Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/323/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213206554 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213206554.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky v 1. rade N. M. nar. X.X.XXXX bývajúcej v H. na ul. Y. č. XX zastúpenej JUDr. Ingrid Repkovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Ružovej č. 33 a navrhovateľa v 2. rade O. M. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v H. na ul. Y. č. XX detí rodičov PhDr. S. M., PhD. nar. X.X.XXXX bývajúcej v H. na ul. Y. č. XX zastúpenej JUDr. Ingrid Repkovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Ružovej č. 33 a Ing. O. M. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v H. na ul. Z. č. XX zastúpeného JUDr. Evou Geleneky Hencovskou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Bajzovej č. 2 o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 4.11.2015 č.k. 27P 81/2013-638 takto r o z h o d o l : Mení rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného tak, že mení výrok o výživnom v rozsudku Okresného súdu Košice II pod č.k. 19C 147/2006-93 zo dňa 30.5.2008 v spojení s opravným uznesením zo dňa 6.8.2008 č.k. 19C 147/2006-104 a v spojení s rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 8.4.2011 pod č.k. 19C 147/2006-161 v spojení s opravným uznesením zo dňa 8.6.2011 pod č.k. 19C 147/2006-164 v spojení s opravným uznesením zo dňa 31.1.2012 pod č.k. 19C 147/2006-181 tak, že zvyšuje výživné od odporcu pre N. zo 116,18 € na 250 € mesačne, pre O. z 99,58 € na 200 € mesačne od 25.3.2013 do budúcnosti, ktoré je odporca povinný platiť navrhovateľom vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zrušuje výroky rozsudku súdu prvého stupňa o dlžnom výživnom pre N. a O. a vec v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre navrhovateľku N. od 25.3.2013 do budúcna zo 116,18 € na 300 € mesačne. Dlžné výživné za obdobie od 25.3.2013 do 31.10.2015 v sume 3.537,40 € je otec povinný uhradiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zamietol návrh na zvýšenie výživného od otca pre navrhovateľku N. od 1.11.2011 do 24.3.2013. Zvýšil výživné od otca pre mal. O. za obdobie od 25.3.2013 do 31.8.2013 z 99,58 € na 250 € mesačne a od 1.9.2013 do budúcna na 300 € mesačne, ktoré zaviazal otca prispievať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné pre mal. O. za obdobie od 25.3.2013 do 31.10.2015 v sume 4.771,04 € zaviazal odporcu zaplatiť matke maloletého do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zamietol návrh na zvýšenie výživného od otca na mal. O. od 1.11.2011 do 24.3.2013. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec proti prvému, druhému, štvrtému, piatemu, siedmemu výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré navrhol zmeniť tak, že návrh zamieta a žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Uplatnil odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.b/, c/, d/, f/ O.s.p., nakoľko v konaní vyvstala vada majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, pretože súd nedostatočne zistil skutkové okolnosti a na základe toho nesprávne aplikoval právnu normu a vydal rozhodnutie vecne aj právne nesprávne a rozsudok považuje za nedostatočne odôvodnený, a preto nepreskúmateľný, čo napĺňa znaky odňatia možnosti konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. (podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu 5Obbo 32/2013). Vytkol konajúcemu súdu, že nedostatočne sa vysporiadal s ním uvedenými skutočnosťami a nezohľadnil všetky predložené dôkazy, nedostatočne odôvodnil rozsah vyživovacej povinnosti, ktorý považuje vzhľadom k preukázaniu potrebám a výdavkom oboch detí za neprimeraný a nesprávne zistil príjem matky, ktorý v priemere mesačne predstavuje sumu vyššiu o 2.131,50 €, preto vyslovil názor, že matka sama disponuje dostatočným množstvom peňažných prostriedkov, z ktorých vie primerane uspokojiť všetky potreby oboch detí. Súd za účelom zistenia jeho finančných a majetkových pomerov vykonal dokazovanie ustanovením znalca z odboru ekonómie a manažmentu a pretože