Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/205/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214200253 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214200253.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Imricha Volkaia a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého G. G. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L. na návrh otca G. G. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v L. - E. G. na ulici E. C. č. XXXX/XX toho času v L. na ulici I. č. XX zastúpeného JUDr. Katarínou Habiňákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Štúrovej č.20 za účasti matky H. G. rod. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v L. na ulici C. č. X v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca aj matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 26.6.2015 č.k. 27P 4/2014-132 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom znížil výživné pre maloletého G. zo 150 Eur na 125 Eur mesačne od 9.1.2014 do budúcna, ktoré zaviazal otca prispievať matke vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zníži výživné na maloletého G. zo 150 Eur na 50 Eur mesačne. Poukázal na to, že výživné pre maloletého G. bolo naposledy určené rozsudkom o rozvode manželstva rodičov maloletého v konaní č. k. 28C 163/2011-26, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.11.2011, kedy bolo určené výživné 150 Eur mesačne od 29.6.2010 do budúcna. Súd vtedy konštatoval, že jeho výdavky, ktoré odôvodňovali zníženie výživného spočívajú len v nákladoch spojených s jeho zhoršeným zdravotným stavom a zohľadnil najmä náklady v súvislosti s liekmi, ktoré mal v prevažnej miere v sume 25 Eur mesačne a iné náklady nezohľadnil. Uviedol, že je poberateľom starobného dôchodku 450,10 Eur mesačne, ktoré poberá od januára 2015. Z tejto sumy mu zrážajú exekučné nedoplatky na výživnom, ktoré predstavujú 150 Eur mesačne, v ktorej sume sú zahrnuté aj náklady zaostalého výživného. Súd vychádzal aj z dokazovania, ktoré bolo značne rozsiahle v konaní o rozvod manželstva, ktoré trvalo od roku 2003 až do roku 2011. V čase rozhodovania vo veci rozvodu súd sa zaoberal otázkou výšky obchodného podielu spoločnosti G. E.. E..A..O.., ktorá bola zrušená bez návrhu v dôsledku nesplnenia si povinností ukladať do zbierky listín účtovné závierky najmenej za dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe. Spoločnosť G. E.. E..A..O.. sa dostala do platobnej neschopnosti práve z dôvodu, že došlo k ekonomickej kríze, klesol záujem o poskytované služby v spoločnosti, ktorá hlavnú činnosť vykonávala v oblasti stravovania. Následkom toho bola spoločnosť neschopná splácať poskytnutý úver na kúpu nehnuteľností, v ktorých podnikala. V dôsledku týchto skutočností poskytovateľ úveru pristúpil k výkonu záložného práva a nehnuteľnosť odpredal na dražbe. Ako spoločník sa snažil pri podnikaní využiť všetky svoje možnosti aby vytváral pri podnikaní zisk. To bol aj dôvod, pre ktorý založil nehnuteľnosť v N. - rekreačnú chatu. Veriteľ mu poskytol finančné prostriedky, ktoré použil do spoločnosti G. E.. E..A..O.. a za tým účelom aj založiť nehnuteľnosť v prospech veriteľa. Pre zachovanie činnosti G. E.. E..A..O.. vložil do spoločnosti tak ako aj ďalší spoločník finančné prostriedky, ktoré získal z predaja bytu č. X na C. ulici č. X v L., ktorý je zapísaný na LV 12328. Finančné prostriedky použili na rozšírenie svojich podnikateľských priestorov a to kúpou ďalšieho spoluvlastníckeho podielu v budove, kde spoločnosť podnikala na T. č. XXX v L., kde bola zriadená samoobslužná jedáleň s názvom L.. Spoločnosť sa snažila odolávať v čase svojej existencie a pôsobenia ekonomickej krízy, ktorú však nezvládala z dôvodu nezáujmu o poskytované služby, čo následne viedlo k stratám v podnikaní, neschopnosti splácať úver za kúpu priestorov, v ktorej bola prevádzka jedálne, čo viedlo k likvidácii spoločnosti. Spoločnosť bola síce zrušená 29.5.2013 ale činnosť nevykonávala od roku 2010, pretože priestory, v ktorých sa činnosť vykonávala boli na dražbe odpredané. Výťažok z dražby nestačil ani na pokrytie pôžičiek, ktoré spoločnosť mala. Túto skutočnosť nemožno hodnotiť ako jeho zavinenie, keďže nesplnením si zákonnej povinnosti uložiť účtovnú