania nehnuteľnosti, ani vo veci vylúčenia z užívacieho práva k nehnuteľnosti, pretože o takéto rozhodnutia sa pričinil samotný žalobca svojim konaním. Poukázal na to, že znaleckým posudkom Doc. MUDr. Nagya, PhD., nebolo vyvrátené to, že žalobca napadol manželku, že tento znalec tiež vychádzal z lekárskych vyšetrení (a lekárskych správ) vykonaných bezprostredne po útoku a následných vyšetrení, že žalovaný podával znalecký posudok na základe uznesenia OO PZ Veľká Ida z 15.7.2009 (ČVS: ORP-768/VI-KS-2009), že znalecký posudok bol vypracovaný 22.7.2009, t. j. XX dní po útoku žalobcu na manželku, preto žalobca nemôže vyčítať a klásť za vinu žalovanému, že nevykonal vyšetrenie jeho manželky (konkrétne vyšetrenia moču s nálezom krvi v moči a následného vyšetrenia a porovnania krvnej skupiny, čo ani nebolo jeho úlohou) a vychádzal z lekárskych správ a nálezov vykonaných v nemocnici Košice - Šaca (keď poškodená manželka bola vyšetrená X.X.XXXX C. X.X.XXXX), keďže v čase vypracovávania a podania znaleckého posudku , už poškodená nemala žiadne zdravotné problémy. Pokiaľ tvrdenia žalobcu smerujú k dĺžke práceneschopnosti poškodenej, poukázal a citoval zo záverov znaleckého posudku z 22.7.2009 . Mal za to, že znalec -žalovaný , až po skončení práceneschopnosti poškodenej, ktorá bola za PN uznaná svojim všeobecným lekárom, vypracoval znalecký posudok (22.7.2009, pričom PN p. O. trvala od X.X. G. XX.X.XXXX) a teda znalec neurčoval dĺžku práceneschopnosti, len konštatoval, že „doba liečenia a doba trvania pracovnej neschopnosti je pre takéto zranenia zhodná a trvá 14 dní“. Konštatoval, že súdu ani neprináleží hodnotiť toto vyjadrenie znalca a skutočnosť, že znalec Doc. Nagy, konštatoval že „PN bola vystavená od X.X.XXXX a ukončená XX.X.XXXX, V.. E.. XX dní po ľahkom úraze, od času úrazu X.X.XXXX však až 18 dní, čo je neprimerane dlho vzhľadom na ľahký charakter úrazu“ (str. 13 ZP), tiež nie je možné súdom posudzovať, navyše, ak tento znalec podával znalecký posudok 10.11.2009, teda takmer po pol roku od úrazu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že predmetným posudkom žalovaného a jeho vinou musel podstúpiť operáciu bedrového kĺbu a stal sa invalidným, poukázal na Odborný posudok o invalidite vypracovaný posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne (predložený žalobcom), z ktorého , o. i., vyplýva, že žalobca už od r. 1992 poberal čiastočný invalidný dôchodok pre ľavostrannú koxartrózu IV. štádia ako následok vrodeného vykĺbenia ĽBK, vpravo ide o koxartrózu II. št., že poškodenie zdravia teda nie je v žiadnom prípade v príčinnej súvislosti so žalovaným vypracovaným znaleckým posudkom a jeho zavinením. V danom prípade mal za to, že konanie žalobcu - vypracovanie znaleckého posudku nemožno považovať za zásah, ktorý by bol objektívne spôsobilý čo aj len vyvolať akúkoľvek ujmu spočívajúcu v porušení alebo v ohrození osobnosti a už vôbec nie ujmu spočívajúcu v znížení dôstojnosti alebo vážnosti žalobcu v spoločnosti v značnej miere tak, aby žalobca bol oprávnený požadovať náhradu nemajetkovej ujmy, a to aj z dôvodu, že žalovaný podaním znaleckého posudku len vykonával činnosť prináležiacu znalcom a to, že bývalá manželka „používa“ tento znalecký posudok, aby poškodila žalobcu, nemôže byť kladené za vinu žalovanému. Znalecký posudok žalovaného pritom nebol jediným dôkazom v prebiehajúcom trestnom konaní. Podobne, ako v iných súdnych prípadoch, bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok, z ktorého napokon vyšetrovateľ PZ vychádzal. Napokon