Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/213/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213227799 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213227799.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú K. J. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov K. J. nar. X.X.XXXX bývajúcej v D.Š. na U. ul. č. XX zastúpenej Advokátskou kanceláriou KAIFER s.r.o. so sídlom v Košiciach na Fibichovej ul. č. 11 (adresa na doručovanie Košice, Timonova č. 15) a U. L. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v D. na X. Q.. Č.. XX zastúpeného JUDr. Katarínou Gonovou advokátkou so sídlom v Bratislave na Rožňavskej ul. č. 2 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 14.5.2014 č.k. 23P 234/2013-324 takto r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného od 30.10.2013, súvisiacom výroku o dlžnom výživnom, ako aj trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. K. J. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 4.3.2003 sp.zn. 23P 83/2002 z 1.500 Sk, t.j. 49,79 € na 170 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej od 1.10.2013 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 1.10.2013 do 31.5.2014 vo výške 960 € zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodol tak na základe návrhu matky maloletej podaného 30.10.2013, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného od otca pre mal. K. od 1.11.2010 do 31.10.2013 na sumu 230 € mesačne a od 1.11.2013 do budúcna na 300 € mesačne. Zistený skutkový stav súd prvého stupňa právne posúdil podľa § 26, § 62, § 63, § 65, § 75, § 76, § 77 a § 78 Zákona o rodine a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zvýšil výživné od otca pre maloletú od 1.10.2013 do budúcna, teda od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol matkou doručený súdu návrh na zvýšenie výživného, keďže dospel k záveru, že došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám predovšetkým na strane maloletej, ktorými odôvodnenými potrebami dieťaťa sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ako i s jeho vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia. Jednoznačne bolo preukázané, že tieto odôvodnené potreby maloletej sa od poslednej úpravy výživného opakovane niekoľkokrát podstatne zvýšili, keďže maloletá v čase ostatnej úpravy výživného bola vo veku jedného roku veku dieťaťa a následne sa stala žiačkou prvého stupňa základnej školy, toho času je žiačkou druhého stupňa základného vzdelávania, ktoré absolvuje v rámci osemročného gymnázia, taktiež došlo k zmene jej zdravotných potrieb, záujmových aktivít a od poslednej úpravy výživného uplynulo obdobie viac ako trikrát po tri roky, pričom uplynutie samotnej doby troch rokov v náväznosti na s tým spojený fyzický a psychický vývin dieťaťa býva podľa ustálenej súdnej praxe dôvodom pre zvýšenie výživného, pričom na takto podstatne zvýšených výdavkoch na úhradu potrieb maloletej je povinný primerane sa podieľať aj otec ako rodič dieťaťa. Pri stanovení samotnej výšky výživného okrem už uvedených zistených odôvodnených potrieb maloletej súd vychádzal aj z pomerov na stranách rodičov, kde na strane matky prihliadol k pomernej časti plnenia si vyživovacej povinnosti z jej strany o maloletú formou osobnej starostlivosti, na rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu vyplácaným k rukám matky dieťaťa a sú určené na úhradu potrieb maloletej, zároveň zohľadnil skutočnosť, že otec sa s maloletou dlhodobo nekontaktuje žiadnym spôsobom, o dieťa neprejavuje záujem, neobdarúva ho k jeho osobným sviatkom a nad rámec stanoveného výživného na jej úhradu žiadnymi ďalšími formami nikdy neprispel a neprispieva. Zároveň zohľadnil i ďalšie zistené zmeny pomerov na stranách rodičov, kde na strane matky zohľadnil to, že táto sa v júni 2013 vydala a žije s manželom, ktorý je zárobkovo činným, preto sa podieľa na nákladoch ich spoločnej domácnosti, pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. A. v