Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/223/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212228443 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7212228443.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne K., s.r.o., so sídlom G., K. XX, F.: XXXXXXXX, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanej N. republike, za ktorú koná S. spravodlivosti N. republiky, so sídlom G., L. námestie XX, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 6. marca 2015, č. k. 18C/273/2012-110 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok . Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania, zamietol žalobu a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanej náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v označených exekučných konaniach vedených pred Okresným súdom Košice II. K nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že súd v exekučných konaniach zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty a rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora po uplynutí 30-dňovej zákonnej lehoty. V súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom, zbytočnými prieťahmi v konaní si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Majetková škoda mala zodpovedať účelne vynaloženým nákladom spojených s činnosťou žalobkyne vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období od podania žiadosti o udelenie poverenia, resp. návrhu na zmenu súdneho exekútora do času rozhodnutia súdu. V prípade nárokov vzťahujúcich sa k oneskorenému rozhodnutiu o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi, žalobkyňa vyčíslila majetkovú škodu vo výške 125,00 €, nemajetkovú ujmu v závislosti od ňou tvrdenej doby nečinnosti exekučného súdu, keď za každý mesiac „omeškania“ si nárokovala sumu 55,00 €. V prípade náhrady škody plynúcej z nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v oneskorenom rozhodnutí o návrhu žalobkyne na zmenu súdneho exekútora, majetkovú škodu vyčíslila na sumu 175,00 €, nemajetkovú ujmu si vyčísľovala v závislosti od doby „omeškania“ s vydaním rozhodnutia, keď sumu nemajetkovej ujmy za jeden mesiac omeškania stanovila na hodnotu 55,32 €. V úhrne si žalobkyňa uplatňovala titulom majetkovej škody sumu 2.550,00 € a titulom nemajetkovej ujmy sumu 7.243,37 €. Žalovaná uviedla, že nesplnila žiaden z predpokladov vzniku zodpovednosti a argumentovala poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvných vzťahov, ktoré boli predmetom exekučného konania ako aj exekučný titul, ktorým boli rozhodcovské rozsudky. Žalovaná namietala opodstatnenosť nároku žalobkyne na náhradu škody aj z dôvodov, že tvrdený nesprávny úradný postup nie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody ako ju vyčíslila žalobkyňa. Žalovaná sa bránila tvrdením, že pre uplatnenie nároku na súde neboli splnené podmienky, pretože nárok žalobkyne nebol predbežne prerokovaný podľa § 15 ods. 1 zákona č 514/2003 Z. z. Žalovaná uviedla, že 23.4.2012 boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, no žalobkyňa neposkytla potrebnú súčinnosť na doloženie dokladov preukazujúcich existenciu nárokov, preto podľa žalovaného náhrada škody bola na súde uplatnená predčasne. Súd konštatoval, že pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie vo veci samej sa riadne a včas predvolaní účastníci konania nezúčastnili, žalovaná súhlasila s konaním v neprítomnosti. Žalobkyňa žiadala o odročenie pojednávania z dôvodu, že nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti, navrhla prerušenie konania z dôvodu iného prebiehajúceho konania, v ktorom sa rieši otázka majúca význam pre konanie a súčasne navrhla doplnenie dokazovania znaleckým posudkom č. 1/14 a znaleckým posudkom znalcovi v odbore právne vzťahy k cudzine. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že existuje dôvod na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), platného a účinného do 30. júna 2016, ktorý mal spočívať v existencii konania, v ktorom sa rieši otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu aj v danej veci. Nakoľko neboli splnené podmienky pre porušenie konania, súd návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol. Vo vzťahu k námietkam žalovanej o predčasnom uplatnení nároku na súde pre nesplnenie podmienky predbežného prejednania, citoval § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2012, podľa ktorého ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo neuspokojenej časti nároku na súde. Nie je spochybňované, že žalobkyňa žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podala, samotná žalovaná vo svojom procesom stanovisku doručenom mu 28.1.2013 jednoznačne vyjadrila, že nárok žalobkyne neuznáva, teda ho neuspokojí, čím boli splnené podmienky vyžadované zákonom pre konanie o nároku žalobkyne pred súdom. Uviedol, že námietka premlčania vznesená žalovanou rovnako nebola dôvodná. Žaloba bola podaná na súde 27.9.2012, smerovala buď k exekučným konaniam, v ktorých absolútne absentoval základný predpoklad nároku na náhradu škody, teda konanie či opomenutie, z ktorého žalobkyňa škodu žiadala, pretože o návrhu žalobkyne bolo rozhodnuté v zákonnej lehote, resp. žalobkyňa vôbec nevykonala úkon- návrh na zmenu exekútora, alebo sa týkala exekučných konaní, v ktorých mohlo dôjsť k vzniku potencionálnej škody až v roku 2010, kedy bol podaný žalobkyňou návrh do exekučného konania, resp. bolo vydané rozhodnutie exekučného súdu. K uplynutiu trojročnej premlčacej doby podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. tak dôjsť nemohlo. Uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala žiadny z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu (nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie, vznik škody, príčinnú súvislosť), neexistujú ani žiadne dôvody pre náhradu nemajetkovej ujmy, ktorej výšku odvodila len matematickým výpočtom od výšky spôsobenej škody. Citoval § 17 ods. 3 zákona