aj podnet žalovaného z XX.XX.XXXX bol generálnym prokurátorom ako nedôvodný odložený, keďže prokurátor nezistil v postupe orgánov prípravného konania pochybenie alebo nezákonnosť. Pokiaľ ide o vylúčenie žalobcu z užívacieho práva domu, uviedol, že ani z uznesenia o nariadení predbežného opatrenia (11C/187/2009-17 zo 7.1.2010; č.l. 3) ani z rozsudku (11C/187/2009-225; č.l. 134) OS Košice - okolie nevyplýva, že súd vychádzal práve zo znaleckého posudku žalovaného, ale vychádzal z dvoch v konaní vypracovaných, nezávislých znaleckých posudkov Mgr. Gabriely Lukáčovej a Mgr. Lenky Lipanovej (psychológov), ktorými bolo potvrdené, že zo strany žalobcu dochádzalo k násiliu voči manželke a deťom, že je u neho riziko agresívnych výbuchov a straty sebakontroly najmä v situáciách konfrontačných, kvôli čomu súd zakázal styk žalobcu s mal. synom Alešom, že varujúcim signálom pre súd bolo nielen agresívne správanie voči mal. synovi ale aj zľahčujúci a bagatelizujúci postoj žalovaného k brachiálnej agresivite ako štandardnej výchovnej metóde. V rozsudku, ktorým bol žalobca vylúčený z užívacieho práva k nehnuteľnosti súd zároveň považoval tvrdenie žalobcu (v postavení žalovaného), že „...žalobkyňa (manželka) si vymýšľa, lebo mu chce ublížiť, čo bolo podľa neho nesprávne posúdenie jej zdravotného stavu (čo do fyzického napadnutia) lekára H.. Y. R., ktorého tiež oklamala...“, za jednostranné ničím nepodložené (č.l. 137).Vzhľadom na uvedené dôvody žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd v konaní nevykonal dokazovanie pripojením spisu Okresného súdu Dunajská streda 8C/13/2014, v ktorom konaní sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktorý dôkaz navrhol zást. žalobcu , nakoľko predmetné konanie nesúvisí s prejednávanou vecou. Súd nevykonal ani dôkaz navrhnutý zást. žalobcu výsluchom Doc. MUDr. Vincenta Nagy, PhD., nakoľko výsluch tohto svedka považoval za neúčelný, keďže sa nejedná v danom prípade o posudzovanie, resp. hodnotenie znaleckých posudkov, príp. konfrontáciu znalcov a predmetom konania nie je znalecký posudok, ale náhrada škody, ani výsluchom H. O., ktorá bola dvakrát ako svedok predvolaná, na pojednávanie sa nedostavila a po vykonanom dokazovaní súd nepovažoval za potrebné ju vypočuť. Súd taktiež ako dôkaz nehodnotil žalobcom (čl. 140, 142) a zást. žalobcu (č.l. 155) predložené vyjadrenia žalobcu a syna žalobcu, keďže tieto nesúvisia s prejednávanou vecou (týkajú sa iných konaní a iných znalcov). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a keďže v tomto konaní bol plne úspešný žalovaný, ktorý si ale náhradu trov konania neuplatnil, a vedľajšiemu účastníkovi žiadne trovy nevznikli, preto im náhradu trov konania nepriznal. 3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože mal vypočuť syna žalobcu - svedka C. O., jeho bývalú manželku H. O. vo veci týkajúcej sa vylúčenia z užívania práva a ktorého dôvod na vypočutie bol dôkaz o tom, že dôvodom na vylúčenie z užívacieho práva nikdy nebolo jeho zhoršené správanie, ale skutočným dôvodom bola manželská nevera manželky a následne naštrbené manželské vzťahy, ktoré aj zákonite skončili rozvodom manželov. Ďalej v odvolaní opakoval skutočnosti uvádzané v žalobe a pred súdom prvej inštancie, pokiaľ ide o vytýkané závery , uvádzané v znaleckom posudku vypracovaného znalcom H.. Y. R. - žalovaným. Poukázal na to, že predmetný znalecký posudok bol určujúcim a dostatočne relevantným dôkazom pre znalcov z odboru psychológie o ktorom sa vo svojom odôvodnení opieral súd pri rozhodovaní