Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/174/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212897456 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7212897456.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcu M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom v N., Z. XX, zastúpeného JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Košiciach, Fejova 4 proti žalovanej W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v N., G. I. X, zastúpenej JUDr. Agátou Ševčovičovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Masarykova 3, v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 16.12.2014 č.k. 36C/95/2012-247 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej proti žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo 16.12.2014 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal po čiastočnom späťvzatí nároku určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcim TRANSPOL GR, s.r.o. a kupujúcou W. I., ktorou predávajúci na kupujúcu previedol nehnuteľnosti zapísané na Katastrálnom úrade v Košiciach, Správa katastra Košice, kat. územie V., obec N. - I. V., okres Košice IV na LV č. XXXXX parc. č. XXX/X - ovocné sady s výmerou 7 314 m2, na LV č. XXXXX parc. č. XXX/X - ovocné sady s výmerou 8 759 m2, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Košice dňa 24.7.2009 pod O. XXXX/XX, je voči žalobcovi neúčinná a že žalobca je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku na zostatku kúpnej ceny 132 000,00 eur s príslušenstvom, ktorú má voči DOSS LK s.r.o., Lemešany č. 212 z predmetných nehnuteľností. Ďalším výrokom uložil súd prvého stupňa žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania 605,01 eur na účet jej právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako predávajúci a spoločnosť TRANSPOL GR s.r.o. ako kupujúci uzavreli dňa 6.3.2009 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností v kat. území Jazero od pozemkov parc. č. XXX/X - ovocné sady o výmere 8759 m2 a parc. č. XXX/ X - ovocné sady o výmere 7314 m2. Zmluvné strany si dohodli kúpnu cenu 445 000,00 eur. Kupujúci nesporne uhradil z kúpnej ceny sumu 313 000,00 eur. Následne dňa 23.7.2009 žalovaná ako kupujúca a spoločnosť TRANSPOL GR s.r.o. ako predávajúci uzavreli kúpnu zmluvu, podľa ktorej predávajúci predal žalovanej časť pozemkov v pomere XX/XX v kat. území V., parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X. Vlastnícke právo v prospech žalovanej prešlo na základe rozhodnutia Správy katastra nehnuteľností o povolení vkladu dňa 24.7.2009. Za spoločnosť TRANSPOL GR s.r.o. uzavrel kúpnu zmluvu jej vtedajší konateľ a spoločník, syn žalovanej R.. K. I.. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 42a ods. 1 až 4 OZ, ktoré upravujú predpoklady odporovateľnosti právnych úkonov a na ust. § 116 OZ, ktoré upravuje, kto je blízkou osobou. Skonštatoval, že žalobcov nárok na určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy môže byť oprávnený, pretože zmluvu uzavrela právnická osoba s osobou blízkou jej štatutárnemu orgánu a v jednej osobe aj spoločníkovi tejto právnickej osoby. Toto konštatovanie však obstojí iba v prípade, že by žalobca v čase uzavretia zmluvy mal vymáhateľnú pohľadávky voči spoločnosti TRANSPOL GR s.r.o. Preto sa súd prvého stupňa v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku zaoberal touto okolnosťou. Žalobca tvrdil, že jeho pohľadávka pozostáva z neuhradeného zostatku kúpnej ceny vo výške 132 000,00 