vystupuje na pozícii konateľa a spoločníka spoločnosti STEELMAT SK s.r.o. a zároveň vykonáva prácu aj v pracovnom pomere v uvedenej spoločnosti, zaoberal sa otázkou posúdenia dosahovaného zisku, z ktorého by bolo možné odvodiť jeho približný čistý mesačný príjem. V období od roku 2011 do 2014 spoločníkom neboli vyplácané žiadne podiely na zisku, pretože spoločnosť v roku 2011 vyprodukovala stratu 9.122 €, dostala sa do záporného vlastného imania. Za účelom zabezpečenia stability spoločnosti počas rozhodného obdobia a predídeniu jej likvidácie spoločníci do spoločnosti vložili peňažné prostriedky ako pôžičku, ktorá mala na dané obdobie zabezpečiť chod spoločnosti a boli vkladané v čiastkach dňa 21.12.2012 3.400 €, dňa 9.1.2013 500 €, dňa 24.1.2013 15.000 €, dňa 26.3.2013 100 €, dňa 29.4.2013 150 €, dňa 25.9.2013 5.000 €, dňa 25.10.2013 2.000 € a dňa 23.1.2013 spoločnosti poskytol pôžičku v sume 15.000 € spoločník pán Z. K., čo je deklarované aj vyjadrením ekonómky spoločnosti pani Ing. M. M. zo dňa 4.1.2014 a jej vyjadrenie je súčasťou spisu. Súd napriek predloženému daňovému priznaniu, opisu mzdového listu za obdobie od 2011 do 2014, výkazu ziskov a strát za obdobie od roku 2011 do roku 2014, účtovnej osnovy a hlavnej knihy sa neuspokojil so závermi vyplývajúcimi z predložených dôkazov, ale nariadil vo veci vykonať znalecké dokazovanie. Znalkyňa uviedla, že spoločnosť musela byť v tom čase financovaná z cudzích zdrojov, nakoľko záväzky spoločnosti v roku 2011 boli vypočítané vo výške - 44.519 €. V sledovanom období neboli vyplácané žiadne podiely na zisku, pretože spoločnosť zisk nevykazovala. Situácia sa zmenila v roku 2012, počas ktorého spoločnosť vykázala zisk, ktorý jej umožnil, aby začiatkom roka 2013 sa dostala na reálne trhové hodnoty a zisk za rok 2012 nebol rozdelený spoločníkom a bol použitý na krytie strát za rok 2011, pričom zvyšná čiastka bola potrebná na zabezpečenie chodu spoločnosti. V roku 2013 bolo pre zabezpečenie chodu spoločnosti nevyhnutné investovanie spoločníkov formou pôžičiek spoločnosti, čo je preukázateľné aj odborným vyjadrením znalkyne v doplnení znaleckého dokazovania. Napriek uvedenému súd považoval za relevantné vykonať dokazovanie za účelom zistenie otázky nevyhnutnosti pôžičiek, ktoré ako spoločníci spoločnosti poskytli a znalkyňa uviedla, že pôžičky boli nevyhnutné z hľadiska stavu jej záväzkov a z hľadiska úhrady priamych prevádzkových výdavkov. V rozpore s uvedením súd v odôvodnení uviedol, že nevedel odôvodniť v znaleckom posudku uvedené pôžičky, ktoré poskytol spoločnosti, pričom táto skutočnosť sa nezakladá na pravde, keď za tým účelom bol ustanovený znalec, ktorý danú otázku súdu po odbornej stránke zodpovedal. V časti odborného posúdenia investícií do spoločnosti a ich návratnosti sa odôvodnenie napadnutého rozsudku javí zmätočné, pretože súd nad rámec vykonaného dokazovania vytvára závery nepodložené priamymi alebo nepriamymi dôkazmi. Na strane 7 rozsudku konštatuje, že spoločnosť STEELMAT SK s.r.o. vymedzila v daňovom priznaní náklady, ktoré boli daňovo neuznané, teda ktorých vynaloženie nebolo nutné. Tieto náklady mala znalkyňa vyčísliť pod pojmom „položky zvyšujúce výsledok hospodárenia“ v roku 2011 v sume 781,51 €, v roku 2012 604,90 €, v roku 2013 430,58 €, súd pritom pod jednotlivými uvedenými sumami súhrnne zahŕňa náklady, ktoré neboli nevyhnutné a príkladmo uvádza, že sa malo jednať o dary, občerstvenie, pokuty a podobne, pričom k predmetnému posúdeniu sa vyjadrila znalkyňa v znaleckom posudku na strane 27 v odpovedi na otázku č. 2, kde jednotlivé sumy rozpočítala. Nikde pritom neuvádzala pokuty alebo občerstvenie, pričom pod položkou dary subsumovala číselný výpočet za rok 2011 v sume 0,00 €, za rok 2012 vo výške 1,00 €, za rok 2013 1,00 €. Pre spoločnosť STEELMAT SK s.r.o. boli pritom tieto sumy nulové. Uvedené tvrdenie súdu sa tak nezakladá na pravde a nevyplýva ani zo znaleckého dokazovania. Uvedeným tvrdením sa však súd nezaoberal, preto má za to, že výlučne účelovo použil bez akejkoľvek nadväznosti argumenty, ktoré mali preukázať, že spoločnosť investície nepotrebovala. Vo vzťahu