závierku do zbierky listín zavinil výmaz spoločnosti. Spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť, od roku 2010 totiž nemala finančné prostriedky na zabezpečenie vyhotovenia účtovných závierok, pretože všetko to, čo súviselo s účtovnou činnosťou spoločnosti bolo potrebné uhradiť. Tým, že spoločnosť od roku 2010 nevytvárala žiaden príjem, nebola schopná ani platiť žiadne výdavky. Súd neprihliadol na jeho výdavky za podnájom s konštatovaním, že svoj byt previedol na dcéru. Upresnil, že v každom byte, či by v ňom býval a ktorého by bol výlučným vlastníkom alebo by býval v podnájme, by priemerne mesačne platil správcovi bytu za náklady spojené s údržbou spoločných častí a zariadení obytného domu, náklady za dodávku tepla, teplej vody, studenej vody, média, náklady do fondu opráv, dane, čo by súhrne zodpovedalo výdavkom, ktoré v súčasnom období za podnájom má v sume 250 Eur. Rekreačnú chatu odpredal nie s úmyslom vzdania sa majetku ale k rekreačnej chate bolo zriadené záložné právo v prospech veriteľa, ktorý mu poskytol úver a ktorý nebol schopný splácať. Spolu s prevodom vlastníctva boli prevedené aj povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke na jeho dcéru, ktorá tento dlh veriteľovi spláca dodnes. Napriek uvedeným skutočnostiam týkajúce sa rekreačnej chaty sa jeho dcéra pokúša odpredať rekreačnú chatu, aby mohla uhradiť nesplatený úver v prospech záložného veriteľa. Záujem o kúpu rekreačnej chaty nie je žiadny. Rekreačná chata bola ponúkaná na predaj prostredníctvom realitných kancelárii ale nikto neprejavil o kúpu chaty záujem. Pokúšal sa po ukončení podnikania a odchodom do dôchodku nájsť aj ďalšie zamestnanie aby bol schopný zaplatiť nedoplatky na výživnom, o ktorom rozhodol súd v konaní sp. zn. 28C 64/2003. Predpokladal, že dlh vyrovná tým, že sa opätovne zamestná a spolu s dôchodkom bude mať príjem, ktorý mu umožní dlh vyrovnať v kratšom časovom období. Jeho zdravotný stav sa výrazne zhoršil, v exekučnom konaní mu exekútor zadržal vodičský preukaz, čo mu znemožnilo pokračovať v práci a tak prišiel aj o možnosť ďalšieho príjmu, čím by dlh vyrovnal skôr. Uviedol, že za celé obdobie od narodenia dieťaťa do súčasnosti sa snažil prispievať na výživu maloletého podľa svojich schopností, možností, poskytoval pre maloletého aj nad rámec bežného výživného finančné prostriedky na zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb a nedošlo však v dôsledku ním zavinených okolností k možnosti vytvárať žiadny príjem okrem starobného dôchodku. Uviedol, že sa nevzdal žiadneho výhodnejšieho zamestnania ani zárobku ani majetku. Všetko čo v minulosti učinil, učinil v úmysle zlepšiť postavenie jeho rodiny, v tom čase manželky a syna v rámci podnikania v spoločnosti G. E.. E..A..O.. s cieľom vytvárať zisk. Zo začiatku sa to spoločnosti darilo, ekonomická kríza, postavenie spoločnosti na trhu zmenila. Matka maloletého naopak od jeho narodenia až po súčasnosť nikdy nebola zamestnaná, nejaví záujem, aby zmenila svoje postavenie a vlastným príjmom si zlepšila pomery aj na strane maloletého. Upozorňoval na pojednávaní práve na skutočnosť, že matka by mohla znížiť výdavky na maloletého aj v tom, že liečba maloletého bola na veľmi dobrej úrovni zabezpečovaná v L.Š., avšak matka využívala poskytovanie zdravotných služieb v R., čo samozrejme zvyšuje náklady na cestu, stravu, pobyt a pod. Konštatoval, že k zníženiu jeho príjmu je potrebné prihliadať, pretože nie jeho zavinením ani zavinením spoločnosti G. E.. E..A..O.. došlo ku jej likvidácii - krachu, ale vznik objektívnych ekonomických situácii postihol viacero spoločností, v dôsledku čoho aj spoločnosť G. E.. E..A..O.. prestala vytvárať akýkoľvek príjem. Súd mal zohľadniť okrem jeho zdravotných ťažkostí aj to, že od posledného rozhodnutia súdu vážne ochorel. Okrem liekov, ktoré nevyhnutne k liečbe potrebuje sa zmenili aj jeho pomery v oblasti iných obmedzení, a to, že v dôsledku nového ochorenia sa stal osobou, u ktorej sa začala prejavovať depresia, pocit menejcennosti, strach z budúceho obdobia. Nemá žiaden majetok, nevlastní žiadne úspory, nepoberá okrem starobného dôchodku žiadne iné výhody ani sociálne príspevky. V dôsledku zhoršenia zdravotného stavu má len veľmi ťažkú možnosť