Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7Co/15/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213209083 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213209083.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci S. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej na S. ulici č. X v H., zastúpenej opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, a v právnej veci Y. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej na S. ulici č. X v H., zastúpenej opatrovníčkou JUDr. K. I., zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, obe právne zastúpené JUDr. Jánom Lemešom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Žižkovej ul.č. 19, na návrh N. vlastníkov bytov S., S. ulica č. X v H., zastúpeného S. I., predsedom N. vlastníkov bytov S., za účasti okresného prokurátora Q. prokuratúry Košice II, a Mestskej časti Košice - Nad Jazerom, Miestnym úradom, Poludníkova 7, Košice, v konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony a ustanovenie opatrovníka, o odvolaní pozbavovaných S. G. a Y. N. proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 23Ps 8/2013 - 262 zo dňa 02.03.2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 27Ps 4/2006 zo dňa 23.3.2010, a S. G. pozbavil spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Súčasne pozbavil aj Y. N. spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu a ustanovil obom menovaným za opatrovníka Mestskú časť Košice - Nad Jazerom, Miestny úrad, ktorý je oprávnený a povinný menované osoby zastupovať a spravovať ich záležitosti s tým, že rozhodnutia o veciach, ktoré nie sú bežnou záležitosťou, podliehajú schváleniu súdu a zaviazal opatrovníka podávať súdu vždy do 30.6. a 30.12. toho-ktorého roka písomnú správu o menovaných osobách nespôsobilých a právne úkony a o ich majetku. Upustil od doručenia rozsudku S. G. a Y. N. a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, že štát ani žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku pozbavované S. G. a Y. N. prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie z dôvodu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nesprávny. Uviedli, že nie sú nebezpečné pre svoje okolie a majú len iný prístup k ostatným ľuďom. Nie sú agresívne a nebolo preukázané, že by niekomu niekedy ublížili, právne naopak ony pociťujú výsmech, urážky a vyhrážky. Podotkli, že nikdy nikoho zo susedov nevytopili, ale ich vytopili susedia G. a N.. Uviedli, že nemajú vedomosť o tom, kde sa nachádza uzáver plynu a v prípade, ak je na dostupnom mieste mohol s ním manipulovať ktokoľvek. Viac ako štyri roky nemajú v byte zavedený plyn a používajú len elektrickú energiu. Uviedli, že podanie návrhu na ich pozbavenie spôsobilosti na právne úkony a konanie polície vnímajú ako účelové s cieľom pozbaviť ich bytu. Zastávali názor, že súd mal nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, pretože ustanovená znalkyňa za necelých 20 minút dospela k záveru o potrebe ich pozbavenia spôsobilosti na právne úkony. Navrhli napadnutý rozsudok zmeniť a návrh zamietnuť resp. napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Spôsobilosť na právne úkony predstavuje spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti a tým platne vstupovať do právnych vzťahov, uzavierať zmluvy, robiť všeobecne záväzné právne úkony, ktoré nesú určitý právny následok. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony (§ 10 ods. 1 OZ). Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí (§ 10 ods. 2 OZ). Pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Ide o opatrenie v záujme tých, ktorí nemajú možnosť ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky. Účelom súdneho rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení fyzickej osoby v spôsobilosti na právne úkony je poskytnutie ochrany nielen samotným fyzickým osobám, ktorých sa rozhodnutie týka, ale aj ďalším fyzickým alebo právnickým osobám prichádzajúcim s nimi do styku. Je však nepochybne vážnym zásahom do osobnej aj majetkovej sféry fyzickej osoby, značným zásahom do jeho osobnej slobody, a preto je potrebné v konaní, ktoré rozhodnutiu súdu predchádza, či už ide o rozhodnutie o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, obmedzení spôsobilosti na právne úkony alebo rozhodnutie o vrátení spôsobilosti na právne úkony, dôsledne dbať na to, aby skutkový stav veci