Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6CoPr/2/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213227874 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213227874.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Gizely Majerčák v právnej veci žalobcu J. Y., bývajúceho v R. XXX, proti žalovanej Univerzitnej nemocnici L.Pasteura Košice, so sídlom v Košiciach, Rastislavova 43, IČO: 00 606 707, zastúpenej JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 45Cpr 1/2013-149 zo dňa 14.4.2015
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, daného mu dňa 5.9.2013 listom zo dňa 27.8.2013 podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že pracovný pomer medzi účastníkmi konania vznikol dňom 16.10.1975 na základe pracovnej zmluvy, ktorá bola následne menená, ako to vyplynulo z predložených dohôd o zmene obsahu pracovnej zmluvy. Pred skončením pracovného pomeru žalobca naposledy pracoval v pracovnom zaradení vrátnik - informátor v ubytovni žalovanej. Dňa 19.7.2013 bol vydaný lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na výkon práce žalobcu, v zmysle ktorého žalobca je spôsobilý na výkon práce v navrhovanom pracovnom zaradení : robotník v zdravotníckom zariadení s obmedzením : mimo práce v chlade a v noci, mimo práce s bremenami a v riziku DNJZ. V období od 12.12.2012 do 16.7.2013 bol žalobca práceneschopný a následne od 17.7.2013 do 31.7.2013 čerpal dovolenku. Počnúc dňom 1.8.2013 žalobca nenastúpil do práce, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil a tento stav trval až do 19.8.2013, kedy žalobca nastúpil do práce. Vzhľadom na nepreukázanie dôvodu neprítomnosti žalobcu v práci v období od 1.8.2013 do 18.8.2013 žalovaná evidovala neprítomnosť žalobcu ako neospravedlnenú. Listom zo dňa 5.8.2013 žalovaná vyzvala žalobcu, aby sa za účelom ospravedlnenia svojej neprítomnosti v práci dostavil do dvoch pracovných dní na personálne oddelenie žalovanej, keďže svoju neprítomnosť v práci relevantným spôsobom neospravedlnil a zároveň bol upozornený, že takéto konanie môže byť považované za neospravedlnenú absenciu a závažné porušenie pracovnej disciplíny, čoho následkom môže byť okamžité skončenie pracovného pomeru. Uvedenú zásielku žalobca odmietol prevziať, čo potvrdil aj vlastnoručným podpisom. Dňa 27.7.2013 bola vypracovaná dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy, v zmysle ktorej malo dôjsť k zmene obsahu pracovnej zmluvy vo vzťahu k druhu práce žalobcu, ktorým bola práca robotníka v zdravotníckom zariadení, avšak žalobca túto dohodu nepodpísal s tým, že ju
odmietol prevziať. Dňa 19.8.2013 požiadal prevádzkový odbor žalovanej, pod ktorý bol žalobca ako zamestnanec zaradený, personálne oddelenie o zmenu pracovného zaradenia žalobcu s účinnosťou od 19.8.2013 z vrátnika - informátora na robotníka v zdravotníckom zariadení a zároveň o zmenu pracovnej doby z nepretržitej prevádzky na jednosmennú prevádzku a toho istého dňa bola vypracovaná aj pracovná náplň pre žalobcu, ktorú podpísal tak žalobca, ako aj jeho priamy nadriadený. Tento druh práce následne vykonával žalobca až do skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením dňa 5.9.2013. Listom zo dňa 27.8.2013 žalovaná ukončila so žalobcom okamžite pracovný pomer z dôvodu podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, spočívajúce v neospravedlnenej neprítomnosti v práci v období od 1.8.2013 do 18.8.2013. Okamžité skončenie pracovného pomeru po oboznámení s jeho obsahom žalobca odmietol prevziať dňa 5.9.2013, čo súd vzal za preukázané v samotnej listine okamžitého skončenia pracovného pomeru, na ktorej traja svedkovia podpísali, že žalobca bol oboznámený s obsahom okamžitého skončenia pracovného pomeru a tento odmietol prevziať. K obrane žalobcu, že do práce dňa 1.8.2013 nenastúpil z toho dôvodu, že po ukončení pracovnej neschopnosti a predložení posudku o zdravotnej spôsobilosti mu technický námestník žalovanej oznámil, že nemá preňho prácu a má zostať doma, súd uviedol, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o pokyne zamestnávateľa, aby do práce nenastúpil. Z vykonaného dokazovania vzal za preukázané, že žalobca síce jednal so zamestnávateľom o tej skutočnosti, že došlo u neho k zmene spôsobilosti zdravotného stavu na výkon práce a došlo aj k zmene miesta výkonu jeho práce v dôsledku skutočnosti na strane zamestnávateľa, ktoré skutočnosti bolo potrebné po nástupe žalobcu do práce po ukončení práceneschopnosti a vyčerpaní dovolenky trvajúcej do 31.7.2013 riešiť, avšak nebol preukázaný žiaden príkaz zamestnávateľa pre žalobcu, aby do práce nenastúpil. Na základe týchto skutočností súd uzavrel, že bolo povinnosťou žalobcu dňa 1.8.2013 dostaviť sa do práce a vykonávať pridelenú prácu, resp. ak mal v úmysle čerpať