októbri 2012, voči ktorému má túto povinnosť i manžel matky s tým, že s týmto dieťaťom je matka až doposiaľ na materskej dovolenke, toho času je jej vyplácaný rodičovský príspevok, ktorý je v priemere o 30 € vyšší, než bol príjem matky v čase ostatnej úpravy výživného, kedy bola na materskej dovolenke s mal. K.. U matky zároveň zohľadnil jej zvýšené úsilie o zabezpečenie prostriedkov na úhradu potrieb ako mal. K., tak i mal. A. vykonávaním činnosti obchodného zastúpenia, čím si dopĺňa zdroj svojich príjmov napriek tomu, že je na materskej dovolenke s dieťaťom v útlom veku. U matky zohľadnil aj zmenu jej majetkových pomerov, keďže táto sa medzičasom stala spoluvlastníčkou v rámci BSM 3-izbového bytu a podielovou spoluvlastníčkou záhrady. U otca prihliadol k tomu, že tento na rozdiel od času ostatnej úpravy výživného sa stal výlučným vlastníkom 3-izbového bytu, žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a pribudla mu vyživovacia povinnosť voči mal. U. v novembri 2013, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť i matka tohto dieťaťa, teda otcova priateľka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a ktorá je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške v priemere 420 € mesačne. Priateľka otca je povinná primerane sa podieľať nielen na potrebách ich maloletého syna U., ale aj na nákladoch na ich spoločnú domácnosť, čím sa následne, obdobne ako u matky, výdavky na bývanie a ostatné výdavky na domácnosť pomerne znižujú. U otca súd zohľadnil i zmenu pomerov spočívajúcu v tom, že v čase ostatnej úpravy výživného bol študentom a jeho príjmami boli príjmy v priemere 614 € v hrubom, teda výška jeho príjmov od 1.10.2013 sa nezmenila, ale zároveň bol nútený zohľadniť aj to, že v minulosti otec dosahoval výrazne vyššie príjmy, ako to vyplýva z ním podávaných daňových priznaní hlavne za rok 2010 a 2012, napriek tomu však žiadnym spôsobom neprispel na úhradu narastajúcich potrieb mal. K., voči ktorej mal vyživovaciu povinnosť a v tom čase mu nič nebránilo vytvoriť si dostatočné finančné rezervy na prispievanie zvýšeným výživným na úhradu potrieb tohto dieťaťa. Z výpovede samotného otca vyplynulo, že na začatí podnikania koncom roku 2013 mal vlastné úspory vo výške 3.000 € a z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že takéto finančné prostriedky bol povinný prednostne použiť na úhradu podstatne zvýšených potrieb mal. K. s poukazom na ust. § 62 Zákona o rodine, v zmysle ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a vzhľadom na to, že súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia ani nemôže brať do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť a po zohľadnení aj uvedených úspor, ktoré otec jednoznačne na začiatku sporného obdobia mal, stanovil súd výživné tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo za obdobie od 1.10.2013 do 31.5.2014 k vzniku dlžného výživného vo výške 960 €, to je rozdiel medzi toho času stanoveným výživným 170 € mesačne a otcom plateným výživným 50 € mesačne za 8 mesiacov sporného obdobia, ktoré dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v prevyšujúcej časti súd návrh matky, pokiaľ ide o ňou navrhovanú výšku výživného 300 € zamietol a zamietol i návrh na spätnú úpravu výživného za obdobie troch rokov pred podaným návrhom na zvýšenie výživného, keďže vykonaným dokazovaním ani samotnou výpoveďou matky, či prednesom jej právnej zástupkyne neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre takúto spätnú úpravu výživného, ako to vyžaduje citované ust. § 77 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p.. 3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.a/, b/, d/ a f/ O.s.p. a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zvýšil výživné pre mal. K. z 1.500 Sk mesačne za obdobie od 1.11.2010 do 31.10.2013 na 250 € mesačne a za obdobie od 1.11.2013 do budúcna na 300 € mesačne, ktoré výživné bude