k rozdeleniu zisku spoločníkom súd v odôvodnení rozsudku na strane 9 uviedol, že z výpovede znalkyne malo vyplynúť, že ak by spoločnosť STEELMAT SK, s.r.o. mala vyplatené podiely zo zisku v roku 2012, nebolo by to vhodné, pretože v tom čase mala mať spoločnosť vlastné imanie vo výške 31 %, pričom cudzie zdroje tvorili 69 %. Kapitálová štruktúra je optimálna až vtedy, keď vlastné zdroje sú aspoň 30 %. Ďalej súd uviedol, že v roku 2013 už vlastné zdroje narástli na 46 %, preto by už rozdelenie podielu na zisku neohrozilo fungovanie spoločnosti. Uvedené je úplnom rozpore s vyjadrením znalkyne na strane 33 znaleckého posudku, v ktorom uvádza, že v roku 2013 sa spoločnosť po čase dostávala na reálne trhové hodnoty vyprodukovaním zisku vo výške 12.808 €. Rovnako tak zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že náklady na vložený kapitál - prvotný vklad 5.000 € a nerozdelený zisk po úhrade straty z roku 2011 ako aj tvorba rezervného fondu, zapríčinili, že spoločníci si tento zisk neprerozdelili, ale použili ho na financovanie spoločnosti, ktoré bolo dôvodné a pre spoločnosť nevyhnutné. Vyššie tvrdenie súdu je dokonca aj v rozpore s jeho vlastným vyjadrením na strane 9, v ktorom uviedol, že zo záverov doplnenia znaleckého posudku č. 9/201, pod znaleckým úkonom č. 13/2015 zo dňa 12.3.2015 vyplynulo, že pôžičky zo strany spoločníkov spoločnosti STEELMAT SK, s.r.o. boli nevyhnutné z hľadiska stravu záväzkov spoločnosti STEELMAT SK, s.r.o.. Súd ďalej v napadnutom rozsudku na strane 18 uvádza, že vlastné imanie spoločnosti tvorili aj cudzie zdroje. Je zrejmé, že súd sa ďalej výkladom pojmu „cudzie zdroje“ nezaoberal a prisúdil mu úplne iný význam, nakoľko ich zaraďuje k vlastnému imaniu spoločnosti. Ide pritom o zdroje krytia majetku, ktoré je možné rozčleniť na vlastné zdroje a cudzie zdroje. Vlastné zdroje krytia majetku sa označujú v účtovníctve ako vlastné imanie. Vlastné imanie tak tvorí len základné imanie, nie aj cudzie zdroje. Súd uviedol, že cudzie zdroje sú vo výške za rok 2011 450,807 €, za rok 2012 vo výške 279,880 €, za rok 2013 vo výške 165,637 €, a za rok 1.2/2014 vo výške 88.366,30 €. Tieto cudzie zdroje sú rezervami, ktoré predstavujú záväzky s neurčitým časovým vymedzením, alebo výškou, ďalej záväzkami predstavujúcimi cudzí zdroj krytia majetku a vznikajú predovšetkým z obchodných vzťahov voči dodávateľom materiálu, tovaru, dlhodobého majetku alebo služieb. Okrem toho to môžu byť záväzky voči daňovému úradu z doteraz neuhradených daní, voči orgánom sociálneho zabezpečenia, voči zamestnancom, ale aj voči spoločníkom a združeniu a iné záväzky a úvermi - teda finančnými pôžičkami. Vyššie citované len potvrdzuje skutočnosť, že spoločnosť v jednotlivých rokoch, a to ani v roku 2013 nemohla vyplácať podiely na zisku, tak ako to uviedol súd. Na základe vykonaného dokazovania má za dostatočne preukázané, že jeho čistý mesačný príjem bol za obdobie roku 12/2012 až 11/2013 v priemere 739,68 €, za rok 2014 vo výške 878,08 €, a za obdobie 1/5 2015 v priemere 834,02 €. Pri posudzovaní dôvodnosti zvýšenia výživného od predchádzajúcej úpravy pomerov v roku 2007 súd konštatoval, že za rok 2007 mal mať podiel z rozdeleného zisku v sume 1.130.256 €, pričom uvedené nie je v súlade s objektívnou skutočnosťou ani z rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 30.5.2008 sp.zn. 19C 147/2006, pretože v predmetnom rozsudku súdu konštatoval jeho priemerný mesačný príjem 802,49 €. Podľa záverov vyplývajúcich z vykonaného dokazovania o otázke jeho zárobkových pomerov preto k žiadnej zmene nedošlo a jeho priemerný mesačný príjem je približne vo výške 800 €. Napriek tomu matka podala návrh na zvýšenie výživného z dôvodu, že sa domnievala nárastu jeho majetkových hodnôt plynúcich z príjmu spoločnosti, v ktorej pôsobí a vykonaným dokazovaním jej tvrdenie preukázané nebolo. Nesúhlasí s konštatovaním súdu, že v roku 2013 bolo možné bez ohrozenia chodu spoločnosti vyplatiť spoločníkom zisk, a preto vychádzal z princípu potencionality, nakoľko malo za dostatočne preukázané, že dobrovoľne sa vzdal majetkového prospechu, pričom tento právny