dovolenku, bolo jeho povinnosťou postupom stanoveným u žalovanej vypísať žiadosť o čerpanie dovolenky, ktorá mala byť zo strany zamestnávateľa odsúhlasená, k čomu však v prejednávanej veci nedošlo. V období od 1.8.2013 do 18.8.2013 žalobca nepreukázal, že jeho neprítomnosť v práci bola ospravedlnená, sám žalobca potvrdil, že odmietol vypísať dovolenkový lístok za obdobie od 7.8.2013 do 18.8.2013, teda aj v tomto období bola jeho neprítomnosť v práci neospravedlnená a na základe týchto skutočností uzavrel, že žalovaná dôvodne kvalifikovala neprítomnosť žalobcu v práci ako neospravedlnenú. Neospravedlnená absencia žalobcu bola prerokovaná na porade vedenia žalovanej dňa 9.8.2013 a následne dňa 14.8.2013 vo Výbore odborovej organizácie SOZZASS pri Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach, Rastislavova 43, Košice a vo Výbore odborovej organizácie SOZZASS pri Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach, Tr. SNP 1. Oba vyššie uvedené výbory OZ prerokovali žiadosť žalovanej o okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom dňa 20.8.2013, ako vyplynulo z uznesení č. 102/13 a 171 z 20.8.2013 (č.l. 25 a 26 spisu).
Právne súd posudzoval vec podľa ust. §§ 68, 70, 74, 77, 81 a 111 ods. 1 Obč. zák. Z výsledkov vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobca si svoj nárok na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnil v lehote podľa ust. § 77 Zákonníka práce a rovnako žalovaná dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnila v lehote v zmysle ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Vzal za preukázané aj dodržanie všetkých formálnych náležitostí okamžitého skončenia pracovného pomeru, t.j. písomnú formu, uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru, ako aj doručenie okamžitého skončenia žalobcovi, ktorý ho odmietol prevziať. Rovnako vzal za preukázané naplnenie dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, t.j. závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcu spočívajúce v jeho neospravedlnenej neprítomnosti v práci v období od 1.8.2013 do 18.8.2013. Nakoniec vzal za preukázané aj prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov v zmysle ust. § 74 Zákonníka práce, z ktorých dôvodov žalobu žalobcu zamietol.
O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobca pre neúspech vo veci nemá právo na náhradu trov konania a úspešná žalovaná nežiadala ich náhradu priznať, z ktorého dôvodu žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca podľa obsahu z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd jeho žalobe vyhovie, alternatívne navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že u žalovanej pracoval od roku 1975 a svoju prácu vykonával svedomite a zodpovedne a jeho neospravedlnená neprítomnosť v práci vznikla len zlou komunikáciou so
zamestnancami žalovaného. Dôkazom tejto skutočnosti je aj to, že od 19.8.2013 do 2.9.2013 vykonával prácu na dispečingu a až dňa 5.9.2013 mu bolo zo strany žalovanej doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. Namietal, že ak žalovaná mala prerokovanú jeho neospravedlnenú absenciu, mala mu doručiť okamžité skončenie pracovného pomeru hneď po jeho nástupe dňa 19.8.2013 a nie nechať ho ešte ďalších 10 dní pracovať. Poukázal ďalej na rozpor v dátumoch, uvedený v odôvodnení rozsudku, keď žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru bola zaslaná výboru odborovej organizácie dňa 16.8.2013, ale prerokovaná bola 14.8.2013, čiže dva dni pred jej podaním. Nakoniec poukázal tiež na to, že členka odborovej organizácie nebola v čase prerokovania okamžitého skončenia v pracovnom pomere so žalovanou.
Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a neuplatnila si náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalobcu.
Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu bolo žalobcovi zaslané súdom prvého stupňa dňa 3.7.2015.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3O.s.p. a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 9.2.2016 o 12.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 2.2.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
Žalobca podľa obsahu odvolania namieta odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje.
Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvého stupňa, tieto boli predmetom dokazovania pred súdom a s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní danej veci, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
Predmetom konania v prejednávanej veci je neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, daného žalobcovi dňa 5.9.2013 listom žalovanej zo dňa 27.8.2013 podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, spočívajúceho v jeho neospravedlnenej absencii v práci v dňoch od 1.8.2013 do 18.8.2013.