sa v budúcom období zamestnať a náklady, ktoré v súvislosti so svojou osobou má po odpočítaní exekučných zrážok sú na hranici biedy, pod hranicou životného minima. Nevyhnutné náklady spojené s jeho existenciou mu poskytuje jeho priateľka, ktorá vykonáva práce nadčas, aby dosiahla väčší príjem. Matka podaným odvolaním navrhla zmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd zamietne návrh otca na zníženie výživného. Poukázala na to, že ustálená súdna prax umožňuje zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom ak nastane kvalifikovaná zmena pomerov. V žiadnom prípade nemožno konštatovať, že za kvalifikovanú zmenu pomerov sa považuje zvýšenie výdavkov o 25 Eur mesačne, pričom sám súd prvého stupňa citoval posledné rozhodnutie o výživnom na strane 3 tak, že vzhľadom na to, že možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca reálne prevyšujú výšku jeho príjmu z predčasného starobného dôchodku, čoho dôkazom je aj to, že výdavok za bývanie v sume 300 Eur a na výživu maloletého do 31.5.2011 prispieval 200 Eur mesačne z dôchodku 411 Eur. Už pri poslednom rozhodnutí bolo zrejmé, že otec mal omnoho väčšie príjmy než tie, ktoré deklaroval, pričom nie je dôvod vychádzať z toho, že by tomu teraz malo byť inak. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že otec prenajímateľovi uhrádza 250 Eur za byt, dôchodok poberá v sume 450,10 Eur, jeho priateľka dosahuje mesačný príjem 500 Eur až 800 Eur a inú vyživovaciu povinnosť nemá. Z týchto okolností je zrejmé, že aj keby súd uznal, že otec mal zvýšené výdavky v súvislosti so svojim zdravotným stavom o 25 Eur mesačne, pričom možno polemizovať o tom, či výdavok na liečbu Vobenzýnom je oprávneným výdavkom, keďže sa jedná skôr o výživový doplnok, než o štandardný liek preplácaný z verejného zdravotného poistenia. U otca došlo k zlepšeniu majetkových pomerov pretože hradil na bývanie menej o 50 Eur, pretože predtým hradil 300 Eur, v súčasnosti 250 Eur, navyše býva s priateľkou, ktorá má relatívne slušný príjem a vypomáha mu s hradením potrieb v domácnosti a jeho dôchodok sa zvýšil takmer o 40 Eur, preto jeho celkové možnosti mu umožňujú platiť výživné 150 Eur mesačne. Poukázala na to, že maloletého odôvodnené potreby od predchádzajúceho rozhodnutia sa zvýšili čo súd nezohľadnil, ak znížil výživné o 25 Eur. Uviedla, že maloletý bol v minulosti konkrétne v minulom roku operovaný v R., keďže po skúsenostiach s operáciami v L. bolo nevyhnutné cestovať do R. vzhľadom na závažnosť jeho zdravotného stavu, ktorý lekári nevedeli zlepšiť, pričom liečba aplikovaná v R. maloletému výrazne pomohla. Zdôraznila, že otec si dobrovoľne dlhodobo vyživovaciu povinnosť neplní. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že obchodná spoločnosť, v ktorej otec v minulosti podnikal skrachovala, keďže nevedela plniť záväzky, avšak je nutné poukázať na to, že aj sám otec v odvolaní uvádza, že táto spoločnosť bola zrušená, keďže dvakrát za sebou nepredložila účtovnú závierku. Súd poukázal na to, že k ukončeniu podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti G. E.. E..A..O.. došlo, ako to otec uviedol preto, že spoločnosť v súvislosti so zakúpením nehnuteľností prevzala záväzky, ktoré nebola schopná plniť. Preto v tejto súvislosti poukázala na to, že nemožno v zmysle § 75 ods. 1 O.s.p. prihliadať na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba otec zobral. Preto správne súd hlbšie sa nezaoberal argumentmi, ktorými sa dostatočne vyporiadal v predchádzajúcom rozhodnutí, čo platí aj pre skutočnosti uvádzané v súvislosti s rekreačnou chatou. Pokiaľ otec poukazoval na to, že mu bol zadržaný vodičský preukaz, preto si nemohol nájsť lepšie zamestnanie, táto skutočnosť mu je práveže na ťarchu v súvislosti s neplatením výživného. Špecifikovala, že ak by otec riadne v zákonom určenej lehote výživné platil a rešpektoval súdne rozhodnutie, tejto skutočnosti by sa vyhol. Uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by otec na potreby maloletého aj nad rámec svojich povinností prispieval nejakými plneniami, keďže si neplní ani svoju základnú zákonnú povinnosť prispievať na výživu maloletého súdom určeným výživným, preto je irelevantné, ak by uhrádzal akékoľvek iné plnenia. Pokiaľ otec