o vylúčenie z užívacieho práva žalobcu. Opakoval, že tvrdenia o zhoršenom správaní sa k synovi a k jeho matke v štádiu procesu sa ukázali ako nepravdivé a rovnako aj dôvody, ktoré boli uvedené v znaleckom posudku MUDr. V. Segiňáka. Tvrdil, že súd v konečnom dôsledku viedlo k nesprávnym záverom znalca z odboru psychológie, len pár dni po podanom posudku od MUDr. Vladimíra Segiňáka. Poukázal na to, že konanie znalca MUDr. V. Segiňáka malo za následok závažné zlyhanie polície vo vzťahu k nemu a podstatný vplyv na vyhotovené súdno-znalecké posudky v oblasti psychológie , na základe čoho bol vykreslený ako agresívny člen rodiny a jeho užívacie právo bolo súdom obmedzené. Zdôraznil, že konanie znalca bolo spoločensky neospravedlniteľné a ak by aj hypoteticky nedošlo k škode na jeho právach (škoda bola spôsobená vo výške 10.000,-eur) v rámci právnej istoty a z dôvodu porušenia základných ľudských práv garantovaných Ústavou SR je povinnosťou súdu zabezpečiť práva účastníkov konania tak, aby nedošlo k ich porušeniu. Žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 4. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. pôvodne v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie v postavení vedľajšieho účastníka (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) a od 1.7.2006 v postavení intervenienta, keďže má právny záujem na veci (§ 81 C.s.p.) vo vyjadrení k odvolaniu , o. i., uviedla, že súdu nemožno vyčítať nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani nesprávne posúdenie predmetnej veci, že vykonal dokazovanie a na pojednávaní 15.6.2015 vyzval účastníkov konania na vyjadrenie, či majú ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, že účastníci predniesli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, že z uvedeného je takto zrejmé, že žalobcom uvádzaný odvolací dôvod nedostatočne zisteného skutkového stavu pre nevypočutie ním navrhovaných svedkov neobstojí. Ďalej poukázala na celý priebeh sporu pred súdom prvej inštancie a na dôkazy vykonané pred ním. Poukázala aj na to, že žalobcove tvrdenia sú absurdné a ničím nepreukázané, že znalecký posudok MUDr. Segiňáka viedol k nesprávnym záverom znalca z odvetvia psychológia, nakoľko sa jedná o rozdielne odvetvia, ktoré na seba nijak nenadväzujú (znalec MUDr. Segiňák je znalcom z odvetvia chirurgie a traumatológie ) a ich závery sa nemôžu zjavne ovplyvňovať, pričom tento jeho argument bol vyvrátený aj v konaní pred Okresným súdom Košice - okolie o vylúčenie z užívacieho práva nehnuteľností. Rovnako za ničím preukázané a podložené nemala tvrdenie žalobcu o zlyhaní polície v dôsledku vypracovaného znaleckého posudku znalca MUDr. Segiňáka. Zdôraznila, že bez akýchkoľvek pochybnosti je zrejmé, že orgány polície, štátnej správy a súdnej moci vydali svoje rozhodnutia, na základe bezpečne preukázanej skutočnosti, že zo strany žalobcu došlo ku fyzickému násiliu proti najbližším, pričom irelevantnou je skutočnosť, aké zranenia týmto konaním žalobca spôsobil. Vzhľadom k tomu, že neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie, ktoré by vychádzalo zo znaleckého posudku MUDr. Segiňáka, práve naopak, všetky rozhodnutia sú založené na preukázanej existencii fyzických atakov zo strany žalobcu, jeho nárok takto nie je dôvodný a preto je zamietavé rozhodnutie súdu správne. Navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne. 5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu opakoval skutočnosti uvádzané už pred súdom prvej inštancie a zdôraznil, že znaleckú činnosť v odbore zdravotníctvo a farmácie, odvetvie chirurgia a traumatológia vykonával od r. XXXX G. K.. XXXX, že počas trvania jeho znaleckej činnosti po uvedené obdobie, mu táto činnosť nebola nikdy pozastavená. 