otec povinný platiť vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca matke maloletej. Dlžné výživné za obdobie od 1.11.2010 do 31.10.2013 vo výške 9.000 € je otec povinný zaplatiť matke maloletej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že odôvodnené potreby maloletej sa od poslednej úpravy výživného v roku 2003 opakovane niekoľkokrát podstatne zvýšili. Nesúhlasí však s určeným výživným 170 € mesačne, ktoré predstavuje približne iba 1/3 preukázaných výdavkov vynakladaných na výživu maloletej. Domnieva sa, že súd prvého stupňa nesprávne zistil a vyhodnotil možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca maloletej v súlade s ust. § 75 ods. 1 a § 62 ods. 5 Zákona o rodine, pričom už v priebehu konania na súde prvého stupňa namietala výdaje otca na motorové vozidlo vo výške 250 € mesačne, ako aj investície do podnikania v sume 15.000 €, z ktorých 12.000 € mu mala poskytnúť priateľka a 3.000 € mal investovať zo svojich úspor, pričom zároveň splácajú úver po 190 € mesačne a to spoločne s priateľkou, pričom úver zobrala len jeho priateľka. Vyjadrila názor, že súd prvého stupňa dospel k rozpornému záveru o rovnakom príjme otca maloletej v čase predchádzajúcej úpravy výživného a v čase terajšieho rozhodovania o výživnom s poukazom na príjmy odporcu z hokejových klubov, v ktorých v rokoch 2009 až 2014 pôsobil. V konaní na súde prvého stupňa prezentovala názor, že otec maloletej nepreukázal relevantným spôsobom svoj príjem z inej ako závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu v súlade s ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, s ktorou námietkou sa súd prvého stupňa nezaoberal, pričom mal aplikovať fikciu príjmu otca maloletej vyplývajúcu z uvedeného ustanovenia a teda vychádzať z príjmu otca vo výške 20-násobku sumy životného minima. Ďalej uviedla, že sa nestotožňuje ani s rozhodnutím súdu, ktorý jej návrh na zvýšenie výživného za obdobie tri roky spätne pred podaním návrhu zamietol, keďže podľa jej názoru uviedla dostatočné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré jej objektívne bránili podať návrh na zvýšenie výživného s poukazom na to, že nemala vedomosť o tom, v ktorom hokejovom klube otec maloletej hrá hokej, kde sa zdržiaval, keďže od roku 2002 zmenil hokejový klub 17-krát a pôsobil aj v zahraničí, napríklad v Maďarsku, v dvoch rôznych sezónach v Srbsku, ako aj s poukazom na ňou popísaný nepriaznivý zdravotný stav svoj, ako aj jej maloletého syna A.. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vyjadril názor, že zvýšené výživné musí byť postačujúce, najmä so zreteľom na vek dieťaťa 12 rokov a jeho zdravotný stav, pričom matkou požadovaná suma 300 € mesačne je pre dieťa na druhom stupni základného vzdelávania neprimerane vysoká a nie je ani v jeho možnostiach platiť takéto výživné. Matkou uvádzané výdavky na maloletú sú zjavne nad pomery matky i otca dieťaťa a nie všetky uvádzané výdavky možno považovať za nevyhnutné pre normálny vývoj maloletej. Za výdavky nad pomery považuje napríklad dovolenku pri mori v hodnote 500 €, flautu za 545 €, lyžiarsku výstroj za 200 €, jazdecké potreby za 80 €, mobilný telefón za 195 €, mesačný paušál/ kredit + internet vo výške 28,92 € a rovnako mimoškolské voľnočasové aktivity vo výške viac ako 100 € mesačne. Nesúhlasí s tvrdením matky maloletej, že jeho príjmy neboli dostatočne preukázané, ani s tým, že by jeho príjmy boli nadštandardné. Súdu predložil daňové priznania za roky 2010 až 2012 a súdu boli predložené aj vyjadrenia jeho zamestnávateľov za roky 2009 až 2014. Matka maloletej preto zrejme vychádza len z jeho vyšších príjmov, ktoré dosahoval v rokoch 2010 a 2012. Jeho príjmy zo športovej činnosti v rokoch 2009, 2011, 2013 a 2014 boli pomerne nízke a rezervu vytvorenú v lepších rokoch logicky spotrebúval v rokoch slabších. Z dôvodov klesajúcich príjmov zo športovej činnosti začal v auguste 2013 podnikať v oblasti rýchleho občerstvenia. Daňové