č. 514/03 Z. z. a uviedol, že v návrhu absentujú skutočnosti rozhodujúce pre zistenie, či by vôbec mohlo dôjsť k vzniku nemajetkovej ujmy spoločnosti žalobkyne, pričom subjektívne pocity jej riadiacich členov, nie sú právne významné. Poznamenal, že by bolo potrebné prihliadať na samotné správanie sa spoločnosti Pohotovosť s.r.o. v dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahoch. Ďalej uviedol, že kriticky sa k obsahu zmluvných podmienok v zmluvách žalobkyne uzavretých so spotrebiteľom vyjadrila aj Európska komisia, ktorá konštatovala, že zmluvné podmienky vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa, a prostredníctvom inštitútu rozhodcovského konania má veriteľ možnosť uplatniť svoje nároky bez toho, aby boli posúdené podľa týchto relevantných noriem. Aj z uvedeného je zrejmé, že problémy s vymáhateľnosťou nárokov zo spotrebiteľských zmlúv uzavretých spoločnosťou, sú v príčinnej súvislosti s negatívnymi obchodnými praktikami spoločnosti. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods.1 O.s.p., a v danom prípade žalobkyňa, ako neúspešná sporová strana nemá právo na náhradu vzniknutých trov, žalovanej žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 3. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), g) a h) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c), d), e) a f) O.s.p. a navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytýkala súdu, že prejednal vec v jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Uviedla, že požiadala o zrušenie pojednávania, uviedla dôležité dôvody a predložila listiny spájané s označenými dôvodmi. Pokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec v jej neprítomnosti, odňal jej tým právo konať pred súdom. Namietala ďalej, že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Meritórne rozhodnutie vo veci neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobkyne na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie. V čase rozhodnutia o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Žalobkyňa tvrdila, že nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom rozhodnutí vychádzal, nemala možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie a tým došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva žalobkyne na súdnu ochranu. Nemala možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Sama nemala možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietala ďalej, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej žalobe, mal súd umožniť žalobkyni uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Vytýkala súdu, že vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Aj k týmto dôkazom získaným z vlastnej iniciatívy súdom mala mať žalobkyňa možnosť vyjadriť sa. Súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám a následne meritórne rozhodol. Nakoniec vytýkala nepreskúmateľnosť rozhodnutia v časti rozhodovania o skutočnej škode, kedy súd sa zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a ignoroval tvrdenia žalobkyne o škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštové a telekomunikačné výdavky. Z rozsudku súdu nie je zrejmá úvaha, na základe ktorej dospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla. Rovnako chýbajú dôvody aj pri nemajetkovej ujme. Podľa jej názoru súd odôvodnil svoje rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami ako v iných rozhodnutiach, v ktorých vystupuje žalobkyňa a žalovaná, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a teda aj skutkový základ. Vytýkala tiež súdu, že nebol poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., pričom hodlal predložiť na pojednávaní dôkazy o výške škody. Nakoniec namietala, že súd nevysvetlil svoj záver, že nedošlo k porušeniu práva žalobkyne na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sám pritom zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote a pre tento nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívny dôvod. Takto je jeho rozhodnutie vnútorne rozporné. Zo všetkých týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila. 5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). 6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), h)] a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 7. decembra 2016 o 13.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené 1. decembra 2016 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP. 8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená ani žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 9. Žalobkyňa v odvolaní namietala odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), h), t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Pod odňatím možnosti konať pred súdom [§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. účinného do 30.6.2016, § 389 ods. 1 písm. b) CSP účinného od 1.7.2016 - nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces] je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania (strane sporu) odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci preto nie sú splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods. 2 O.s.p. 11. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa konkrétne namietala, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd pojednával v jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. 12. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.). 13. Z cit. zákonného ustanovenia účinného v čase prejednania a rozhodnutia veci súdom prvej inštancie vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.). 14. V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu konaného 6. marca 2015 v neprítomnosti účastníkov, bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle ust. § 115 ods. 2 O.s.p., žalobkyňa ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť relevantnými dôvodmi neospravedlnili, a keďže súd prvej inštancie nepovažoval žalobkyňou tvrdený dôvod za dôležitý v zmysle § 119 ods. 2 O.s.p., za situácie, že žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila, správne prejednal vec a rozhodol na tomto pojednávaní v neprítomnosti účastníkov, a týmto postupom neodňal žalobkyni (ani žalovanej) právo konať pred súdom. 