názor sa nezakladá na pravde a je v rozpore s odborným stanoviskom znalkyne v znaleckom posudku a jeho doplnení, pretože znalkyňa ohľadne roku 2013 uviedla, že spoločnosť pre svoj chod a riadne fungovanie nevyhnutne potrebovala vklady jednotlivých spoločníkov. Nesúhlasí s názorom a stanoviskom súdu, v rámci ktorého uviedol, že má možnosť zvýšiť svoj príjem zvýšením svojej mzdy alebo podielom na zisku zo spoločnosti, pretože je to výlučne hypotetický predpoklad, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, čím sa zároveň odklonil od odborného vyjadrenia znalkyne, preto na takto nesprávne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právnu normu. Nie je zrejmé, z akého dôvodu súd po tom, čo uviedol, že spoločnosť za rok 2015 vykazuje mínusový hospodársky výsledok - 28.298,17 € (o čom je preukázateľný dôkaz založený v súdnom spise), uviedol, že nakoľko tomu tak bolo už v predchádzajúcich rokoch, a to v roku 2011, v roku 2014 a na jeho tvrdenie neprihliadol. S uvedeným nesúhlasí, pretože podľa jeho návrhu by mal súd dôkladne posúdiť zárobkové pomery na strane otca a v prípade, ak sa rozhodne na niektorý z dôkazov neprihliadnuť, musí toto svoje stanovisko v rozsudku aj náležite odôvodniť. Preto vyjadrenie, že súd na straty spoločnosti neprihliadol, nakoľko spoločnosť už aj predtým mala obdobia, v ktorých nevykazovala zisk, ale len stratu nepovažuje za dostatočné, pretože odporuje základným zásadám súdneho procesu. V tejto súvislosti Ústavný súd uvádza: „Podobne ako v skutkovej oblasti, aj v oblasti nedostatočne vyloženej a zdôvodnenej právnej argumentácie (subsumpcia skutkového stavu pod zvolené právne normy) nastávajú obdobné následky vedúce k neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.“ (I. ÚS 33/2012). Súd taktiež na strane 10 napadnutého rozsudku uviedol, že zvýšil vyživovaciu povinnosť na obe deti z dôvodu, že môže príjem sa od roku 2007 mal zdvojnásobiť. Opätovne pritom poukázal na skutočnosť, že uvedené tvrdenie nie je v súlade s objektívnou skutočnosťou a zároveň súd žiadnym spôsobom neprihliadol na skutočnosť, že aj príjem matky sa zvýšil 2,5 násobne, nakoľko matka mala v roku 2007 príjem vo výške 25.737,64 Sk/ 854,31 € (podľa rozsudku zo dňa 30.05.2008, sp.zn. 19C 147/2006). Za obdobie 8/12-7/13 má matka príjem 2.131,50 € mesačne, a v súčasnosti má preto nepomerne vyššiu životnú úroveň ako on. Vytkol konajúcemu súdu, že neprihliadol vo vzťahu k posúdeniu odôvodnených výdavkov detí na ním podložené a preukázané výdavky, ktorými prispieval nad rámec určenej vyživovacej povinnosti. Uviedol, že matka ostala bývať v rodinnom dome, ktorý jej ostal spolu so zariadením a prenechal matke aj motorové vozidlo, ktoré sám zakúpil. Z vykonaného dokazovania, predložených listinných dokladov bolo preukázané, že obom deťom hradil rôzne výlety, dcére výlet do Londýna v hodnote 500 €, zakúpil jej kupón v hodnote 100 €, vreckové prispel 150 libier a 50 €, výber kartou vo výške 100 € v Londýne, teda v úhrnnej sume 950 €, pritom hradil aj ďalšie výlety synovi výlet do Londýna, dcére výlet do Paríža, vreckové dcére do Francúzska 200 €. Obom deťom hradí kredit na mobilné telefóny v minimálnej hodnote 12 € pre jedného pravidelne každý mesiac. Zakupoval im vecné dary, bicykle, ktoré zakúpil pre celú rodinu, fotoaparát, notebook, oblečenie, výbavu na lyžovanie, príslušenstvá k mobilnému telefónu a podobne. Rovnako hradil aj väčšie nákupy oblečenia v období marca, mája 2013, júla, augusta 2014, časť z ktorých bola zaplatená v zahraničí. Z týchto nákupov si deti vzali pokladničné doklady domov. Pre jedno dieťa zakúpil veci v hodnote 500 € za jeden nákup, súhrnne preto hodnota týchto nákupov predstavuje 4.000 €. Deťom hradil služby a poplatky za zubára spojené so zubným strojčekom, a to odtlačky, mesačné kontroly u zubára v hodnote 500 € a dával deťom vreckové, o čom predložil aj podrobný rozpis. Tieto výdavky boli zdokladované a ich výška dosahuje 2.594 € ako vreckové, kredity, výlety, voľnočasové aktivity a spolu s oblečením táto suma činí 4.922 € a v úhrnnej sume 7.516 €. Konštatoval, že matka tieto výdavky nespochybnila, napriek