priznanie za rok 2013 podal až v júni 2014, čím však neporušil žiadnu povinnosť, len využil právo na podanie daňového priznania v predĺženej lehote do 30.6.2014. Jeho príjem z podnikania za rok 2013 deklarovaný v daňovom priznaní bol 21.869 € a výdavky 17.996,34 €. Jeho príjem zo športovej činnosti za rok 2013 deklarovaný v daňovom priznaní bol 3.600 € a výdavky 2.618,94 €. Základ jeho dane za rok 2013 bol vo výške 4.853,72 €. Nakoľko pri rozhodovaní musí súd vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia, bolo správne, ak pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na jeho súčasné príjmy, ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi, ako aj jeho celkovú situáciu, keď financuje takmer všetky potreby jeho rodiny, nakoľko jeho priateľka je so synom doma na rodičovskej dovolenke. K jeho majetkovým pomerom patrí výlučné vlastníctvo 3-izbového bytu, výlučné vlastníctvo motorového vozidla Volkswagen Passat rok výroby 2006 a úspory vo výške 3.000 €, ktoré boli použité v auguste a septembri 2013 pri začatí podnikania, čo bolo ešte v čase pred podaním návrhu na zvýšenie výživného. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nedisponuje žiadnym mimoriadnym majetkom. Rovnako ako matka maloletej, býva aj on v bytovom dome a užíva jedno motorové vozidlo pre potreby svojej rodiny i pracovné aktivity. Vzhľadom na skutočnosť, že jeho priateľka je na rodičovskej dovolenke s ich maloletým synom a jej mesačný príjem od júla 2014 tvorí rodičovský príspevok a rodinné prídavky 226,72 €, výdavky súvisiace so zabezpečením takmer všetkých potrieb rodiny, ako aj úhradu splátok úveru uhrádza sám. Tvrdenie matky maloletej, že úver si zobrala jeho priateľka, a preto nie je tento výdavok nevyhnutný, je účelové a zlomyseľné, nakoľko úver bol použitý na rozbehnutie jeho podnikania, a preto je jeho povinnosťou splácať túto pôžičku. Napriek jeho súčasným príjmom súd výživné zvýšil trojnásobne, čo odôvodnil tým, že si mal vytvoriť rezervu na úhradu výživného v čase, keď mu to finančná situácia umožňovala. Z uvedeného dôvodu je argumentácia matky maloletej nepochopiteľná a neobstojí. Stotožňuje sa s názorom súdu prvého stupňa, že matka maloletej nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodné priznať zvýšenie výživného na maloletú spätne za obdobie od novembra 2010. Matka maloletej mohla kedykoľvek v roku 2010 až 2012 podať návrh na zvýšenie výživného, nakoľko jej v tom nebránili žiadne vážne prekážky, ako vážna choroba, úraz alebo ich následky. Matkou uvádzané dôvody, pre ktoré návrh nepodala, ako snaha otehotnieť, tehotenstvo samotné a starostlivosť o maloleté dieťa, sú bežné životné situácie, ktoré nebránili bežnému fungovaniu matky maloletej, keďže nebola dlhodobo hospitalizovaná v súvislosti s tehotenstvom ani v súvislosti so synovým stavom po jeho narodení. Z uvedeného dôvodu mohla sama alebo v zastúpení, ak sa chcela vyhnúť stresovým situáciám, návrh na začatie konania podať. Považuje za nemysliteľné, aby súd vyhodnotil starostlivosť matky maloletej o syna ako dôvod hodný osobitného zreteľa a na základe tejto skutočnosti priznal výživné spätne za tri roky, z toho dva roky pred narodením syna. Rovnako účelové je tvrdenie matky maloletej, že nemala vedomosť o tom, kde hrá hokej, nakoľko k podaniu návrhu na zvýšenie výživného táto vedomosť nebola nutná, pretože v mieste súčasného trvalého pobytu má trvalý pobyt vyše 30 rokov, poštu preberá, preto ho mohla písomne kontaktovať alebo jeho bydlisko správne označiť v návrhu na začatie konania. Matka maloletej tiež nepreukázala, že by sa pokúšala s ním kontaktovať a dohodnúť na zvýšení výživného. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zotrváva na všetkých svojich doterajších prednesoch a písomnom vyjadrení k návrhu a navrhuje stanoviť výživné primerane veku a odôvodneným potrebám dieťaťa s ohľadom na majetkové a príjmové pomery povinného rodiča. 