eur. Súd prvého stupňa zistil, že tento zostatok bol žalobcovi uhradený dvomi spôsobmi, konkrétne splnením v sume 33 000,00 eur a čiastočne započítaním pohľadávok v sume 99 000,00 eur. Uviedol, že sumu 33 000,00 eur uhradila spoločnosť TRANSPOL GR s.r.o. splnením, konkrétne úhradou do rúk V.. N. dňa 12.8.2009, ktorého na prevzatie tejto sumy žalobca splnomocnil podpísaním dodatku č. 1 k zmluve o sprostredkovaní predaja nehnuteľností zo dňa 20.5.2009. Žalobca podpísanie dohody potvrdil na pojednávaní dňa 14.12.2012 a svedok V.. L. N. rovnako prevzatie potvrdil, a to aj písomne v potvrdení zo dňa 12.8.2008. Zvyšná časť pohľadávky žalobcu vo výške 99 000,00 eur zanikla započítaním podľa § 580 Občianskeho zákonníka (OZ) na základe dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 20.5.2009. Podľa názoru súdu prvého stupňa k uzavretiu tejto dohody medzi žalobcom a spoločnosťou TRANSPOL GR s.r.o. došlo, k čomu dospel z kópie tejto dohody, ale aj z výpovedí svedkov R.. I., V.. N., W.. T.. Žalobca síce poprel podpísanie dohody, ale predložený listinný dôkaz a výpovede troch svedkov považuje súd prvého stupňa za podstatnejšie. V súvislosti s touto dohodou súd prvého stupňa poznamenal, že zápočet možno uskutočniť aj jednostranne, preto je nelogickým tvrdenie, že spoločnosť TRANSPOL GR s.r.o. by sfalšovala predloženú dohodu o zápočte. Žalobca namietal existenciu zániku záväzku aj tvrdením, že k zápočtu nemohlo dôjsť, pretože pohľadávka, ktorú si voči nemu spoločnosť TRANSPOL GR s.r.o. započítala neexistovala. Touto pohľadávkou mal byť zostatok kúpnej ceny, ktorú mal žalobca zaplatiť R. Z. podľa kúpnej zmluvy zo dňa 18.7.2007. Žalobca namietal, že túto cenu R. Z. v plnom rozsahu uhradil. Túto námietku súd prvého stupňa nepovažoval za vierohodnú z dôvodu, že žalobca aj napriek výzve súdu nijako nepreukázal skutočnosť, že zostatok kúpnej ceny vo výške 331 939,18 eur (10 mil. Sk) skutočne uhradil. Preto súd prvého stupňa považoval zmluvu o postúpení pohľadávky medzi R. Z. a spoločnosťou TRANSPOL GR s.r.o. zo dňa 29.7.2007 za platnú, preto bolo možné uskutočniť zápočet vzájomných pohľadávok zmluvou zo dňa 20.5.2009. Žalobca namietal, že mu postúpenie pohľadávky nebolo oznámené. Túto námietku súd prvého stupňa nepovažoval za podstatnú, pretože neoznámenie postúpenia vo všeobecnosti nemá za následok neúčinnosť postúpenia a zároveň aj z dôvodu, že žalovaná predložila list R. Z. zo dňa 30.7.2007, ktorým žalobcovi oznamuje postúpenie pohľadávky. Pokiaľ žalobca na preukázanie svojho nároku predložil notársku zápisnicu zo dňa 20.4.2012, ktorej predmetom bolo vyhlásenie o uznaní dlhu a záväzkov s udelením súhlasu s jej vykonateľnosťou, pričom toto vyhlásenie mohla urobiť spoločnosť DOSS KL s.r.o. (pôvodný názov TRANSPOL GR s.r.o.) prostredníctvom konateľa Ľuboslava Kolesára, súd prvého stupňa túto zápisnicu nepovažoval za dostatočný dôkaz o tom, že by táto spoločnosť dlhovala žalobcovi zostatok kúpnej ceny 132 000,00 eur. Existencia dlhu bola vyvrátená uvedeným dokazovaním. Navyše Ľ. N. sa stal štatutárnym zástupcom spoločnosti TRANSPOL GR s.r.o. až vo februári 2010, takže nebol prítomný pri jednaniach medzi žalobcom a touto spoločnosťou. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa dospel záveru, že žalobca v čase uzavretia napadnutej zmluvy by nemal vymáhateľnú pohľadávku voči spoločnosti TRANSPOL GR s.r.o., preto sa nemôže domáhať neúčinnosti (v odôvodnení rozsudku nesprávne uvedené neplatnosti) kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou TRANSPOL GR s.r.o. a žalovanou dňa 23.7.2007 a zároveň je nedôvodná aj druhá časť nároku, teda žaloba o určenie, že žalobca je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku zostatku kúpnej ceny zo sporných nehnuteľností. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanej na náhradu trov pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a z odmeny za zastúpenie advokátkou vo výške vyčíslenej v odôvodnení napadnutého rozsudku. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p., teda že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nepovažuje napadnutý rozsudok za správny a zákonný, žiada, aby odvolací súd rozsudok zmenil, žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na náhradu trov konania alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolateľ uvádza, že v priebehu konania stále namietal, že žiadny dlh voči Z. z kúpnej zmluvy nemal, aj keď mu predávajúci Z. toto odmietol potvrdiť, preto žalobca trval a trvá na jeho výsluchu a nemohol preukázať listinu o zaplatení druhej splátky kúpnej ceny. Pri výsluchu svedka Z. by sa táto skutočnosť potvrdila a vyvrátilo by sa aj tvrdenie, že mal ešte v roku 2007 oznámiť žalobcovi postúpenie pohľadávky. Žalobca tvrdí, že je to výmysel, že tento list bol vyhotovovaný dodatočne a nikdy nebol žalobcovi doručovaný. Dôkazné bremeno je na tom, kto tvrdí, že takýto list zasielal. Pritom nejde len o účinné postúpenie, ale aj o dôveryhodnosť tvrdenia svedka. Žalobca tvrdí, že aj zmluva o postúpení pohľadávky od R. Z. na TRANSPOL GR s.r.o. v sume 10 mil. Sk bola vyhotovovaná dodatočne, najskôr v roku 2009 potom, čo sa obe strany dohodli na vymyslenom postupe proti žalobcovi po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 6.3.2009, ktorou žalobca odpredával spoločnosti TRANSPOL GR s.r.o. predmetné nehnuteľnosti. V tejto zmluve sa ani len zmienkou neuvádza, že má kupujúci pohľadávku voči predávajúcemu a že má byť niečo vzájomne započítavané. Odvolateľ ďalej uvádza, že o tom, že zmluva o postúpení pohľadávky bola vyrobená dodatočne, má svedčiť aj to, že dňa 18.7.2007 mala byť uzavretá kúpna zmluva, ktorou žalobca od R. Z. kupoval nehnuteľnosť a druhá splátka mala byť zaplatená do 10 dní od vkladu do katastra. V ten istý mesiac, už 29.7.2007 mal Z. postupovať pohľadávku pre TRANSPOL GR s.r.o., t.j. 10. deň od uzavretia zmluvy, keď zaplatenie zostatku dlhu nemalo byť splatné a to za polovičnú cenu zostatku dlhu. Je nelogické, že pri postúpení pohľadávky má podľa predloženej zmluvy zaplatiť postupník do 29.9.2009. Tento dátum považuje odvolateľ za nelogický. Na preukázanie vymysleného postúpenia pohľadávky žalobca navrhol vyžiadať od daňového úradu daňové priznanie spoločnosti TRANSPOL GR s.r.o. z roku 2007, čo súd urobil, a tento dôkaz nevyhodnotil. Odvolateľ tvrdí, že v daňovom priznaní pohľadávka 10 mil. Sk nie je, za najdôležitejšiu považuje žalobca skutočnosť, že dohodu o vzájomnom započítaní nikdy neuzavrel a nepodpísal. Predloženú fotokópiu považuje za fotomontáž, preto navrhoval znalecké dokazovanie na posúdenie, či ide o fotokópiu z fotomontáže jeho podpisu alebo nie, či bola vyhotovená dňa 20.5.2009 alebo až v priebehu súdneho konania alebo predtým, pretože bez originálu je ťažké posúdiť aj pravosť podpisov na listine. Ani o takýto dôkaz sa súd nepokúsil. Žalobca tvrdí, že by tým bolo preukázané vymyslené a nepravdivé tvrdenie R.. K. I., syna žalovanej a nepravdivosť tvrdenia svedkov W. T., jeho