tomu súd na ne neprihliadol a priznal len sumu 1.771 € pre N. a 808 € pre O., čo v úhrnnej sume činí 2.579 €. Poukázal na to, že z ním dokladovanej sumy, ktorú čiastku matka nenamietala v sume 7.516 € súd odpočítal len 2.579 € a zvyšnú sumu 4.937 € na ňu vôbec neprihliadal a nevysporiadal sa s výdavkom od mesiaca október 2014, kedy deťom pravidelne dobíjal kredit, čo v úhrnnej sume predstavuje 300 € a aj táto suma je zdokladovaná. Tieto skutočnosti vyvracajú tvrdenie matky v podanom návrhu o tom, že deťom nad rámec určenej vyživovacej povinnosti neprispieval a po predložení listinných dokladov, ktoré v celom rozsahu verifikujú jeho tvrdenia a výšku jednotlivých výdavkov, matka tieto nevyvrátila a svoje vyjadrenie zmenila, preto je toho názoru, že tvrdenia matky nie je možné považovať za vierohodné, do značnej miery sú účelové a nezakladajú sa na pravde. V predmetnom období taktiež uhradil sumu 2.162,50 Sk za nedoplatky na elektrine, pretože matka opomínala realizovať platby v riadne stanovenom čase a uhradil aj nedoplatky na vode 160 € a elektrinu 70 €, pričom tieto dlhy vznikli v čase, keď už v rodinnom dome nebýval. Počas manželstva sa finančne podieľal na úhradách platieb spojených všetkých poplatkov s údržbou nehnuteľnosti, stavebnými opravami a doposiaľ platí daň z nehnuteľností a z vlastných finančných prostriedkov zaplatil aj 7.487,97 € ako úhradu za spoločné záväzky, nakoľko sa jednalo o spoločný úver v Stavebnej sporiteľni, ktorý matka odmietla uhrádzať, a preto bol nútený zrušiť svoju životnú poistku za účelom úhrady spoločných záväzkov. Súd sa však ani s týmito tvrdeniami nezaoberal a nevysporiadal sa s nimi v odôvodnení rozsudku, preto vyslovil názor, že súd nevykonal dostatočné dokazovanie, ale výlučne len zhrnul všetky sumy uvedené matkou, ktoré nevyhodnotil a jeho jednotlivé výdavky nezohľadnil, pričom je preukázané, že jednotlivé výdavky nezodpovedajú skutočnej výške nákladov starostlivosti o deti. Matka uviedla, že plnoletá dcéra z dôvodu jej nástupu na Ekonomickú univerzitu v Brne uhradila 565 €, táto suma má predstavovať výdavky na internát 52 €, stravovanie 150 €, mesačník 13 €, nákup odbornej literatúry 200 €, doučovanie 40 €, cestovné 20 €, oblečenie, hygiena a podobne. Suma 565 € nie je totožná s vyčíslením jednotlivých výdavkov, pričom v súčasnosti je cestovanie pre študentov zabezpečené bez poplatku, preto suma 565 € nepredstavuje výšku pravidelných mesačných výdavkov, ale zahŕňa aj nákup literatúry vo výške 200 €, pričom tento výdavok je jednorazový a v konaní nebol preukázaný, preto si myslí, že bol uvedený účelovo. Pretože dcére vždy zakupoval všetko, čo potrebovala, preto nevidí dôvod, prečo takýmto spôsobom si umelo navýšila svoje výdavky. Konštatoval, že rozhodnutím súdu bol zaviazaný k povinnosti mesačne prispievať na plnoletú S. N. 155 €, pričom aj ona študuje na vysokej škole a dokonca je vo vyššom ročníku ako dcéra N.. Súd pritom vychádzal z jeho majetkových a zárobkových pomerov a preukázateľne zistil, že tieto nie sú v rozsahu odôvodňujúcom priznanie vyššej sumy výživného ako 155 €, preto navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a návrh zamietnuť. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Považuje odvolanie otca za nedôvodné. Špecifikovala odvolaciu námietku otca ohľadne jej príjmu, pokiaľ otec namietal v rozsudku uvedený príjem, že z opisu mzdového listu jej zamestnávateľa vyplýva, že za obdobie roku 2013 mala čistý príjem 1.638,88 € a pokiaľ namietal, že je v rozpore s opisom mzdového listu na čl. 26, podľa ktorého jej príjem za obdobie od augusta 2012 do júla 2013 je 17.052,01 €, čo v priemere predstavuje 2.131,50 €. Poukázala na to, že súd v rozsudku na str. 3 uviedol čistý príjem za rok 2013 14.857,27 €, v priemere 1.238,11 €, za rok 2014 celkove čistý príjem je 20.847,55 €, t.j. v priemere 1.737,30 € a za január až august 2015 13.111,03 €, čo je v priemere 1.638,88 €. Nie je jej známy výpočet, na základe ktorého otec vypočítal a namietal nesprávnosť výpočtov súdu a vyslovila názor, že je to asi tým, že si prispôsobil výšku čistého príjmu a roky, na ktoré sa