bol zistený čo najúplnejšie, čo vyplýva jednak z ust. § 120 ods. 2, 3 O.s.p. v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p., keďže ide o konanie, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, pričom v týchto konaniach platí vyšetrovacia zásada, ako aj osobitnou úpravou dokazovania, ktorá vyplýva z osobitných ustanovení piatej hlavy tretej časti O.s.p., a to pokiaľ ide o dôkazné prostriedky v tomto konaní, t.j. dôkaz výsluchom vyšetrovaného (§ 187 ods. 2 O.s.p.) a znalecký dôkaz o duševnom stave vyšetrovaného (§ 187 ods. 3 O.s.p.). V takomto konaní musí súd zamerať dokazovanie v prvom rade na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie týka, t.j. či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou alebo nadmerne požíva alkoholické nápoje, prípadne iné omamné prostriedky, a to v takej intenzite, ako predpokladá ustanovenie § 10 ods. 1, 2 OZ. Ide o otázku skutkovú, pri ktorej však musí súd v zmysle ustanovenia § 187 ods. 3 O.s.p. spolupracovať so znalcom, pretože nemá odborné znalosti potrebné na zistenie uvedených skutočností. Ak sa preukáže, že ide o osobu postihnutú kvalifikovanou duševnou poruchou musí následne súd skúmať splnenie ďalšieho predpokladu pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony podľa citovaných zákonných ustanovení § 10 ods. 1, 2 OZ, t.j. či takto postihnutá osoba je alebo nie je z tohto dôvodu schopná obstarávať si svoje veci samostatne. Pri skúmaní tejto otázky vychádza súd z ďalších skutkových zistení vyplývajúcich nielen z posudku znalca, ale aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi. V tomto smere musí súd starostlivo skúmať vplyv duševnej poruchy na celkové konanie a správanie sa postihnutého v rodine, v spoločenskom styku s jeho okolím, s prihliadnutím k jeho osobným, rodinným, majetkovým, príjmovým a iným pomerom.. Len súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností v súvislosti s duševným stavom zisteným na základe znaleckého posudku je možné dospieť k spoľahlivému záveru, či zákonné podmienky pozbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na právne úkony určitej osoby sú dané alebo nie. Úplné skutkové zistenia súdu o splnení podmienok na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, má súd zistiť aj z výsluchu tejto osoby, od výsluchu ktorej môže súd upustiť, len ak tento výsluch nemožno vykonať vôbec alebo bez ujmy na zdravotnom stave vyšetrovaného (§ 187 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Občianskeho zákonníka Občianskeho súdneho poriadku, v súlade s ust. § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a zodpovedá požiadavkám obsiahnutým v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie jeho správnosti len dodáva, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že obe pozbavované S. G. a Y. N. trpia závažnou duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodného charakteru a ktorá im znemožňuje posudzovať a ovládať ich konanie. Zo záverov znaleckého posudku č. 7/2015 ustanovenej znalkyne MUDr. O. U. - I. z odboru zdravotníctvo a farmácia, a z odvetvia psychiatrie vyplýva, že tak S. G. aj jej matka Y. N. sú postihnuté trvalou a nevyliečiteľnou chorobou chronického charakteru, ktorá im bráni reálne a objektívne posúdiť svoje konanie a jeho následky. Znalkyňa odporučila obe menované pozbaviť spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, neodporučila predvolávať ich na pojednávanie a doručovať im súdne rozhodnutia. Skutočnosť, že pozbavované trpia vážnou duševnou poruchou psychotického charakteru vyplýva taktiež zo znaleckých posudkov č. 39/2014 a č. 40/2014 vyhotovených v trestnom konaní znalkyňami MUDr. H. Fabišíkovou a S.. F. S. H., v ktorých znalkyne konštatovali, že pobyt menovaných na slobode je vzhľadom na ich ochorenie nebezpečný. Z tohto dôvodu nie je opodstatnená odvolacia námietka pozbavovaných, že ich zdravotný stav neodôvodňuje pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, keďže závery znaleckých posudkov preukazujú presný opak, a to že obe pozbavované nie sú schopné žiadnych právnych úkonov, nie sú schopné sa o seba postarať, čo predstavuje riziko pre práva a záujmy druhých a taktiež pre nich osobitne. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (ust. § 219 ods. 1 O.s.p.), keďže odvolateľky neuviedli v podanom odvolaní žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.