6. Rozsudkom z 30.12.2014 č.k. 7CoP 199/2014-368 odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zvýšil výživné od otca pre mal. K. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 4.3.2003 č.k. 23P 83/2002-62 z 1.500 Sk, t.j. 49,79 € na 300 € mesačne, ktoré je otec povinný platiť matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu od 30.10.2013 do budúcna. Návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od 1.11.2010 do 29.10.2013 zamietol. Zrušil výrok rozsudku o dlžnom výživnom, ako aj trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutkový stav, a to predovšetkým pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku citoval, avšak v dôsledku nesprávneho výkladu uvedeného ustanovenia dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď na uvedený prípad aplikoval v rámci posúdenia možností, schopností a majetkových pomerov otca potencionalitu príjmov v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine napriek tomu, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nepochybne vyplynulo, že otec má príjmy len z inej než závislej činnosti, pričom okrem výpisov z daňových priznaní za roky 2010 až 2012 žiadne doklady, z ktorých by bolo možné zistiť jeho konkrétne príjmy a vynaložené výdavky nepredložil, teda nesplnil si svoju edičnú povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákona o rodine. 8. Dovolací súd uznesením z 26.5.2016 č.k. 6Cdo 138/2015-409 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 30.12.2014 sp.zn. 7CoP 199/2014 okrem výroku, ktorým bol návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od 1.11.2010 do 29.10.2013 zamietnutý a v rozsahu zrušenia mu vrátil vec na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že odvolací súd za určujúce pre svoje rozhodnutie vo veci považoval iné právne dôvody než súd prvého stupňa, pričom citované ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine pri dovtedajšom rozhodovaní veci súdom prvej inštancie použité nebolo. Odvolací súd mal preto v súlade s § 213 ods. 2 O.s.p. (po 1. júli 2016 § 382 CSP) účastníkov konania vyzvať, aby sa k jeho možnému použitiu vyjadrili. Pretože odvolací súd takto nepostupoval a otcovi maloletých detí nevytvoril procesnú možnosť vyjadriť sa k aplikácii predmetného ustanovenia, bol jeho procesný postup nesprávny, vykazujúci znaky vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm.f/ O.s.p.. Pre ďalšie konanie považoval za potrebné poznamenať, že ak rodič majúci príjmy z inej než závislej činnosti predloží súdu doklady za účelom preukázania jeho príjmov (potvrdenie príslušného daňového úradu, daňové priznania), resp. uvedie kluby, v ktorých pôsobil ako profesionálny hráč a výšku príjmov za príslušné kalendárne obdobia a súd tieto podklady nepovažuje za úplné, teda postačujúce, nemôže súd bez ďalšieho dospieť k záveru, že rodič si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine a priemerný mesačný zárobok určiť za pomoci fikcie v podobe 20-násobku sumy životného minima. V takomto prípade je podľa dovolacieho súdu potrebné povinnému rodičovi oznámiť, že ním predložené dôkazy nie sú úplné a umožniť mu doložiť relevantné dôkazy, z ktorých možno vyvodzovať výšku príjmu, prípadne aj ich označením. Ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine totiž neuvádza, aké konkrétne dôkazy treba predložiť na preukázanie príjmov z inej než závislej činnosti a ktoré z nich treba považovať za postačujúce na preukázanie týchto príjmov. Súdy považujú spravidla za základný dôkaz na preukázanie týchto príjmov daňové priznanie za príslušné kalendárne obdobie, prípadne ďalšie účtovné dokumenty, ktoré je daňovník povinný viesť podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (peňažný denník, kniha pohľadávok, kniha záväzkov, účtovná závierka a podobne). Pokiaľ ide o povinnosť rodiča predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, zákon tú má na mysli podklady týkajúce sa celkových majetkových pomerov. Za takéto podklady