Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/626/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214200242 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214200242.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Popovičovej vo veci žalobcu Tepláreň Košice, a.s., Košice, Teplárenská 3, IČO: 36 211 541, zast. IURISTICO s.r.o., advokátska kancelária, Košice, Štefánikova 26, IČO: 36 588 041, proti žalovanému DESTAL KOŠICE, s.r.o., Košice, Turgenevova 12, IČO: 36 575 232, zast. JUDr.Dušanom Pavčíkom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Kuzmányho 57, o uloženie povinnosti zdržať sa užívania nehnuteľností, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 25C/4/2014-124 zo 4.9.2015 Okresného súdu Košice II r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania. Žalovanému sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením konanie zastavil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania spočívajúce v náhrade trov právneho zast. vo výške 514,22 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zást. žalovaného. 2. V odôvodnení uviedol, čoho sa žalobca žalobou, doručenou mu 9.1.2014 domáhal, že písomným podaním označeným ako „späťvzatie návrhu“ zo 14.8.2015 žalobca mu oznámil, že berie svoju žalobu späť v celom rozsahu a navrhuje konanie zastaviť a zaviazať žalovaného k náhrade trov konania z dôvodu, že z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že 30.6.2015 došlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na príjazd, ku ktorým využíval pozemok - cestu vo vlastníctve žalobcu na tretiu osobu. Vzhľadom na obsah vyjadrenia žalovaného a na skutočnosť, že existencia reálnej hrozby ohrozenia a porušenie vlastníckeho práva odpadla, je dôvod na späťvzatie žaloby, že zastavenie konania zavinil svojim správaním žalovaný a preto je povinný nahradiť mu trovy konania. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. (jeho znenie citoval) a urobil záver, že v uvedenom prípade došlo k späťvzatiu žaloby po začatí začatí pojednávania, že zisťoval stanovisko žalovaného, ktorý vo svojom písomnom podaní doručenom mu 3.9.2015 so späťvzatím žaloby súhlasil, avšak navrhol, aby zaviazal žalobcu na náhradu trov konania, keďže žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že žaloba bola podaná dôvodne. Ďalej mal za to, že pokiaľ ide o prevod vlastníckeho práva žalovaným, ktorá žalobca pokladá za zavinenie zastavenia konania na strane žalovaného, že žalovaný ako vlastník predmetných nehnuteľností má dispozitívne právo s týmito nehnuteľnosťami nakladať podľa vlastnej vôle a nie je vôbec rozhodujúce, že sa rozhodol predať tieto nehnuteľnosti, až po začatí konania. Na základe uvedeného, súd konanie v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Keďže zastavenie konania procesne zavinil žalobca a tento v konaní nepreukázal, že žaloba bola podaná dôvodne a žalovanému vzniklo na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie, je povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Trovy konania žalovaného pozostávajú z náhrady trov právneho zast. 514,22 eur, v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhl.), za 6 úkonov právnej služby za úkony právnej služby 1) prevzatie a príprava právneho zast. 61,87 eur, 2) vyjadrenie vo veci samej z 22.9.2014 61,87 eur, 3) účasť na pojednávaní 30.10.2014 61,87 eur, 4) účasť na pojednávaní 21.5.2015 64,54 eur, 5) vyjadrenie vo veci samej zo 7.7.2015 64,54 eur, 6) vyjadrenie k späťvzatiu z 2.9.2015 64,54 eur, režijné paušály za úkony vykonané v r. 2014 - 3 x 8,04 eur, za úkony vykonané v r. 2015 - 3 x 8,39 eur, 20% DPH 85,704 eur, ktoré je žalobca povinný nahradiť na účet právneho zást. žalovaného. 3. Proti uzneseniu, čo do výroku II., ktorým súd žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. 