vzťahujú podľa svojho vlastného uváženia. Skutočnosti, na ktoré poukazuje otec v odvolaní, boli prejednávané v konaní na prvom stupni a súd na ne prihliadol a v tých intenciách aj rozhodol. V časti odvolacej námietky otca, ktorými sa vyjadruje k majetkovým pomerom a príjmom získaným v rámci podnikania v spoločnosti STEELMAT s.r.o. a STEELMAT SK s.r.o. zastáva názor, že opomenul uviesť, že služobné motorové vozidlo a spotrebu paliva využíva aj na súkromné účely, rovnako je to aj s ubytovaním v hoteloch a pri iných majetkových hodnotách. Ako majiteľ a konateľ týchto spoločností mal vždy možnosť všetky náklady zahrnúť do účtovníctva, keďže sám si zdôvodňoval ich potreby. Ďalšia odvolacia námietka ohľadne skutočnosti, pokiaľ otec namietal to, že ona ostala bývať v rodinnom dome spolu s celým zariadením, tak poukázala na to, že od roku 2008 ostala bývať v rodinnom dome na Y. XX I. H. spolu s deťmi, vlastníkom toho domu je naďalej aj otec, ktorý sám odišiel z domu na základe vlastného rozhodnutia odsťahoval sa do 3-izbového bytu na Z. Č.. XX v H., ktorý je v ich spoločnom vlastníctve. Po odsťahovaní sa otca z rodinného domu neprispieval na výživné a výchovu detí, ani na nákladoch spojených s užívaním rodinného domu a údržbou rodinného domu, a preto sa musela domáhať určenia výživného, ktoré začal platiť až po súdnom určení. Otec v odvolaní uvádza výdavky, ktoré platil deťom nad rámec určeného výživného, ktoré sa vzťahujú na roky 2010 a 2012 a v tejto časti bol jej návrh zamietnutý a v tomto rozsahu rozsudok odvolaním napadnutý nebol. Špecifikovala, že príspevok na výlet O. do Londýna bol v roku 2012, výlet N. do Paríža bol v roku 2011 a do Londýna v roku 2013 vrátane vreckového. Vecné dary otcom uvádzané k sviatku ako dar, tak ním boli aj špecifikované, konkrétne N. dostala bicykel cca 100 € na Vianoce v roku 2008, nie celá rodina, malý fotoaparát cca 110 € k 14. narodeninám v roku 2010, notebook cca 500 € zakúpený na faktúru pre STEELMAT SK s.r.o. spolu s k 15. narodeninám, meninám a Vianociam v roku 2011. Lyže, lyžiarky, oblečenie na lyžovačku zakúpil otec pre deti ešte v roku 2009 a 2011. V roku 2008 sa otec ponúkol, že bude hradiť náklady spojené so zubným strojčekom, ktorý nosila N. do roku 2010 a odvtedy neuhradil žiadne náklady ani na zdravotnú starostlivosť. Väčšie nákupy oblečenia uvedené na str. 9 odvolania v období rokov marec 2013 až máj 2013, júl 2014, august 2014 v sume 4.000 Sk sa nekonali a taktiež ani obdobné nákupy v roku 2015 a tieto náklady otec ani nepreukázal relevantnými dokladmi v priebehu prvostupňového konania. Jediné výdavky, ktoré otec v súčasnosti hradí od roku 2013 a 2015 je úhrada kreditu na mobilné telefóny v sume 8 až 12 € mesačne obom deťom. Deti sa stretávajú s otcom asi jedenkrát za 5 až 6 týždňov a adekvátne k tomu dostávajú aj vreckové. V roku 2015 to bolo možno 100 až 150 €, nie 400 € každému, ak to bolo uvedené na pojednávaní a odpočítané súdom ako výdavky otca. V roku 2015 deti nedostali od otca žiaden vecný ani peňažný dar na narodeniny ani na meniny, čo potvrdili na pojednávaní. Pokiaľ otec spochybňuje svoje výdavky spojené s nástupom N. na EÚ v Bratislave, tieto preukázali súdu ako výdavky spojené s prihláškami a prijímacími pohovormi na vybraných vysokých školách v roku 2015. Boli preukázané aj výdavky spojené s poplatkami na internáte od septembra 2015. N. má 19 rokov a je pre ňu nepochopiteľné, aby musela otcovi preukazovať všetky potvrdenky spojené so stravovaním, výdavkami na študijné potreby, odbornú literatúru, súkromné hodiny doučovania, hygienu a podobne. Cestovné v sume 20 € N. zahrnula ako mesačný poplatok na MHD v Bratislave aj v Košiciach, pričom uvedené cestovanie pre študentov je zabezpečované bez poplatku, je len v prípade niektorých osobných vlakov a rýchlikov v obmedzenej miere. Niekedy nie je možné, aby si zabezpečoval bezplatné lístky. Vyslovila názor, že predmetom tohto konania nebolo preukazovať výdavky na stavbu domu a úhradu platieb počas trvania manželstva na zabezpečenie spoločných úverov, jedná sa o výdavky, ktoré otec hradil ako nedoplatok za elektrinu a vodu v roku 