Podstatou obrany žalobcu je tvrdenie, že táto neospravedlnená neprítomnosť vznikla iba zlou komunikáciou so zamestnancami žalovanej, keď do práce dňa 1.8.2013 nenastúpil výslovne na pokyn technického námestníka žalovanej.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že vykonaným dokazovaním toto tvrdenie žalobcu preukázané nebolo a v tomto smere neuniesol bremeno tvrdenia skutočností, ktorými odôvodňuje žalobný návrh.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom a povereným zamestnancom žalovanej došlo k jednaniu v súvislosti so zmenou zdravotnej spôsobilosti žalobcu, ako aj so zmenou výkonu práce, ktorú skutočnosť bolo potrebné riešiť po nástupe žalobcu do práce po ukončení práceneschopnosti a vyčerpaní dovolenky trvajúcej do 31.7.2013, vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by žalobcovi bol zo strany žalovanej daný pokyn, aby do práce dňa 1.8.2013 nenastúpil. Žalobca mal vedomosť o tom, že jeho neprítomnosť v práci od 1.8.2013 je neospravedlnenou už dňa 7.8.2013, kedy sa dostavil na výzvu personálneho oddelenia do práce a napriek tejto vedomosti odmietol vypísať dovolenkový lístok na čas jeho neprítomnosti v práci aj na ďalšie obdobie až do 18.8.2013. Neospravedlnená absencia žalobcu v práci v dňoch od 1.8.2013 do 18.8.2013 bola teda výsledkom zavineného konania žalobcu, ktorý v rozpore s jeho povinnosťami ako zamestnanca, vyplývajúcimi tak zo Zákonníka práce, ako aj z pracovného poriadku žalovanej, nepreukázal neprítomnosť v práci lekárskym potvrdením, podpísaným dovolenkovým lístkom, či inou listinou preukazujúcou dôvodnosť jeho neprítomnosti v práci.
Súdna prax je jednotná a ustálená v tom, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca a zamestnanec je povinný byť na pracovisku a vykonávať prácu, pokiaľ mu v tom nebránia ospravedlniteľné prekážky. Neospravedlnená neprítomnosť v práci je pritom považovaná za závažné porušenie pracovnej disciplíny a vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci sa jednalo o dlhodobú neospravedlnenú absenciu žalobcu v práci, boli naplnené dôvody pre skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ktorý dôvod žalovaná aj uplatnila.
Záver súdu, že v danom prípade bol naplnený dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, je teda správny a nedôvodná je odvolacia námietka žalobcu o neexistencii dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru.
Pokiaľ žalobca namieta, že okamžité skončenie mu bolo doručené až 5.9.2013, odvolací súd poukazuje na ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého zamestnávateľ má lehotu dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel a táto lehota v prejednávanej veci bola dodržaná, preto aj táto odvolacia námietka je nedôvodná.
Pokiaľ žalobca namieta, že žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru bola zaslaná výboru odborovej organizácie dňa 16.8.2013, avšak prerokovaná bola už 14.8.2013, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že dňa 14.8.2013 bola prerokovaná vo výbore odborovej organizácie neospravedlnená absencia žalobcu, t.j. predmetom rokovania bolo posúdenie, či absencia žalobcu je alebo nie je ospravedlnenou absenciou a až na základe záveru, že ide o neospravedlnenú absenciu, bola dňa 16.8.2013 zaslaná výboru odborovej organizácie žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom. Nejde teda o rozpory v dátumoch, ako na ne poukazuje žalobca.
K námietke žalobcu, že členka odborovej organizácie nebola v pracovnom pomere so žalovanou, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti, z ktorého vyplýva, že D. T. bola vo funkcii predsedu výboru základnej organizácie do 31.10.2013, čo vyplynulo z listiny označenej ako vzdanie sa funkcie predsedu zo dňa 15.10.2013 a z oznámenia o zmene predsedu výboru zo dňa 21.10.2013. K zmene predsedu výboru základnej organizácie SOZZASS došlo na základe volieb dňom 1.11.2013 a do uvedenej doby bola predsedníčkou výboru D. T..
Vzhľadom na skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanej so žalobcom malo všetky zákonom predpísané náležitosti pre daný spôsob skončenia pracovného pomeru a nepochybne
bolo preukázané aj naplnenie dôvodu pre použitie tohto spôsobu skončenia pracovného pomeru, rozhodol súd prvého stupňa vecne správne, ak žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamietol.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania účastníkov.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, úspešná žalovaná trovy odvolacieho konania nežiadala priznať, preto súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.