4. Uviedol, že so závermi súdu prvej inštancie sa nestotožňuje, že pri aplikácii § 146 ods. 2 O.s.p. je potrebné v každom jednotlivom prípade skúmať, či späťvzatie žaloby nebolo vyvolané konaním, resp. správaním žalovaného, že to súd v prejednávanej veci skúmať zrejme opomenul. Okrem iného poukázal na to, že jeho žaloba bola účinným prostriedkom na ochranu jeho vlastníckeho práva, keďže žalovaný po začatí konania (žaloba bola podaná 9.1.2014, kedy žalovaný bol vlastníkom nehnuteľnosti) previedol vlastnícke právo k svojim nehnuteľnostiam na tretiu osobu (učinil tak 8 mesiacov po začatí konania), čím odstránil hrozbu ďalšieho neoprávneného užívania ich nehnuteľností a že žaloba teda vyvolala sledovaný následok aj späťvzatie deklaruje naplnenie účelu. Mal jednoznačne za to, že žalovaný svojim správaním dal dôvod na späťvzatie žaloby, ktorá bola podaná dôvodne, že dôvodnosť žaloby sa podala jednak z naplnenia jej účelu, no tiež z výsledkov vykonaného dokazovania, konkrétne z výsluchu konateľa žalovaného, ktorým sa preukázalo, že žalovaný ich nehnuteľnosť dlhodobo užíval. Na záver poukázal i na judikatúru Najvyššieho súdu SR - uznesenie 3Sžo 255/2010 z 25.10.2010, na nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 2899/2010 (z ktorých odôvodnenia sčasti citoval). Vzhľadom na uvedené poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Napokon poukázal na to, že odôvodnenie napádaného výroku tiež obsahuje argumenty nesúvisiace s prejednávanou vecou, že odôvodnenie napádaného uznesenia je nezrozumiteľné a neposkytuje mu ako účastníkovi konania dostatok s vecou súvisiacich argumentov a odpovedí, prečo súd rozhodol o náhrade trov konania uvedeným spôsobom, že rozhodnutie ohľadom trov konania je nepreskúmateľné a, že ide o vadu konania vymedzenú v § 237 O.s.p., ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, že týmto spôsobom mu ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom, čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Navrhol uznesenie vo výroku o trovách konania zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť nahradiť mu trovy konania 610,00 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 99,50 eur a z trov právneho zast. 510,50 eur k rukám jeho právneho zást., do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a uložiť mu povinnosť nahradiť aj trovy odvolacieho konania 87,52 eur spočívajúce v náhrade trov právneho zast. Eventuálne, navrhol uznesenie v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, o.i., okrem poukázal na to, že predmetom podanej žaloby bolo uloženie povinnosti zdržať sa užívania nehnuteľnosti, keďže podľa žalobcu neoprávnene užíva nehnuteľnosť patriacu žalobcovi a to tak, že za účelom nákladnej prepravy niekoľkokrát denne prechádza cez pozemok žalobcu nákladnými motorovými vozidlami a inou ťažkou technikou. Ďalej poukázal na to, že to, že previedol svoju nehnuteľnosť na tretiu osobu počas konania, nesúvisí priamo so žalovaným nárokom žalobcu a ani ho nemožno považovať za úspech žalobcu, resp. dôsledok podanej žaloby, že nemožno pripisovať prospech žalobcu, že podľa vlastného uváženia a vôle previedol svoje vlastnícke právo na inú osobu, čím sa nepriamo odstránil stav, ktorého sa žalobca domáhal, že ide iba o vedľajšiu objektívnu skutočnosť, ktorá nastala z dôvodu iných okolností , bez ohľadu na podanú žalobu, že náhrada trov konania by žalobcovi patrila iba v tom prípade, ak by preukázal ním tvrdené skutočnosti v žalobe a jeho žaloba by tak bola dôvodná a táto dôvodnosť by vyplývala aj zo samotného dôvodu, pre ktorý by došlo k zastaveniu konania (napr. zaplatenie dlžnej čiastky a pod.), že v tomto prípade však prevod vlastníckeho práva nemožno chápať ako uznanie dôvodnosti žaloby, ale ako vedľajšiu skutočnosť, ktorá počas konania nastala a pre ktorú nemôže byť zaviazaný na náhradu trov konania, pretože by sa to priečilo litere zákona (§ 146 ods. 2 druhá veta) a úmyslu, ktorý zákonodarca sledoval. Ďalej poukázal na to, že v uznesení Najvyššieho súdu SR 3Sžo/225/2010 z 25.10.2010 ide o rozdielne skutkové okolnosti, t.j., že žalovaný priamo uznal nárok žalobkyne, ktorá dôsledkom toho mala právo na priznanie náhrady trov konania, že nejde o analogický prípad, pretože v prejednávanej veci on neuznal nárok žalobcu. Na základe uvedeného považoval druhý výrok uznesenia o trovách konania za vecne správny a navrhol uznesenie potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 48,79 eur za vyjadrenie k odvolaniu. Na záver upozornil, že žalobca si vyčíslil trovy odvolacieho konania vo výške 87,52 eur, čo je v rozpore s § 13a ods. 2 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého patrí advokáta odmena vo výške 1/2 základnej sadzby v prípade, ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o odvolanie vo veci samej. 