2008, kedy ešte mal trvalý pobyt na ulici Y. XX I. H. a podpísané záväzky voči VSE aj VVS, t.j. ak aj zaplatil uvedenú sumu, tak to boli nedoplatky, ku ktorým sa zaviazal a vtedy vôbec neprispieval na výživu a výchovu detí v čase rozvodu a úver, ktorý uvádza v Stavebnej sporiteľni a ČSOB spoločne uhradili obaja. Od roku 2008 sama hradí všetky výdavky spojené s réžiou a udržiavaním rodinného domu aj záhrady, čo okrem mesačných úhrad na spotrebu energií cca 350 € sú napríklad aj 18.000 € za výmenu zásobníka vody pri plynovom kotly v roku 2008, 7.000 € na opravu prasknutého potrubia a vzniknutých škôd v roku 2008, 300 € za opravu garážových dverí v roku 2009, 700 € za maľovanie interiéru, 200 € za opravu dlažby na terase a chodníkoch v roku 2013 a podobné výdavky. Poprela, že by odmietla uhrádzať spoločný úver v Stavebnej sporiteľni, pretože počas manželstva hradili úvery zo spoločných peňazí a od roku 2008 spláca spoločný úver ČSOB sama (v januári 2008 bol záväzok v ČSOB vo výške 130.213,68 Sk), ktorý ona postupne sama splácala splátkou 4.200 Sk a od 1.1.2009 140 € mesačne. Keďže v roku 2008 nemala dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie fungovania domácnosti, výživu detí a splácanie úveru, predala 10-ročné motorové vozidlo Škoda Felícia, ktorého kúpu uvádza otec v odvolaní za 25.000 Sk a touto sumou vyrovnala zameškané splátky úveru. Okrem toho si požičala tiež aj sumu 30.000 Sk od svokra S. M., bytom Č. XXX, ktorú mu o rok neskôr vrátila. V roku 2007 sama požičala sumu 100.000 Sk na rekonštrukciu bytu na Z. Č.. XX I. H., aby sa tam mohla odsťahovať spolu s deťmi, nakoľko nechcela ostať býva v rodinnom dome. Kľúče od bytu po rekonštrukcii otec zobral a v decembri 2007 sa tam nasťahoval. Celú požičanú sumu postupne splácala sama. Nad rámec výdavkov uvedených v návrhu kupovala aj darčeky k sviatkom deťom a hradila aj bežné potreby. Maloletý O. je športovo veľmi aktívny, s čím sú spojené rozsiahle výdavky spojené s jeho športovými aktivitami. Ona mu zo svojho príjmu nie je schopná uhradiť všetky jeho požiadavky, napríklad letný pobyt v tenisovom tábore v zahraničí, o ktorom sníva už od roku 2010. N. je jazykovo veľmi nadaná, čomu zodpovedá aj výber jej vysokoškolského štúdia, má záujem študovať aj v zahraničí, na čo v súčasnosti nemá dostatok finančných prostriedkov. Vyslovila názor, že otec nechce vidieť meniace sa potreby detí aj vzhľadom k tomu, že sa zvyšujú zvýšené financie, ktoré im on nechce poskytovať. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. Výroky rozsudku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného od odporcu pre navrhovateľov od 1.11.2011 do 24.3.2013 odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli ani predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.). Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine, avšak nesprávne ich aplikoval na zistený skutkový stav vo vzťahu k posúdeniu možností a schopností otca prispievať zvýšeným výživným na odôvodnené potreby navrhovateľov. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa týkajúcich sa vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa, je však vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby, ktoré súd zohľadňuje pri určovaní výživného sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd tiež povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných osôb, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s hodnotením súdu prvého stupňa, avšak čo sa týka schopností, možností a majetkových pomerov odporcu v tomto smere v celom rozsahu poukazuje na doposiaľ vykonané dokazovanie a najmä na závery znaleckého dokazovania, že v predmetnom období neboli odporcovi vyplatené podiely na zisku, jeho spoločnosť vykazovala záporné vlastné imanie z dôvodu vysokých strát z podnikania, v dôsledku čoho odporca požičiaval finančné prostriedky pre svoju spoločnosť, v dôsledku čoho poberá odporca aj príjem zo zamestnania vo vlastnej spoločnosti v priemere za rok 2013 798,26 €, 2014 878,08 €, január až máj 2015 834,02 €. Z obsahu spisu sú zrejmé aj odôvodnené potreby navrhovateľov pokiaľ ide o školskú