Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/509/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213232134 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213232134.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej a členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Milana Končeka, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, IČO: 30 807 484, proti povinnému: HARD GROUP s.r.o., so sídlom Sokolovská 9/178, Košice, IČO: 36 215 694, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Atilu Ádáma, so sídlom Čajakova 5, Košice, pod č. Ex 1220/2013 o vymoženie pohľadávky vo výške 328,72 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II. zo dňa 08.07.2015, č. k. 49Er/4013/2013-10, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie. V r a c i a súdu prvej inštancie na rozhodnutie o trovách exekúcie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Atilovi Ádámovi, Čajakova 5, Košice trovy exekúcie vo výške 41,51 eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenie súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 27.11.2013 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5803/176149 vydaného Okresným súdom Košice II. dňa 16.12.2013 bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Atila Ádám. Súdny exekútor doručil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods.1 písm.h) z. č. 233/1995 Z.z., nakoľko ani opakovanou lustráciou, ani osobnou návštevou nezistil žiadny majetok povinného, ktorého speňaženie by mohlo aspoň na uspokojenie nevyhnutných trov exekúcie. Povinný ako právnická osoba sa nenachádza na adrese uvedenej v obchodnom registri, iná adresa vykonávanie podnikateľskej činnosti povinného nebola zistená. Z vykonaných zisťovaní vyplýva, že povinný nevykonáva žiadnu činnosť, nevlastní žiadny majetok, nedá sa nájsť miesto kde by vykonával svoju činnosť, de facto neexistuje. 3. Súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku a poukázal na to, že vzhľadom na zistený skutkový stav exekúciu zastavil, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalšie vymáhanie pohľadávky by bolo najpravdepodobnejšie neúspešné a viedlo by iba k ďalšiemu navršovaniu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. 4. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 196, § 200 ods.1, 5 Exekučného poriadku a na ich náhradu zaviazal oprávneného. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie celkom vo výške 41,51 eur v súlade s ustanovením § 14, § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „citovaná vyhláška“). Súdnemu exekútorovi bola priznaná paušálna odmena vo výške 33,19 eur, náhrada hotových výdavkov vo výške 1,40 eur a 20 %- ná DPH z odmeny a z náhrady vo výške 6,92 eur. 5. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu v celom rozsahu odvolanie oprávnený. Namietal zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného z dôvodu, že podľa jeho názoru súdny exekútor nepreveril celý majetok spoločnosti. Spoločnosť vykazuje k 31.12.2013 majetok v nasledovnej výške: pohľadávky z obchodného styku v sume 81.391,-- eur, daňové pohľadávky v sume 416,-- eur, iné pohľadávky v sume 167.684,-- eur, peniaze v sume 88,-- eur, účty v banke v sume 14,-- eur. Poukázal na tú skutočnosť, že spoločnosť ako zamestnávateľ mesačne predkladá mesačný výkaz o zamestnávaní jedného zamestnanca. Ako prílohu k odvolaniu priložil súvahu povinného za rok 2013 a mesačný výkaz odvodov za obdobie 05/2015. Konštatoval, že je predpoklad, že povinný sa domôže svojich pohľadávok súdnou cestou, preto vyhlásenie o jeho nemajetnosti je podľa jeho názoru neopodstatnené a žiada pokračovať v exekučnom konaní. Navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. 6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor svojim podaním doručeným súdu dňa 01.10.2015 v ktorom okrem iného uviedol, že viackrát vykonal všetky možné zákonné úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného. Povinný podľa jeho názoru nemá absolútne žiadny majetok, na ktorý má exekučné konanie dosah, nevykonáva žiadnu činnosť, teda exekúcia vo svojej podstate nemá šancu byť úspešná. Na tom nič nemení ani fakt, že povinný vlastní nevymožiteľné pohľadávky z dlhoročných obchodných vzťahov s nemajetnými obchodnými partnermi, alebo že predkladá mesačné výkazy za zamestnancov, čo samo o sebe nesvedčí o existencii zexekvovateľného majetku povinného. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. 7. Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ustanovenia § 374 ods.4 O.s.p. rozhodol tak, že nemieni vyhovieť odvolaniu oprávneného. 8. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis. 9. Podľa § 470 ods.1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní. 10. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods.1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil. 11. Podľa ust. § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, 12. Podľa ustanovenia § 58 ods.1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 13. Z výpisu z Obchodného registra vyplýval, že povinný bol odo dňa 24.08.2016 zrušený, pričom právnym dôvodom zrušenia bolo uznesenie Okresného súdu Košice I. č.k. 28Cbr/68/2014-46 zo dňa 18.07.2016 o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa ustanovenia § 68 ods.3 písm.c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa ustanovenia § 68 ods.6 Obchodného zákonníka. Z Obchodného registra bol povinný vymazaný ex offo dňa 08.09.2016. 