spoločníka a konateľa a L. N., spoločníka I. v inej spoločnosti. Odvolateľ sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že je nelogické tvrdenie o sfalšovaní dohody a k započítaniu mohlo dôjsť aj jednostranným úkonom. K jednostrannému započítaniu nikdy nedošlo, čo nebolo ani tvrdené a takéto započítanie by muselo byť doručené žalobcovi. Súd prvého stupňa nehodnotil pravdivosť výpovede svedka N., na nepravdivosť ktorej žalobca poukázal pri jeho výsluchu. Na pojednávaní 16.4.2013 súd prvého stupňa rovnako nehodnotil daňové priznanie spoločnosti TRANSPOL GR s.r.o. za rok 2009. Dohoda o započítaní by musela byť súčasťou účtovných dokladov spoločnosti. Súd prvého stupňa založil rozhodnutie o neexistencii pohľadávky žalobcu na základe fotomontáže dohody o započítaní, ktorú žalobca ani nevidel a nepravdivých výpovedí neobjektívnych svedkov. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a zaviazať žalobcu na nahradenie trov odvolacieho konania. K tvrdeniam žalobcu o tom, že list zo dňa 30.7.2007, ktorým mu malo byť oznámenie postúpenie pohľadávky bolo vyhotovené dodatočne a že zmluva o postúpení pohľadávky od R. Z. bola takisto vyhotovená dodatočne, sa podrobne vyjadril R.. K. I., ktorý uviedol, že bol viackrát pritom, ako žalobcovi bolo oznámené postúpenie pohľadávky. Tieto skutočnosti boli predmetom jednaní a rokovaní medzi žalobcom a ostatnými účastníkmi zmlúv. Žalobca bez akéhokoľvek logického dôvodu spochybňuje výpovede svedkov, ktorí potvrdili, že k zápočtu došlo. K spochybneniu výpovede svedka L. N. z dôvodu, že bol spoločníkom s R.. I.É., uvádza žalovaná, že žalobca so svedkom V.. L. N. boli takisto spolukonateľmi v inej spoločnosti a preto nie je dôvod touto okolnosťou spochybňovať výpoveď svedka. K obsahu daňového priznania spoločnosti TRANSPOL GR s.r.o. uvádza, že odvolateľ nikdy v priebehu konania nepoukazoval na dôvod uvedený v odvolaní, pretože takýmto dôkazom nie je možné preukázať, či k postúpení pohľadávky došlo alebo nedošlo. Pokiaľ žalobca uvádza, že je nelogické, že spoločnosť TRANSPOL GR s.r.o. nevymáhala pohľadávku od žalobcu uvádza žalovaná, že je skôr nelogické to, že žalobca nevymáhal svoju údajnú pohľadávku v sume 132 000,00 eur od spoločnosti TRANSPOL GR s.r.o. Až po zmene v osobe konateľa a spoločníka v tejto spoločnosti na Ľ. N. žalobca zneužil túto zmenu, ako vyplýva z výpovede Ľ. N. pod zámienkou, že potrebuje potvrdenie na preukázanie za svojim obchodným partnerom ho dotlačil k podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá už bola nachystaná u notárky, pričom svedok niekoľkokrát uviedol, že v účtovníctve spoločnosti takýto záväzok neexistuje a ani v čase, keď spoločnosť kupoval neexistoval. Je skôr vylúčené to, aby žalobca bez akéhokoľvek dokladu, či iného potvrdenia zaplatil R. Z. sumu 10 mil. Sk, ako tvrdí. V námietke osoby svedka N. žalovaná uvádza, že ide o tú istú osobu, ktorú žalobca spochybňuje, pritom ide o osobu, ktorá podpísala notársku zápisnicu ako jediný dôkaz, ktorý žalobca predložil na preukázanie svojho nároku. Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav veci. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 213 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a podľa § 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa riadne a úplne zistil skutkový stav veci, takto zistený skutkový stav podradil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré na prejednávanú vec správne aplikoval a interpretoval. Odvolací súd v konaní nezistil existenciu žiadnej z vád, ktoré sú uvedené v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. a ktoré by boli dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku. Odôvodnenie rozsudku je jasné, logické, zrozumiteľné a presvedčivé a odvolací súd konštatuje správnosť odôvodnenia a v celom rozsahu sa s jeho obsahom stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie. K námietke žalobcu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal vo veci navrhnuté dokazovanie odvolací súd poukazuje na obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.12.2014, z ktorej vyplýva, že žalobca navrhoval iba jediný dôkaz, a to výsluch svedka R. Z.. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že súd prvého stupňa sa pokúsil tohto svedka na pojednávanie predvolať aj predviesť. Z oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Obvodné oddelenie PZ Košice, Dargovských hrdinov zo dňa 16.12.2014 (č.l. 241) vyplýva, že R. Z. nebýva na adrese Č. X, tento rodinný dom je opustený a podľa oznámenia susedov sa odsťahoval do Anglicka na bližšie nezistené miesto. Z uvedeného je potrebné vyvodiť, že objektívne je navrhovaný dôkaz nemožné vykonať a preto súd prvého stupňa správne rozhodol, ak tento dôkaz nevykonal a rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z iných dôkazov. K námietke žalobcu, že súd prvého stupňa nevyhodnotil daňové priznania spoločnosti TRANSPOL GR s.r.o. odvolací súd uvádza, že v priebehu konania žalobca netvrdil, že by z týchto dôkazov mala vyplývať existencia pohľadávky 10 mil. Sk proti žalobcovi, resp. pôžička od žalovanej. Tieto skutočnosti a tvrdenia žalobca označil až v odvolaní proti rozsudku. Odvolací súd konštatuje, že tieto skutkové tvrdenia je potrebné považovať za tzv. novoty, ktoré je možné uplatňovať iba za podmienok uvedených v ust. § 205a O.s.p. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho alebo obsadenia súdu), b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Keďže žalobcom spomínané listinné dôkazy boli súčasťou súdneho spisu v čase pred vyhlásením dokazovania za ukončené, mal žalobca možnosť označiť svoje skutkové tvrdenia, ktoré mali vyplývať z daňových priznaní, čo však neurobil a v štádiu odvolacieho konania je uplatňovanie takéhoto nového tvrdenie neprípustné. K spochybňovaniu existencie dohody o vzájomnom započítaní pohľadávky a tvrdeniu o tom, že R. Z. nepostúpil svoju pohľadávku spoločnosti TRANSPOL GR s.r.o. odvolací súd uvádza, že s týmito námietkami, ktoré už boli zo strany žalobcu vznesené v konaní pred súdom prvého stupňa sa tento súd v odôvodnení riadne vysporiadal. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku, v ktorom sa súd prvého stupňa zaoberá okolnosťami postúpenia pohľadávky R. Z. na TRANSPOL GR s.r.o., ako aj s existenciou dohody o započítaní, ktorá bola síce predložená iba vo fotokópii, ale jej vierohodnosť bola potvrdená výsluchom svedkov, ktorých dôveryhodnosť síce spochybňoval žalobca, avšak súd prvého stupňa o tom nemal pochybnosti. Súd prvého stupňa dospel k správnym právnym záverom o tom, že odporovateľnosť právneho úkonu prichádza do úvahy výlučne v situácii, ak veriteľ má vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý urobil odporovateľný právny úkon, čo preukázané nebolo. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto rozsudku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná si však trovy odvolacieho konania nevyčíslila. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.