6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379, viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, lebo dôvody napadnutého rozsudku sú správne, na ktoré odkazuje odvolací súd v plnom rozsahu. 7. Žalobca v odvolaní uviedol odvolacie dôvody, pôvodne uvedené v § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. (teraz v § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. ) t.j. , že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a aj keď výslovne v odvolaní neuviedol odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. t.j. , že súd vec nesprávne posúdil (teraz uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) , zo skutočnosti uvedených v odvolaní , možno tieto podradiť aj pod tento odvolací dôvod. 8. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný. 9. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 C.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. 10. Strany sporu boli na pojednávaní 15.6.2015 poučení súdom podľa § 120 ods. 4 O. s. p, návrhy na ďalšie dokazovanie nemali ( vrátane žalobcu ) a preto súd uznesením ( zápisnica na č.l.163) vyhlásil dokazovanie za skončené, preto tento odvolací dôvod nie je daný. Okrem toho , žalobcom navrhované dokazovanie až v odvolacom konaní , by vzhľadom na doposiaľ súdom vykonané dokazovanie bolo nadbytočné. 11. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. , vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 12. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu , na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo a výstižne vyrovnal, resp. sa uvádzajú takmer aj také skutočnosti, na ktoré nemožno vziať zreteľ, lebo nemajú nijaký právny význam. 13. K správnym a výstižným dôvodom uvádzaným v rozsudku súdu prvej inštancie, je potrebné dodať, že v prejednávanom spore žalobca uplatňuje svoj nárok z titulu výkonu znaleckej činnosti žalovaného, ktorá , o. i., vylučuje neoprávnenosť (protiprávnosť) zásahu, lebo ide o výkon iného subjektívneho práva stanoveného zákonom. Výkon povinnosti , napr. svedeckej a znaleckej , v týchto prípadoch sa jedná o zákonom stanovenú povinnosť fyzickej osoby vypovedať o určitých právne významných skutočnostiach a nepravdivosť takejto výpovede je postihovaná len trestne, nie je možné svedka či znalca úspešne žalovať o ochranu osobnosti za nepravdivú výpoveď (nepravdivý znalecký posudok) o skutočnostiach, ktoré boli ich predmetom. Pokiaľ však pri takomto výsluchu svedka alebo znalca , príp. obsahu znaleckého posudku znalec urazí inú osobu použitím napr. vulgarizmu, len v tom prípade je možné sa úspešne domáhať ochrany osobnosti voči takému zásahu. 14. V prejednávanom spore však neišlo o takýto zásah, išlo o výkon práva, resp. povinnosti znalca v súdnom spore vypracovať znalecký posudok, čím je vylúčená neoprávnenosť (protiprávnosť) zásahu lebo znalec neurazil žalobcu napr. použitím vulgarizmu, resp. iných invektív. 15. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p.. 17. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 18. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 19. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovaný a intervenient si ich náhradu neuplatnili, preto im ich náhrada nebola priznaná. 20. Výsledok hlasovania -pomer hlasov 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).