Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/466/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212233482 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7212233482.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanej: Q. L., narodenej XX.XX.XXXX, naposledy bývajúcej Q. O., J. X, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou JUDr. Petrou Valuchovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, v konaní o 1.661,51 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 7. februára 2014 č.k. 18C/101/2013-90 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 2. októbra 2015 č.k. 18C/101/2013-126 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „okresný súd“) rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom označeným v záhlaví zamietol žalobu o zaplatenie 1.661,51 € s príslušenstvom a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 17,08 € na účet Okresného súdu Košice II. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s. v zastúpení spoločnosti Slovenské kreditné karty a.s.) a žalovaná uzavreli dňa 30.6.2004 zmluvu o vydaní a používaní karty Quatro PREMIUM, na základe ktorej bola žalovaná oprávnená v určenom úverovom rámci 995,82 € čerpať finančné prostriedky prostredníctvom úverovej karty. Žalobca svoj nárok preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej medzi pôvodnými veriteľmi Všeobecnou úverovou bankou a.s. a Consumer Finance Holding, a.s. (právny nástupca spoločnosti Slovenské kreditné karty a.s.), na základe ktorej nadobudol voči žalovanej pohľadávku VÚB a.s. vo výške 1.296,80 € a pohľadávku Consumer Finance Holding, a.s. vo výške 464,71 €. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky, záväzok žalovanej bol splatný 28.3.2006. Z výpisu z pôžičkovej karty Quatro PREMIUM mal súd preukázané, že žalovaná naposledy čerpala finančné prostriedky dňa 15.2.2005, od 1.9.2005 uhrádzala mesačné splátky nepravidelne. V zmysle zmluvy mal byť deň splatnosti úhrady pohľadávky uvedený vo výpise alebo iným spôsobom oznámený klientovi. Vychádzajúc z obsahu úpravy splatnosti záväzku, ktorá sa viazala na prejav vôle veriteľa na splnenie dlhu, žalovaná sa ocitla v omeškaní s plnením svojho záväzku už 1.10.2005, ku ktorému dňu nebol uhradený záväzok za predchádzajúce obdobie, preto bol veriteľ oprávnený vyzvať žalovanú na splnenie záväzku a uplatniť si svoj nárok na súde. V súvislosti s uvedeným konštatoval, že žalobca neuviedol, ako bol určený termín splatnosti záväzku 28.3.2006, uvedený v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok. Rovnako okresný súd vzal za preukázané, že dňa 23.3.2010 žalovaná a osoba splnomocnená konať v mene žalobcu - JUDr. Ján Štovko uzavreli „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“, v zmysle ktorej žalovaná uznala čo do dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi EOS KSI Slovensko s.r.o. zo zmluvy č. 1153522 uzatvorenej s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s.. Dlžná suma pozostávala z istiny 1.761,51 € a nákladov na inkasné konanie 149,37 €, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť splátkami vo výške 50 € vždy do 25. dňa v mesiaci, s dátumom prvej splátky 25.3.2010. Zároveň v tejto dohode žalovaná ako dlžníčka vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Opatrovníčka žalovanej v konaní vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu a namietla tiež neplatnosť „Dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku“ pre jej nezrozumiteľnosť. Právne vec posúdil podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy, ust. § 52 a nasl., § 657, § 100 ods. 1, § 101 a § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), § 2, § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Okresný súd konštatoval, že sa jedná o zmluvu nepomenovanú, obsahujúcu prvky zmluvy o pôžičke, z ktorej finančné prostriedky sú poskytované spôsobom ako pri revolvingovom úvere. Dospel k záveru, že zmluva nespĺňa podmienky zmluvy úverovej podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, pretože v nej absentuje jedna zo základných náležitostí úverovej zmluvy, ktorou je povinnosť veriteľa poskytnúť finančné prostriedky na žiadosť dlžníka. Preto na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a podľa ustanovení Občianskeho zákonníka posudzoval aj vznesenú námietku premlčania. Za účelom posúdenia (ne)oprávnenosti vznesenej námietky premlčania zaoberal sa otázkou platnosti dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 23.3.2010 a dospel k záveru, že išlo o formulárovú dohodu, ktorej obsah žalovaná nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť a údaje do vopred pripraveného formulára vpisoval žalobca. Za neplatné považoval vyhlásenie žalovanej o uznaní premlčaného záväzku, ktorú časť dohody žalovaná nemohla meniť, ak chcela uzavrieť dohodu o splátkach. Z koncepcie spornej dohody o uznaní vyvodil záver, že úmyslom žalobcu bolo pod zámienkou ponuky splátok dosiahnuť jednak uznanie záväzku vo väčšom rozsahu, než na aký vznikol veriteľovi podľa zmluvy a zákonnej úpravy nárok, a súčasne tiež zabezpečiť predĺženie premlčacej doby. Postup žalobcu pri uzatváraní dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku preto súd vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi tak v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov súd považoval uznanie záväzku žalovanou za neplatné a vychádzal z trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka od splatnosti záväzku, určeného právnym predchodcom žalobcu dňom 28.3.2006. Keďže posledným dňom premlčacej doby bol deň 29.3.2009 a žaloba bola podaná na súde až dňa 23.11.2012, teda po uplynutí premlčacej doby a žalovaná sa prostredníctvom