6. Uznesenie vo výroku o zastavení konania odvolaním nebolo napadnuté, právoplatnosť výroku o zastavení konania, ktorý nebol napadnutý odvolaním, nie je dotknutá (§ 367 ods. 1, 2 CSP). 7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a uznesenie vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody uznesenia sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) spočíva v nesprávnom právnom posúdení. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 9. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán. 10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ohľadom právneho posúdenia veci, pokiaľ žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania spočívajúce v náhrade trov právneho zast., vychádzajúc zo skutočnosti, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca. 13. Pokiaľ žalobca argumentuje tým, že žalovaný zavinil späťvzatie žaloby, keďže previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na príjazd, ku ktorým využíval pozemok - cestu vo vlastníctve žalobcu na tretiu osobu, že existencia reálnej hrozby ohrozenia porušenia vlastníckeho práva tým odpadla a že je dôvod na späťvzatie žaloby, že svojim správaním žalovaný zavinil zastavenie konania, je potrebné uviesť, že predpokladom pre vyslovenie povinnosti na náhradu trov podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. je jednak dôvodne podaná žaloba a jednak správanie žalovaného, pre ktoré sa stala žaloba po jej podaní bezdôvodnou, pričom v praxi pôjde najčastejšie o prípad, že žalovaný po podaní žaloby uspokojí nárok žalobcu, ktorý je žalobou uplatnený. Ako už bolo zdôraznené, zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska. 14. V prejednávanej veci je potrebné prisvedčiť argumentom žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu, že skutočnosť, že žalovaný previedol svoju nehnuteľnosť na tretiu osobu počas konania nesúvisí priamo so žalovaným nárokom žalobcu a že to nemožno považovať za úspech žalobcu v konaní, resp. ako dôsledok podanej žaloby. V prospech žalobcu nemožno pripisovať, že žalovaný podľa svojho vlastného uváženia previedol svoje vlastnícke právo na inú osobu lebo ide o vedľajšiu objektívnu skutočnosť, ktorá nastala z dôvodu iných okolností, a to bez ohľadu na podanú žalobu, v tomto prípade prevod vlastníckeho práva nemožno stotožňovať s uznaním dôvodnosti žaloby, ale ako vedľajšiu skutočnosť, ktorá nastala počas konania. Konanie žalovaného by muselo priamo súvisieť s uznaním žalovaného nároku žalobcu, pričom v danom prípade medzi správaním žalovaného (prevod vlastníckeho práva) a žalovaným nárokom nie je žiadna súvislosť. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by išlo o dôvodne podanú žalobu a že pre správanie žalovaného sa stala žaloba po jej podaní bezdôvodnou. 15. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné uznesenie vo výroku o trovách konania potvrdiť ako vecne správne. 16. Pokiaľ ide o vytýkanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia, čo do výroku o trovách konania, nebolo zistené, aby rozhodnutie trpelo vadami konania. 17. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 19. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 20. O výške náhrady trov konania rozhoduje súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydal súdny úradník. 21. Odvolací súd žalovanému prisúdil náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, pretože mal v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu , pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).