Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/65/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212235412 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7212235412.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v spore žalobcu T. W., so sídlom W., O. U. XX/A, N.: XXXXXXXX, proti žalovaným 1/ U. XX, N.: XXXXXXXX, so sídlom W., L. 5, zast. Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou, so sídlom Košice, Štúrova XX a 2/ J., s.r.o., so sídlom W., T. XX, o určenie neplatnosti zmlúv o vykonaní dražby, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku 29C 324/2012-170 z 3.3.2014 Okresného súdu Košice II r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Sporové strany nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom určil, že zmluvy o vykonaní dražby uzavreté medzi žalovanými dňa 4.5.2012, predmetom ktorých bolo vykonanie dražby bytov č. 6, 7, 11 a 24 na Pasteurovej X v W., sú neplatné. Žalovaných zaviazal nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že zmluvy o vykonaní dražby uzavreté dňa 4.5.2012 medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, predmetom ktorých je vykonanie dražby bytov č. 6, 7, XX a XX nachádzajúcich sa v obytnom dome L. X v W., súpisné č. XXX, na parcele C - KN č. XXXX, o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcela C- KN č. XXXX, o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti XXX/XXXXX, zapísaných na LV č. XXXXX, katastrálne územie Y. Mesto, obec W. - Y., okres W. IV, sú neplatné. 3. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom bytov č. 3, 6, 7, 11 a XX v bytovom dome na L. ul. č. X v W., súpisné č. XXX, zapísaných na LV č. XXXXX, kat. územie Y. mesto, okres W. IV, obec W. Y. a podielovým spoluvlastníkom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a podielovým spoluvlastníckom pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, a to veľkosti XXX/XX XXX k celku prislúchajúci k bytu č. 3, vo veľkosti XXX/XX XXX prislúchajúci k bytu č. 6, vo veľkosti XXX/XX XXX k celku prislúchajúci k bytu č. 7, vo veľkosti XXX/XX XXX k celku prislúchajúci k bytu č. XX a vo veľkosti XXX/XX XXX k celku prislúchajúci k bytu č. XX. 4. Dňa 5.7.2012 mu boli doručené oznámenia o začatí výkonu záložného práva žalovaným 2/ a súčasne výzvy na sprístupnenie nehnuteľnosti. 5. Ako dôvod výkonu záložného práva bolo uvedené to, že žalobca nesplnil zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, ako to malo vyplynúť z oznámenia žalovaného 2/. 6. Celkový dlh ku dňu 31.12.20XX na byty č. 6, 7, 11 a XX v dome na L. č. X v W. predstavuje sumu X 632,16 €. 7. Podľa vyjadrenia správcu predmetných bytov - Bytového podniku mesta W., dlh žalobcu (T. Košice) z titulu nedoplatku na službách spojených s užívaním predmetných bytov ku dňu XX.XX.XXXX nepredstavoval uvedenú čiastku. X. Žalobcovi nebola doručená žiadna špecifikácia predmetných pohľadávok a ich existenciu podľa doručených oznámení absolútne neuznáva. 9. Namietal nielen pravosť a výšku pohľadávok v členení podľa jednotlivých bytov (pohľadávky sú sporné), ale aj tú skutočnosť, že pohľadávky záložného veriteľa neboli ku dňu podania návrhu na vykonanie dražby splatné, pretože si žalovaný 1/ ako správca domu nesplnil povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 182/1993 Z.z. a nedoručil vlastníkovi predmetných bytov (žalobcovi) vyúčtovanie služieb za rok 2011. 10. Žalobca uviedol, že o nedoplatkoch z vyúčtovania služieb za rok 2011 sa dozvedel až 11.7.2012 a v ten istý deň bol nedoplatok na účet žalovaného 1/ uhradený. 11. Zároveň poukázal, nato, že má pochybnosti o tom, či zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov prebehlo v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z., keďže žalobcovi ako vlastníkovi bytov nebolo doručené žiadne oznámenie respektíve pozvánka na zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov. 12. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv o vykonaní dražby videl v tom, že bez tohto určenia je jeho vlastnícke právo ohrozené, keďže príklepom na dražbe dôjde k prechodu vlastníckeho práva, a to bez možnosti preukázania zákonnosti krokov žalovaných 1/ a 2/ podľa zákona č. 182/1993 Z.z. a zákona č. 527/2002 Z.z. 13. Zároveň namietal, že výkon záložného práva je v rozpore s dobrými mravmi, keďže predmetom dražby má byť jeho majetok, ktorý má mnohonásobne vyššiu hodnotu. 14. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že pri vyčíslení pohľadávok vo svojich oznámeniach vychádzal z prvých upomienok - upozornení z 15.3.2012 zaslaných žalovaným 1/ žalobcovi a následne aj žalovanému 2/. Pokiaľ ide o správnosť a pravosť vyčíslenej pohľadávky, zato zodpovedá žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby. Žalovaný 2/ ako dražobník neskúma členenie pohľadávky a rovnako ani jej pravosť. V prípade, ak žalobca uhradil dňa 11.7.2012 pohľadávky žalovanému 1/, navrhovateľ dražby je to povinný oznámiť dražobníkovi ihneď po obdŕžaní úhrady nedoplatkov, pričom žalovaný 2/ ako dražobník nebol oboznámený so skutočnosťou, že pohľadávky boli uhradené, a teda že sa má zastaviť výkon záložného práva na predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalovaného 1/. 15. Žalovaný 1/ sa k žalobe písomne nevyjadril. 16. Súd z výpisu z LV č. XXXXX, okres W. IV., obec W. - Y., kat. územie Y. mesto zistil, že žalobca je vlastníkov bytov č. 6, 7, XX a XX nachádzajúcich sa v obytnom dome na L. č. X v W., na parcele č. XXXX, súpisné č. XXX a podielovým spoluvlastníkom priestorov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku k predmetným bytom ku každému vo veľkosti 220/ 10 000, a že vo vyúčtovaní služieb za rok 2011 k bytu č. 6 je nedoplatok vo výške 684,12 €, k bytu č. 7 nedoplatok vo výške 1 036,08 €, k bytu č. 11 preplatok vo výške 243,68 € a bytu č. 24 nedoplatok vo výške 1 161,23 €, pričom tieto nedoplatky, ktoré boli vyúčtované 30.5.2012, bolo potrebné uhradiť do 30 dní. 17. Ďalej zistil, že dňa 11.7.2011 bola v prospech žalovaného 1/ uhradená suma 2 523,40 €. 18. Žalovaný 2/ oznámeniami 032 až 035/2012 z 2.7.2012 oznámil žalobcovi výkon záložného práva, ktorý sa bude realizovať predajom zálohu formou dobrovoľnej dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z., ktorého predmetom sú nehnuteľnosti - byty č. 6, 7, 11 a 24 na Pasteurovej č. X v W. S. výška pohľadávky týkajúca sa bytu č. 6 k 31.12.2011 bola vo výške 587,24 €, k bytu č. 7 vo výške 1 033,66 €, k bytu č. 11 vo výške 3 210,83 € a k bytu č. 24 vo výške 1 800,43 €. Predmetné oznámenia boli žalobcovi doručené dňa 5.7.2012. 19. Výzvami č. 032 až 035/2012 z 3.7.2012 vyzval žalovaný 2/ žalobcu o sprístupnenie nehnuteľnosti - bytov č. 6, 7, 11 a 24 nachádzajúcich sa v bytovom dome na Pasteurovej č. 5 v W., výzvy boli doručené žalobcovi dňa 9.7.2012. 20. Z ďalších predložených dôkazov - úradného záznamu spísaného na Magistráte T. W. dňa XX.X.XXXX za účasti pracovníkov žalobcu, ako aj predsedníčky U. vlastníkov bytov XX so sídlom L. č. 5, W. N.. Y. K., t.j. zástupkyne žalovaného 1/ zistil, že táto mala do XX.X.XXXX oznámiť dražobníkovi, t.j. žalovanému 2/ že so žalobcom začali viesť rokovania a na základe toho ho mala požiadať o pozastavenie výkonu záložného práva. XX. U. ďalej zistil, že za byty č. 6, 7, XX a XX na L. č. X v W. nedoplatok na službách za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2012 bol vo výške 425,95 €, ktorý správca bytov žalobcu, t.j. BPmK s.r.o. sľúbil zaplatiť bezprostredne po stretnutí 30.11.2012. 22. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II č.k. 13C/180/2012-36 súd zistil, že uznesením zo 17.8.2012 bol zamietnutý návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal uložil povinnosť žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami a to bytom č. 6, 7, 11 a 24, všetkým nachádzajúcim sa v obytnom dome na Pasteurovej č. 5 v W.. Uznesením Krajského súdu v Košiciach, č.k. 11Co/276/2012-47 z 8.10.2012 odvolací súd zmenil uznesenie tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami a to bytmi č. 6, 7, 11 a 24 nachádzajúcimi sa v obytnom dome súpisné č. XXX na L. č. X v W. a s prislúchajúcimi spoluvlastníckymi podielmi, a to najmä uskutočniť výkon záložného práva až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti zmlúv o vykonaní dražby. Zároveň uložil žalobcovi podať na príslušnom súde proti žalovaným návrh na začatie konania o určenie neplatnosti zmlúv o vykonaní dražby do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.11.2012. 23. Právne súd vec posúdil podľa § 7 ods. 2, § 16 ods. 1, 2, 3, 10 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a § 80 písm. c/ O.s.p., § 39, § 3 ods. 1, § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1, 2 zákona č. 401/1990 Zb. a uzavrel, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv o vykonaní dražby uzavretých medzi žalovanými 1/ a 2/, pretože bez tohto určenia je jeho právo ohrozené, keďže príklepom na dražbe dôjde k prechodu vlastníckeho práva, a to bez možnosti preukázania zákonnosti krokov žalovaných 1/ a 2/ podľa zákona č. 182/1993 z.z. a zákona č. 527/2002 z.z. 24. Súd konštatoval, že žalovaný 1/ podal dňa 4.5.2012 návrhy na vykonanie dražieb vyššie označených nehnuteľností vlastnícky patriacich žalobcovi, z dôvodu nedoplatkov na bytoch, pričom malo ísť o pohľadávky špecifikované ku dňu 31.12.2011. Súčasťou týchto návrhov bola aj prvá upomienka - upozornenie zo dňa 31.12.2011 vyčíslená zvlášť za každý byt, ktorá bola vystavená dňa 15.3.2012, v ktorej boli zarátané mesačné zálohové predpisy za obdobie január až december 2011. Žalobca namietal, že žalovaný 1/ ako správca domu si nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 182/1993 a nedoručil mu do 31.5.2012 ako vlastníkovi bytov vyúčtovanie služieb za rok 2011. 