dochádzku, záujmovú činnosť, ktoré nevybočujú z rámca potrieb iných študentov v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, sú všeobecne známou skutočnosťou a preto nie je potrebné ich osobitne dokazovať, pretože je nepochybné, že sú obaja v období intenzívneho rastu a vývoja, majú zvýšené potreby na zabezpečenie kvalitnej stravy, hygienických potrieb a nezanedbateľnou položkou pri uspokojovaní ich potrieb sú aj náklady na ošatenie. Vzhľadom na to, že povinnosťou rodičov nie je uspokojovať len nevyhnutné potreby svojich detí z hľadiska ich prežitia, ale je potrebné im umožniť aj životný štandard zodpovedajúci možnostiam, schopnostiam a majetkových pomerov rodičov, odvolací súd dospel po zohľadnení možností a schopností odporcu, aj s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania, že nepochybne došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb navrhovateľky v 1. rade, ktorá od 1.9.2015 je študentkou Ekonomickej fakulty v Bratislave, je ubytovaná na internáte za čo platí 50 € mesačne, domov cestuje každý týždeň v dôsledku čoho má zvýšené náklady aj na cestovanie okrem zabezpečovania študijných pomôcok. Navrhovateľ v 2. rade - O. je od 1.9.2013 navštevuje Gymnázium na Poštovej ulici v Košiciach v triede zameranej na jazyky, venuje sa aj tenisu, navštevuje TJ Sláviu, kde mesačne sú náklady 200 € v čom sú už aj kondičné tréningy. O. chodí aj na súťaže, kde sa platí štartovné 15 € za turnaj. Tieto skutočnosti sú bez ďalšieho kvalifikovanou, podstatnou a trvalou zmenou pomerov na strane navrhovateľov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom a už z tohto samotného faktu je zrejmé, že došlo k podstatnej zmene pomerov bez toho, aby navrhovatelia museli dôsledne preukazovať všetky ich zvýšené finančné náklady spojené so štúdiom, pretože je nepochybné, že zvýšenie nákladov nastalo, avšak je limitované možnosťami a schopnosťami rodičov. Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania, ktoré vykonal súd prvého stupňa nadobudol presvedčenie, že odporca je schopný zabezpečovať si dostatok finančných prostriedkov, aby mohol platiť zvýšené výživné pre navrhovateľov. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa správne určil počiatok zvýšeného výživného, avšak rozsah zvýšeného výživného nesprávne vyhodnotil, preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa tak, že od 25.3.2013 pre navrhovateľku v 1. rade zvýšil výživné na 250 € mesačne a pre navrhovateľa v 2. rade na 200 € mesačne, ktoré považuje za primerané reálnym príjmovým možnostiam a schopnostiam odporcu v zmysle záverov znaleckého dokazovania. Na záver odvolací súd dodáva, že výživné je osobným právom dieťaťa a nakoľko navrhovateľ v 2. rade O. M. dovŕšil plnoletosť XX.X.XXXX, zaniklo jeho zákonné zastúpenie matkou, a preto je výživné splatné priamo navrhovateľovi, ktorý je zároveň oprávnený výživné preberať, prípadne vymáhať exekučne vo vlastnom mene. Podľa § 221 ods. 1 písm.f/, h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa § 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zvýšení výživného od odporcu bolo potrebné určiť aj dlh na výživnom, ktorý však odvolací súd nemohol nepochybným spôsobom vyčísliť, pretože z vykonaného dokazovania nebolo možné zistiť, ako si odporca po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa plnil svoju vyživovaciu povinnosť. Z uvedených dôvodov odvolací súd musel podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o dlhu na výživnom, nakoľko rozhodnutím na hypotetickom prípade úplne novom skutkovom základe by porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania a odňal by účastníkom možnosť konať pred súdom. Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude zistiť, ako si odporca plnil vyživovaciu povinnosť za celé rozhodné obdobie a v závislosti od zistených skutočností znovu rozhodnúť o dlhu na výživnom za celé obdobie tak, aby z výroku bolo zistiteľné, koľko v skutočnosti predstavuje dlh na výživnom a o spôsobe jeho zaplatenia a rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo spätne preskúmateľné. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.