Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8Co/60/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213224011 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213224011.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v právnej veci navrhovateľa J. C. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na W. ul. č. XXXX/X v D. - E. O. t.č. na R. č. XX v D. zastúpeného advokátkou JUDR. Zuzanou Semanovou so sídlom na Garbiarskej ul. č. 5 v Košiciach proti manželke navrhovateľa M. C. rod. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na W. č. XXXX/X v D. - E. O. zastúpenej advokátom JUDr. Jaroslavom Bódišom so sídlom na Humenskej ul. č. 18 v Košiciach v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode za účasti I. C. nar. X.X.XXXX o odvolaní navrhovateľa a manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 21.1.2015 č.k. 27P/223/2013- 183 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o výživnom a trovách konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa a jeho manželky uzavreté 15.8.1992, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu MČ Košice - Staré Mesto, vo zväzku č. XXX, ročník XXXX, na starne č.XXX, poradové číslo č. XX. Na čas po rozvode zveril maloletého I. do osobnej starostlivosti matky a oboch rodičov zaviazla zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého 130 Eur mesačne, ktoré je povinný prispievať vždy do 10. dňa v mesiaci dopredu matke maloletého od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia do budúcna. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu. 2. Proti výroku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že byt, v ktorom žije mal. I. s matkou patrí do jeho výlučného vlastníctva. Konštatoval, že v súčasnosti nemá žiaden príjem , pretože je dobrovoľne nezamestnaný, ani nepoberá žiadne dávky, preto nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu mal. I. určeným výživným. Navrhol, aby odvolací súd určil výživné 30 Eur mesačne. 3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhovateľa s návrhom ,aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Konštatovala, že konajúci súd podľa jej názoru dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdôraznila, že z rozvodom manželstva nesúhlasila. 4. Manželka navrhovateľa vo vyjadrení k jeho odvolaniu poukázala nato, že navrhovateľ už dvadsať rokov nie je nikde oficiálne zamestnaný. Poukázala, na to, že napriek tomu, že je nezamestnaný, nie je vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a disponuje nezanedbateľnou peňažnou čiastkou, o čom svedčí aj výpis z jeho účtu, ktorý je súčasťou spisu. Vyslovila presvedčenie, že je v schopnostiach a možnostiach navrhovateľa, aby prispieval na výživu mal. I. určeným výživným. 5. Navrhovateľ v doplnení odvolania z 15.4.2015 opätovne poukázal na to, že je nezamestnaný a nemá žiadny príjem. Konštatoval, že dlhodobo má zdravotné problémy s chrbticou , preto má problém zamestnať sa v profesii, v ktorej sa vyučil. Uviedol, že v spoločnosti B., s.r.o. nie je zamestnaným ani z nej nemá žiadny príjem, pretože činnosť, ktorú mal pre ňu vykonávať nebola nikdy zriadená. Vytkol konajúcemu súdu, že rozhodnutie o výživnom nedostatočne odôvodnil. Zdôraznil, že je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu I. 30 Eur mesačne. 6. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 30.9.2015 č.k. 8CoP/130/2015-205 potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o rozvode manželstva, výroku o výživnom, trovách konania a konanie o zverenie I. C. do osobnej starostlivosti matky zastavil. 7. Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach z 30.9.2015 č.k. 8CoP/130/2015 - 205, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.10.2015 podal navrhovateľ dovolanie 25.11.2015, ktoré bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložené na rozhodnutie 30.5.2016. 8. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 23.6.2016 sp.zn. 8 Cdo/108/2016 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 30.9.2015 sp. zn. 8 CoP/130/2015 vo výroku o výživnom a trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že v predmetnej veci Krajský sud v Košiciach porušil čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, pretože mu nedoručil vyjadrenie k odvolaniu, ktoré podala manželka navrhovateľa z 21.3.2015 (č.l. 194). Z týchto dôvodov zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach vo výrokoch o výživnom a trovách konania a v rozsahu zrušenia mu vrátil vec na ďalšie konanie. 9. Krajský súd ako odvolací súd sa dôsledne riadil rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.6.2016 sp. zn. 8Cdo/108/2016, preto skôr ako pristúpil k opätovnému rozhodnutiu o odvolaní proti rozhodnutiu Okresného súdu Košice II z 21.1.2015 č.k. 27P/223/2013-183 preskúmal, či bola odstránená procesná vada, v dôsledku ktorej bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom a poukazuje nato, že vyjadrenie manželky navrhovateľa k odvolaniu navrhovateľa z 23.3.2015 mu bolo doručené 4.8.2016. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ sa k predmetnému vyjadreniu nevyjadril. 10. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1.júla 2016, zrušil zákon č. 99/1963 Zb Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia. 11. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“). 12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom a trovách konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľa uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a navrhovateľ ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. 13. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. 14. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči synovi I. dospel k rovnakému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že výživné 130 Eur mesačne je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady v súlade s ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine, nota bene súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol, keď pri určení výživného vychádzal z princípu potencionality, ktorý má prednosť pred princípom fakticity v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Žiadny účinný zákon Slovenskej republiky nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa § 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore, alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo len v minimálnej miere. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou (resp. podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou) zarobí, alebo či vôbec pracuje. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo objektívne je možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Odvolací súd dôsledne vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého je potrebné prihliadať na potencionálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča v prípade, ak mu v ich využití nebránia objektívne okolnosti, za ktoré však nemožno považovať dobrovoľnú nezamestnanosť otca trvajúcu od roku 2002, dospel k záveru, že určenie výživného v súlade s odvolacím návrhom navrhovateľa 30 Eur mesačne by znamenalo posunúť zodpovednosť navrhovateľa (otca) za zdravie a život dieťaťa na odporkyňu (matku), ktorá sa osobne stará o syna a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nemu na hranici svojich možností a bolo by nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a z vyššie uvedených úvah vyplývajúcich zo zákonných ustanovení Zákona o rodine citovaných v odôvodnení napadnutého rozsudku dospel k presvedčeniu, že pomery navrhovateľa sú lepšie, ako ich prezentoval v priebehu konania na súde prvého stupňa, ako aj v priebehu odvolacieho konania a tento záver umocňuje aj fakt, že navrhovateľ si svoje životné náklady vedel zabezpečiť, a to aj v čase, keď nemal žiaden oficiálny príjem a nebol ani evidovaný na úrade práce. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 CSP, § 393 CSP a § 120 CMP., pričom odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, nečiní rozsudok nepreskúmateľným a nezákonným. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Súd prvého stupňa sa dôsledne a precízne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa predmetu konania, ako aj s námietkami účastníkov konania, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a účastníci konania ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne skutočnosti odôvodňujúce iné rozhodnutie vo veci. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. 16. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.