Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4To/42/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214010942 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Tomčovčík ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214010942.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Tomčovčíka a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Milana Husťáka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 9. marca 2016 v Košiciach, v trestnej veci obžalovaného Ľ. S., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 8T/75/2014 zo dňa 12.3.2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods.1 písm. b), c) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok. Podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 8T/75/2014 zo dňa 12.3.2015 uznal obžalovaného Ľ. S. za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že v G. a inde si neplní vyživovaciu povinnosť k svojim deťom Z. S., nar. XX.XX.XXXX a U. S.., nar. XX.X.XXXX, hoci táto mu vyplýva zo Zákona o rodine, a výška ktorej mu bola určená na základe rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 30C 159/2007 prispievať sumou vo výške 220,- Eur mesačne na dcéru Z. a 150,- Eur mesačne na dcéru U., túto si však úmyselne pravidelne neplní, a tak dlhuje za obdobie od 1.6.2013 doteraz do rúk matky detí Ing. O. S. sumu vo výške 4.100,- Eur a dcére Z. S. od 15.11.2013 sumu vo výške 3.300,- Eur. Za to mu okresný súd uložil podľa § 207 ods.1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Zároveň podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. mu uložil povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch podaného odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní. Je toho názoru, že prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým záverom, na základe ktorých ho uznal vinným, hoci bolo nepochybne preukázané, že jeho osobné pomery, ako aj možnosť zamestnať sa mu neumožnili a neumožňujú v plnom rozsahu plniť vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z rozsudku. Pokiaľ ide o výšku výživného a povinnosť ju plniť, táto sa neriadi civilným rozsudkom. Vzhľadom na vyššie uvedené je toho názoru, že prvostupňový súd zásadným spôsobom pri rozhodovaní pochybil. Následne dňa 11.6.2015 doplnil podané odvolanie, v ktorom poukazuje na žalované obdobie uvedené v obžalobe, ktoré je ohraničené „od 1.6.2013 doteraz na U. (do rúk matky) 3.050,- Eur a na dcéru Z. od 15.11.2013 (nie je uvedené dokedy) vo výške 1.760,- Eur”. Rozsudok okresného súdu, kde samosudca ustálil sumu nezaplateného výživného na dcéru U. vo výške 4.100,- Eur a dcéru Z. 3.300,- Eur bez akýchkoľvek preukázaných skutočností považuje za nepreskúmateľný a zmätočný z dôvodu, že tieto neboli zdôvodnené, akým spôsobom k ním okresný súd dospel. Rovnako tak prvostupňový súd nezohľadnil uhradené výživné, ktoré bolo zasielané na účet matky, a ktoré riadne zdokladoval. Uvedenými predloženými platbami (minimálne 1.500,- Eur) sa okresný súd nezaoberal a nevyhodnotil ich v jeho prospech. Poukázal, že v súčasnosti je bez trvalého pracovného pomeru a to bez svojho zavinenia. O snahe nájsť si prácu (trvalý pracovný pomer) svedčia žiadosti o prijatie do pracovného pomeru, avšak do dnešného dňa s negatívnym výsledkom. Súd napriek uvedeným skutočnostiam zásadným spôsobom upravil skutok, pre ktorý prokurátor podal obžalobu. Uvedený výpočet, ku ktorému dospel okresný súd na základe civilného rozsudku sp. zn. 30C 159/2007 považuje za neprijateľný a to z dôvodu, že prvostupňový súd neprihliadal na jeho reálny finančný stav. Záverom poukázal na skutočnosť, že každé rozhodnutie súdu musí byť založené na dôkazoch, ktoré sú - ergo nespochybniteľné. Pokiaľ okresný súd argumentuje skutočnosťou, že mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného, potom by sa s takýmto záverom mal aj vysporiadať. Navrhol preto, aby odvolací súd postupom podľa § 321 ods.1 písm. a), b) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne, aby odvolací súd podľa § 322 ods.3 Tr. por. rozhodol vo veci sám a oslobodil ho podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby okresného prokurátora. Súčasťou podaní obžalovaného je aj množstvo fotokópií z dennej tlače a prezentácia vlastných názorov k zákonnému sudcovi, na ktoré odvolací súd neprihliadal a to z dôvodu, že nemajú význam z hľadiska posúdenia skutkového stavu veci, resp. viny, či neviny obžalovaného. Krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný Ľ. S. bol rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 12. marca 2015, sp. zn. 8T/75/2014 uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. pre skutok uvedený v rozsudku, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 24 mesiacov. Súčasne prvostupňový súd uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zameškané výživné. Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov a oboznámením listinných dôkazov, a po takto vykonanom dokazovaní ohraničil dobu spáchania skutku a rovnako tak ustálil výšku dlžného výživného na deti Z. S. a U. S.. Trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. sa dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Z dikcie § 62 ods.2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods.2 vyššie citovaného zákonného ustanovenia obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. K skutočnostiam uvádzaných v odvolaní obžalovaným týkajúcich sa osobných pomerov obžalovaného, ako aj možnosti zamestnať sa a plniť si tak v plnom rozsahu vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z rozsudku odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že na takéto skutočnosti je možné prihliadnuť, ak sa obžalovaný nepodieľal na objektívnych dôvodov, ktoré uvedený stav zapríčinili. Na zníženie zdroja príjmu povinného - obžalovaného je možné prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne, bez zavinenia obžalovaného (rodiča), ktorým môže byť napr. výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho doterajší výkon práce a iné dôvody, ktoré obžalovaný nemôže ovplyvniť. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje, že predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia je iba výrazná zmena tých okolností na jednej strane, či na druhej strane, ktoré boli podkladom v predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bude povinnosťou prvostupňového súdu zistiť a posúdiť tak konanie obžalovaného vo vzťahu k uvádzaným okolnostiam týkajúcich sa jeho predchádzajúceho zamestnania a v neposlednom rade aj s doloženými platbami vo vzťahu k osobným pomerom obžalovaného. To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.