25. Ďalej súd uviedol, že samotné vyúčtovanie služieb za rok 2011 bolo vypracované dňa 30.5.2012, pričom ku dňu podania návrhu na vykonanie dražby, t.j. k 4.5.2012, predmetné vyúčtovanie vypracované nebolo, nenastala teda ani jeho splatnosť. Žalovaný 1/ nepredložil doklad o tom, že predmetné vyúčtovanie bolo doručené, či už žalobcovi ako vlastníkovi bytov, respektíve žalobcovi prostredníctvom správcu jeho bytového fondu a to Bytového podniku mesta Košice. 26. Súd v tejto súvislosti argumentoval judikátom uverejneným pod R 78/2004, podľa ktorého nájomca nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto platieb, pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na poplatok z omeškania podľa § 697 občianskeho zákonníka. 27. V nadväznosti na to súd uviedol, že žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby do vyčíslenia výšky svojej pohľadávky voči žalobcovi ku dňu 31.12.2011 započítal aj nedoplatky na jednotlivých mesačných zálohových predpisoch, pričom splatnosť týchto mesačných zálohových predpisov v časti plnení spojených s užívaním bytu nastáva až po vykonaní vyúčtovania, ktoré bolo žalovaným 1/ urobené dňa 30.5.2012 s termínom na plnenie nedoplatkov do 30 dní. Uvedený judikát sa analogicky vzťahuje nielen na nájomné byty, ale aj na byty vlastnícke, z čoho dospel k záveru, že minimálne je sporná výška pohľadávky, a teda aj jej splatnosť, pokiaľ ide o rok 2011. Pohľadávka v takej výške, ako uviedol žalovaný 1/ v návrhu na vykonanie dražby, ku dňu 4.5.2012 ešte neexistovala. 28. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že zástupca spoločenstva, t.j. vtedajší predseda, už 4.5.2012 doručil dražobníkovi návrhy na vykonanie dražby a schôdza vlastníkov, na ktorej bolo rozhodnuté o podaní návrhov bola až 18.6.2012, teda v čase podania návrhov predseda spoločenstva nemal oprávnenie na ich podanie, súd uzavrel, že skutočne schôdza vlastníkov sa konala až 18.6.2012, kedy bolo rozhodnuté o vykonaní dobrovoľnej dražby neplatičov, preto predseda spoločenstva v čase, kedy podal návrhy na vykonanie dražby a uzavrel zmluvu o vykonaní dražby (dňa 4.5.2012), nemal oprávnenie od nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov k podaniu takýchto návrhov, a pokiaľ takéto úkony urobil, prekročil svoje oprávnenia, vyplývajúce mu zo zákona č. 182/1993 Z.z. 29. Napokon sa súd stotožnil s námietkou žalobcu, že predaj bytov, ktoré majú hodnotu niekoľko desiatok tisíc eur kvôli pohľadávkam rádovo v desiatkach a stovkách eur, je výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, pričom žalovaný 1/ nedoplatky žalobcu mohol riešiť aj inou formou, napr. podaním žaloby na plnenie na súd. 30. Výrazný nepomer medzi dlhom žalobcu a hodnotou jeho majetku, t.j. hodnotou nehnuteľnosti, ktoré sa mali predávať formou dobrovoľnej dražby, súd vyhodnotil tak, že zmluva o výkone dražby je v rozpore s dobrými mravmi a je neplatným právnym úkonom podľa § 39 Obč. zákonníka. 31. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 32. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný 1/ a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 33. Namietal, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec a rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. 34. Uviedol, že dôkazné bremeno je na žalobcovi, a ten nepreukázal v konaní naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, a nepreukázal zaplatenie pohľadávok žalovanému 1/ ako správcovi bytového domu. 35. Odvolateľ mal za to, že rozsudok v časti, v ktorej súd dospel k záveru, že napadnuté zmluvy sú v rozpore s dobrými mravmi, nie je dostatočne odôvodnený. Súd nekonkretizoval nepomer výšky pohľadávky a hodnoty bytu a nevysporiadal sa so zákonom o dobrovoľných dražbách, ktorý umožňuje dražiť aj nízke pohľadávky. 36. Žalobca bol v odvolacom konaní nečinný. 37. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). 38. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované. 39. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 CSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 22.7.2016 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 ods. 1a § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že rozsudok v žalobcom napadnutom výroku vo veci samej je vecne správny, preto ho podľa § 387 od. 1 CSP potvrdil. 40. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 41. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa i s dôvodmi napadnutého rozsudku týkajúcimi sa výroku vo veci samej, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 133 až § 135 O. s. p.) alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 42. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/ CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a písm. b/ O.s.p.), ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 43. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 132 O.s.p.), z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.2 CSP potvrdil. 44. Správne, presvedčivé, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP. 45. Žalovaný 1/ v odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci, a neumožňujú záver, že by v konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil niektorej zo sporových strán, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 46. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalovaného 1/ privodili priaznivé rozhodnutie. Námietkami uvedenými v odvolaní, sa dôsledne vysporiadal už súd prvej inštancie, a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci. 47. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa obsahuje odpovede na všetky argumenty, uvádzané žalovaným 1/ v odvolaní. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. 48. Odvolací súd poukazuje na to, že k otázke existencie naliehavého právneho záujmu na určení z pohľadu § 80 písm. c/ O.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> sa už viackrát vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo všeobecnosti vo svojich rozhodnutiach uviedol, že naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Ak určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah sporových strán, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten - ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na tom ako táto neistota vznikla. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným inštrumentom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie z hľadiska potrieb žalobcu ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej legitimácie. 49. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa žalobe na plnenie). 49. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní dôsledne riadil vyššie citovanými zásadami. Vo vzťahu k posúdeniu naliehavého právneho záujmu správne právne posúdil existenciu aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovanými tak, ako to rozviedol vo svojom rozhodnutí a s jeho názorom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. 50. V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje aj na skutočnosť, že na podanie určovacej žaloby, ktorá je prejednávaná v tejto veci, bol žalobca odkázaný uznesením Krajského súdu v Košiciach 11Co 276/2012-47 z 8.10.2012 v záujme ochrany svojich vlastníckych práv, ktorá žaloba sa javila ako opodstatneným a jedine účinným procesným prostriedkom. 51. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil, prečo sú zmluvy v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, že nepomer medzi dlhom žalobcu a hodnotou bytov, ktoré mali byť predmetom dobrovoľnej dražby práve z dôvodu tohto dlhu žalobcu je výrazný, dokonca uviedol, že ide o „obrovský nepomer“, a pre tento rozpor s dobrými mravmi sú neplatné. 52. Pri trhovej hodnote bytov určenej znaleckými posudkami za byt č. 6 vo výške 23 900 €, za byt č. 7 vo výške 24 500 €, za byt č. 11 vo výške 26 100 € a za byt č. 24 vo výške 25 500 €, pri výške nedoplatku 425,95 € za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2012 ide naozaj o hrubý nepomer medzi výškou nedoplatku a hodnotou predmetu dražby, teda jednotlivých bytov, a vznikajú značné pochybnosti o potrebe predaja bytov na uspokojenie tak nízkej pohľadávky. 53. Súd prvej inštancie preto správne aplikoval ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. 54. Námietka odvolateľa týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosti z toho dôvodu, nie je dôvodná. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). K povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie sa rovnako vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze III. ÚS 119/2003-30, ktorým vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). 55. Súd prvej inštancie odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, z ktorých predložených listinných dôkazov vychádzal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré vysvetlil zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu. 56. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, bol napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.1 CSP potvrdený. 57. Žalobca mal úspech v odvolacom konaní, ale v tomto mu trovy nevznikli, odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, preto bolo rozhodnuté, že sporové strany nemajú nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP). 58. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 C.s.p. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 C.s.p.