opatrovníčky premlčania dovolala, súd žalobu zamietol. O trovách konania účastníkov súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žalovanej, ktorá je úspešným účastníkom konania, žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli a žalobca právo na ich náhradu nemá. Žalobcovi ako procesne neúspešnej strane v konaní uložil povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré platil štát, vo výške 17,08 €, t.j. v sume, ktorá bola uznesením zo dňa 13.2.2014 č.k. 18C/101/2013-86 (právoplatné dňa 10.3.2014) priznaná svedkovi U.. U. Š. (svedočné). Proti tomuto rozsudku a dopĺňaciemu rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania, alternatívne navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasil so záverom súdu o neplatnosti dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a ani so záverom o premlčaní nároku uplatneného v tomto konaní. Účastníkmi podpísaná dohoda zo dňa 23.3.2010 podľa jeho názoru spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Dôsledkom tohto uznania dlhu je začatie plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby, a to priamo zo zákona. Z tohto dôvodu nebolo možné prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania. Nesúhlasil ani s výrokmi o náhrade trov konania a o trovách štátu, ktoré výroky sú závislé od výroku vo veci samej. Opatrovníčka žalovanej sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.05.2016 o 11,10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 04.05.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p., § 211 ods. 2 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p.. Žalobca namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t. j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t. j. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z právnej úpravy danej ust. § 132-§ 135 O.s.p.. K odvolaciemu dôvodu uvedenému § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd udáva, že právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 132 O.s.p.; z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Presvedčivé a vecne správne sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu ohľadne platnosti dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku za dňa 23.03.2010. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru o premlčaní žalobou uplatneného nároku, ako aj k záveru o neplatnosti Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 23.3.2010, čo nemalo za následok začatie plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby. Z formy a obsahu Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 23.3.2010, uzavretej medzi účastníkmi konania je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalobca už vopred pripravený. Dopisoval do predtlače iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, ktorá nemala možnosť obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť a ani ho neovplyvnila. Obsahom vyššie uvedenej dohody je viacero právnych úkonov, konkrétne uznanie záväzku ako jednostranný právny úkon, dohoda o splátkach a dohoda o uzavretí rozhodcovskej doložky ako dvojstranné právne úkony. Takáto dohoda je pre priemerného spotrebiteľa nezrozumiteľná, pretože nemôžu mu byť jasné kategórie rozhodcovskej doložky a uznania záväzku, teda ich právny význam a nedokáže odlíšiť rôzne dôsledky vyplývajúce z týchto právnych vzťahov. Pokiaľ teda podpisuje dohodu označenú ako „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára“, nemusí si byť vedomý právnych následkov ďalších úkonov, ktoré sú v tejto dohode obsiahnuté, vrátane uznania záväzku. Jednoznačne možno uzavrieť, že nebola to žalovaná, ktorá mala záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej doby. Uzavretím takejto dohody sa zhoršilo jej postavenie ako spotrebiteľa, pretože v dôsledku uznania dlhu došlo k predĺženiu premlčacej doby na uplatnenie nárokov žalobcu z úverovej zmluvy, z ktorého dôvodu sa možno stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa. Vychádzajúc z obsahu dohody uzavretej medzi účastníkmi konania, ktorá bola označená ako „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“, odvolací súd konštatuje, že žalobca pri uzatváraní vyššie uvedenej dohody konal v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, keď pod zámienkou uzavretia dohody o splátkach (ponuky splátok) vynútil na žalovanej uznanie záväzku, čím zhoršil jej postavenie v dôsledku predĺženia premlčacej doby. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať, že úmyslom žalobcu bolo pod zámienkou ponuky splátok dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi, a preto nemôže požívať súdnu ochranu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené je dojednanie o uznaní dlhu neplatné, z ktorého dôvodu toto uznanie nemalo za následok začatie plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa dôvodne prihliadol na námietku premlčania vznesenú opatrovníčkou žalovanej a keďže pohľadávka sa stala splatnou dňom 28.3.2006 a žalobou bola uplatnená na súde až dňa 23.11.2012, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nebolo možné premlčané právo žalobcovi priznať v zmysle ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa teda rozhodol vecne správne, ak žalobu zamietol, z ktorého dôvodu odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok vo veci samej ako vecne správny potvrdil. Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej, ako aj o trovách štátu, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj v tých výrokoch ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný a žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, resp. jej žiadne trovy nevznikli. Preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.