15. Ak sa žalobkyňa ako riadne predvolaná strana na pojednávanie súdu z vlastnej vôle nedostavila, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie (spoliehajúc sa na opakovane podávanú a tými istými dôvodmi odôvodňovanú žiadosť o „zrušenie“ pojednávania), sama sa zbavila procesnej možnosti svojimi tvrdeniami, vyjadreniami a navrhovaním, resp. predkladaním dôkazov na súdnom pojednávaní realizovať svoj vplyv na rozhodnutie súdu. Pokiaľ by sa žalobkyňa súdneho pojednávania zúčastnila, mala by možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom i realizovať ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Zásada kontradiktórnosti konania, ani právo žalobkyne na súdnu ochranu preto porušené neboli. 16. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne, nebola jej odňatá možnosť konať pred súdom, pretože pre tento postup boli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Zároveň bolo vyvrátené tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že ju súd nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a tým jej znemožnil realizáciu jej procesného práva navrhovať dôkazy. 17. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. je daný vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca. 18. Ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. nie je daný, keďže vo veci nerozhodoval vylúčený sudca. Z obsahu spisu bolo zistené, že zákonná sudkyňa JUDr. Alena Miková, ktorej podľa rozvrhu práce bola náhodným výberom pridelená vec sp. zn. 18C/273/2012 (a s ňou spojené veci), nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, o čom bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach právoplatným uznesením z 22. októbra 2012, sp. zn. 2NcC/78/2012-37. 19. Za situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 16 O.s.p. rozhodnuté o tom, že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, nie je náležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. 20. Odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani ďalších žalobkyňou namietaných odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, že by opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok ním vykonaného hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Napadnutý rozsudok nie je ani nepreskúmateľný, a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 22. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého neboli splnené zákonné podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobkyni tvrdeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice II v exekučných konaniach vedených na tomto súde, či nezákonnými rozhodnutiami vydanými v týchto konaniach, a preto základ uplatneného nároku nie je daný. Nakoľko nie je daný samotný základ nároku žalobkyne, súd sa správne nezaoberal výškou náhrady škody, či nemajetkovej ujmy, ktorú žalobkyňa požadovala, a nebol preto povinný vykonávať v tomto smere dokazovanie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, príp. nezákonnými rozhodnutiami aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav. Nenáležitá je preto námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. 23. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku vo výroku, ktorým zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania, na ktoré v podrobnostiach poukazuje. 24. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., platného a účinného do 30. júna 2016, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. 25. Odvolací súd s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 05. mája 2011, sp. zn. 3 Cdo 57/2011 konštatuje, že podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť, ale nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec konajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. 26. Prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. bolo procesným inštitútom, ktorý sa zvolil vtedy, ak bolo vhodné dočasne nepokračovať v konaní. Všeobecným účinkom prerušenia konania je, že sa nekonajú pojednávania, neplynú lehoty (§ 111 O.s.p.) a účastníci (dočasne) nevykonávajú procesné úkony inak spojené s konaním. Tak, ako nedochádza k vylúčeniu účastníka konania z realizácie jeho procesných oprávnení postupom súdu, ktorý konanie prerušil, nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať ani procesným postupom súdu, ktorý konanie v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. neprerušil. 27. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka významná pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci [§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.]. 28. Predmetom prejudiciálnych otázok položených ESD v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 je vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva ne/činnosťou orgánov štátu pri výkone verejnej moci pri súčasnej nečinnosti a nezáujme poškodeného na hájení svojich práv, vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou za škodu a zodpovednosťou za bezdôvodné obohatenie, a posúdenie otázky, či má byť prednostne uplatňovaným nárok na náhradu škody voči štátu alebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tretiemu subjektu, ktorý sa v dôsledku porušenia komunitárneho práva orgánom štátu pri výkone verejnej moci bezdôvodne obohatil. Vzhľadom na predmet tohto konania nie je zrejmé, aké otázky a skutočnosti relevantné pre toto konanie majú byť v konaní o predmetných prejudiciálnych otázkach zodpovedané. 29. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že dôvody napadnutého rozsudku sú správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP vrátane výroku o trovách pred súdom prvej inštancie potvrdil. 31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).