14. Podľa ustanovenia § 68 ods.2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) predchádza zániku spoločnosti jej zrušenie s likvidáciu alebo bez likvidácie. K zrušeniu spoločnosti bez likvidácie dochádza pri dobrovoľnom zrušení spoločnosti, ak spoločníci, resp. príslušný orgán spoločnosti súčasne rozhodne, že spoločnosť sa zlúči alebo splynie s inou spoločnosťou, alebo že sa rozdelí (§ 69). V takomto prípade celé obchodné imanie zrušenej spoločnosti prechádza na jej právneho nástupcu. 15. K zrušeniu spoločnosti bez likvidácie, ak obchodné imanie zrušenej spoločnosti neprechádza na právneho nástupcu, dochádza vtedy, ak - súd rozhodol o zrušení spoločnosti a spoločnosť nemá žiadny majetok (§ 68 ods.9), - súd zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku (§ 202 ZKR), - súd zrušil konkurz pre nedostatok majetku (§ 102 ZKR), - po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiadny majetok. 16. V danom prípade došlo k zrušeniu povinného právoplatnosťou uznesenia Okresného súdu Košice I. o zrušení spoločnosti bez likvidácie podľa ustanovenia § 68 ods.3 písm.c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa ustanovenia § 68 ods.6 Obchodného zákonníka. Následne povinný zanikol výmazom z Obchodného registra dňa 08.09.2016. Ustanovenie § 68 ods.6 Obchodného zákonníka pritom upravuje dôvody, pre ktoré súd zruší spoločnosť s likvidáciou alebo bez likvidácie. Predpokladom súčasného nariadenia likvidácie v rámci zrušovacieho rozhodnutia súdu je zistenie súdu, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje minimálne na náhradu hotových výdavkov a odmenu za výkon funkcie likvidátora. Ak súd konštatuje "nemajetnosť" spoločnosti, rozhodne o zrušení spoločnosti bez likvidácie. 17. Odvolací súd zdôrazňuje, že v každom jednotlivom prípade je potrebné náležite sa zaoberať otázkou z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z Obchodného registra, keďže uvedená skutočnosť má podstatný vplyv na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. V prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 18. Aj napriek skutočnosti, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým uznesením ešte nebol povinný zrušený a vymazaný z obchodného registra, sa šetrenie súdnym exekútorom ako aj súdom prvej inštancie smerujúce k nemajetnosti povinného ukázali ako správne čo potvrdzuje neskoršie rozhodnutie registrového súdu o zrušení povinného bez likvidácie. Z uvedeného dôvodu bola odvolacia námietka oprávneného v tomto smere neopodstatnená, keďže v danom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku. 19. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods.1 CSP. 20. Podľa ustanovenia § 202 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) platného a účinného do 30.06.2016 odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Osobitným zákonom v danom prípade je zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). 21. Podľa ustanovenia § 374 ods.4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. 22. Podľa ustanovenia § 58 ods.6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné. 23. Podľa ustanovenia § 58 ods.6 Exekučného poriadku účinného od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. 24. Uvedená novela Exekučného poriadku účinná od 01.11.2013 bola uverejnená v Zbierke zákonov SR pod č. 299/2013 Z.z. V dôsledku tejto novely sa z ustanovenia § 58 ods.6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. 25. Vychádzajúc z prechodných ustanovení, t.j. podľa § 243b Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 01.11.2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 26. Podľa ustanovenia § 243b ods.3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. 27. Z uvedeného vyplýva, že ak odvolanie proti výroku o trovách zastavenej exekúcie (či už podané do 31.10.2013 alebo po 01.11.2013) smeruje proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca, vzťahuje sa naň novelizované znenie ustanovenia § 58 ods.6 Exekučného poriadku. 28. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci o náhrade trov exekúcie rozhodol vyšší súdny úradník, ktorého rozhodnutie sa podľa ustanovenia § 374 ods.4 O.s.p. zo zákona podaním odvolania oprávneného (teda ešte pred nadobudnutím účinnosti CSP) zrušilo, odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože o odvolaní oprávneného proti výroku uznesenia o trovách exekúcie má rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa a nie odvolací súd. 29. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli. 30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm.a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.1, 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods.1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods.1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§429 ods.1, 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).