možno považovať listy vlastníctva preukazujúce majetkové pomery týkajúce sa nehnuteľností, stavy účtov a vkladov v bankách, register cenných papierov, doklady o vlastníctve motorových vozidiel, resp. akýchkoľvek cenností. Podľa názoru dovolacieho súdu otec z hľadiska svojich celkových majetkových pomerov uviedol, že je výlučným vlastníkom 3-izbového bytu v D. na X. ulici, osobného motorového vozidla typu Volkswagen Passat, úspor v sume 3.000 € a tieto skutočnosti matka nespochybňovala. Odvolací súd napriek tomu prijal záver, že otec si nesplnil svoju povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov (tzv. edičnú povinnosť). 9. Odvolací súd opäť preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v intenciách zrušujúceho uznesenia dovolacieho súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na zmenu, preto ho v napadnutom výroku o zvýšení výživného od 30.10.2013, v súvisiacom výroku o dlžnom výživnom, ako aj trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm.c/ CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 11. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 12. Podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 14. Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. 15. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 16. Podľa ust. § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Podľa § 32 CMP účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. 19. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci. 20. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 21. Podľa § 389 ods. 1 písm.c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 22. V prípade posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý je podnikateľom je takzvaná vyšetrovacia zásada podľa § 36 CMP (predtým § 120 ods. 2, 3 O.s.p.) prelomená ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať pred súdom: 1. príjmy z inej než závislej činnosti, 2. predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a 3. umožniť súdu sprístupneným údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní hociktorú z týchto povinností, dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného, ktorý je stanovený ako 20- násobok sumy životného minima. V zmysle tohto zákonného odkazu je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v spojení s príslušným opatrením upravujúcim výšku životného minima. Takto určenú sumu už súd nemôže nijakým spôsobom meniť na základe iných skutočností, napríklad ak by povinný určitú sumu príjmov preukázal alebo ak by výdavky nasvedčovali vyššej alebo nižšej sume príjmov. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že ak si povinný rodič uvedené povinnosti nesplní, domnienka, resp. fikcia príjmu nastupuje obligatórne a súd už nie je oprávnený uvažovať o jej použití. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že uvedená edičná povinnosť nie je viazaná na výzvu súdu a súd ani nie je povinný upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených povinností, nakoľko poučovacia povinnosť v zmysle § 160 CSP (predtým § 5 O.s.p.) sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti. Pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti, je potrebné predložiť súdu relevantné dôkazy, z ktorých možno vyvodzovať výšku príjmu. V tomto smere je potrebné vychádzať zo zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý účtovným jednotkám ukladá povinnosť účtovať majetok, záväzky, náklady, výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovných závierkach, pričom účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Zákon upravuje, ktorý subjekt môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, ostatné subjekty musia účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva účtuje v peňažnom denníku, ktorý obsahuje predovšetkým údaje o stave peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v hotovosti a na účtoch v bankách, príjmoch a výdavkoch v účtovnom období; v knihe pohľadávok, ktorá obsahuje najmä údaje o dlžníkoch, pohľadávkach, poskytnutých úveroch; v knihe záväzkov, ktorá obsahuje najmä údaje o veriteľoch, výške záväzku v peňažnom vyjadrení, prijatých preddavkoch a úveroch a v pomocných knihách, ak je ich vedenie potrebné na preukázanie a vykazovanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke. Samotné daňové priznanie, ktoré povinný rodič v konaní predloží, nie je možné považovať za splnenie povinností vyplývajúcich z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko z daňového priznania nie je možné zistiť konkrétne príjmy a vynaložené výdavky a posúdiť ich z hľadiska, či išlo o výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu podnikateľského subjektu. Až v prípade, ak povinný rodič splní povinnosti vyplývajúce z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, môže súd postupovať podľa ust. § 63 ods. 2 Zákona o rodine a posúdiť charakter výdavkov povinného rodiča podnikateľa, či sú nevyhnutné na účely podnikania, avšak nie z hľadiska daňových predpisov, ktoré môžu za nevyhnutný pre udržanie príjmu z podnikateľskej činnosti akceptovať širší rozsah výdajov na rozdiel od Zákona o rodine, ktorý nemôže priorizovať neprimeraný rozvoj podnikateľských aktivít povinného rodiča na úkor vyživovacej povinnosti. Súd je teda oprávnený preskúmať opodstatnenosť výdajov povinného rodiča v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, nakoľko údaje v daňových dokladoch nie sú pre jeho rozhodnutie z tohto hľadiska záväzné. Ak súd dospeje k záveru, že určité výdavky nie sú nevyhnutné, resp. nie vo vynaloženom rozsahu, pri určovaní výšky výživného bude vychádzať z potenciálneho príjmu, ako keby k realizácii uvedených výdavkov nedošlo. 23. V intenciách právneho názoru vysloveného dovolacím súdom dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav a v konečnom dôsledku ani nie je zrejmé, ako vec právne posúdil, keď na jednej strane citoval ust. § 63 ods. 1 až 3, ako aj § 75 Zákona o rodine, avšak z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, pod ktoré ustanovenie Zákona o rodine nakoniec zistený skutkový stav podriadil, navyše nie je zrejmé, aký súvis s prejednávanou vecou malo ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine, keďže v tomto prípade súd o výživnom na tvorbu úspor nerozhodoval. Vzhľadom na nepochybné zistenie, že otec dieťaťa je podnikateľským subjektom, a teda má príjem z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd prvej inštancie nezistil dostatočným spôsobom jeho pomery v rozhodnom období, pretože pri ustálení jeho príjmov vychádzal len z daňových priznaní za roky 2010 až 2012, ktoré nie sú v zmysle vyššie uvedeného pre zhodnotenie výsledkov hospodárenia podnikateľského subjektu z hľadiska Zákona o rodine smerodajné. Súd prvej inštancie bez toho, aby mal k dispozícii účtovné doklady a iné potrebné dôkazy na verifikovanie príjmu otca a jeho tvrdení o svojej finančnej situácii rozhodol predčasne, keďže nedostatočne zistil schopnosti a možnosti otca plniť si zvýšenú vyživovaciu povinnosť k mal. K.. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné umožniť otcovi, aby si splnil svoju edičnú povinnosť v zmysle ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine a pokiaľ ju nesplní, je súd povinný vychádzať z jeho fiktívneho príjmu. 24. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dostatočne zistiť skutočný stav veci v naznačenom smere, aplikovať správne ustanovenia Zákona o rodine, zistiť zmeny pomerov, ktoré nastali od vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, opätovne rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté dieťa od 30.10.2013, ako aj o dlžnom výživnom a trovách konania, ak to niektorý z účastníkov navrhne a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP, teda aby jeho závery boli logicky správne, presvedčivé a spätne preskúmateľné. 25. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).