namieta jej starostlivosť o maloletého poskytovanú v R., túto pred súdom prvého stupňa vysvetlila, keďže maloletý trpí vážnou chorobou a po skúsenostiach so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti v L. sa musela obrátiť na špecialistov, ktorí mu vedeli pomôcť a nachádzali sa len v R.. Matka je doposiaľ nezamestnaná, keďže každodenne vykonáva starostlivosť o maloletého, ktorá je pre ňu prioritná. V minulosti bola aj riadne zamestnaná, ale zamestnávatelia nemali pochopenie preto, že musela pravidelne navštevovať s maloletým lekárov, čo doposiaľ jej znemožňuje nájsť si riadne zamestnanie. Doposiaľ určené výživné je primerané príjmu otca 450,10 Eur, pričom žije s priateľkou, ktorej povinnosťou je podieľať sa na úhrade nákladov spojených s užívaním bytu, preto je schopný prispievať na výživu 14 ročného syna s vážnymi zdravotnými problémami 150 Eur mesačne. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu rodičov nevyjadril. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov tých okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o trvalú zmenu, nie len prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Z toho dôvodu je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, t.j. ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou trvajúcou do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Pri určení rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, jeho prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Komplexným porovnaním pomerov, ktoré boli v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi existujúcimi v čase podania návrhu a v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa o návrhu na zníženie výživného dospel odvolací súd k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že na strane otca došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom a zníženie výživného pre mal. G. v takom rozsahu ako určil súd prvého stupňa. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom súdu prvého stupňa, že od posledného rozhodnutia o výživnom na strane maloletého došlo k zmenám pomerov už samotným odstupom času, kedy vzrástli odôvodnené potreby maloletého spojené s fyziologickými zmenami súvisiacimi s rastom ako aj návštevou druhého stupňa základnej školy, keďže v súčasnosti končí 8. ročník, pričom od 29.4.2009 má diagnostikovaný nezhubný nádor kostí hornej končatiny s čím sú spojené výdavky na stravu bohatú na minerály a bielkoviny ako aj výdavky v súvislosti s pobytom v nemocnici pri operačných zákrokoch, ale aj kontrolách. Matka maloletého poberá aj naďalej dávky v hmotnej núdzi a prispieva na výživu maloletého aj osobnou starostlivosťou. U otca, ktorý už aj v čase posledného rozhodnutia poberal predčasný dôchodok došlo na jeho strane k zmene v jeho zdravotnom stave, keďže od roku 2010 má zdravotné problémy a ďalšie od decembra 2013 a od februára 2014 od kedy má nádor močového mechúra, bol operovaný štyrikrát a mesačne dopláca na lieky 25 €. Súd prvého stupňa preto správne konštatoval, že uvedený výdavok otca na lieky je odôvodnený a z toho dôvodu správne znížil vyživovaciu povinnosť o uvedenú čiastku, teda zo 150 € mesačne na 125 € mesačne. Odvolací súd sa stotožňuje aj s ďalším záverom súdu prvého stupňa, že spoločnosť G. G. E.. E. A..O.. vznikla 15.12.1994, bola zrušená 29.5.2013 z dôvodu, že nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín účtovné závierky najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe. Posledné daňové priznanie odovzdala za rok 2010, preto správne uvedené súd hodnotil tak, že otec ako konateľ spoločnosti nesplnením zákonnej povinnosti uložiť účtovnú závierku do zbierky listín sám zavinil výmaz spoločnosti a teda nemožnosť ďalšieho podnikania a zabezpečenia príjmu, avšak vzhľadom na jeho zdravotné problémy súd mal za to, že v uvedenej činnosti by už zrejme nepokračoval a neprihliadol na výdavky otca za podnájom, lebo ešte pred posledným rozhodnutím o výživnom previedol na svoju dcéru nehnuteľnosť, konkrétne dvojizbový byt a chatu v kat. úz. N., čím sa vzdal svojho majetku a má možnosť naďalej uvedený byt aj obývať, lebo jeho dcéra v ňom býva. Taktiež správne konajúci súd neprihliadol na otcom uvedený dôvod neschopnosti zarábať ako vodič po odňatí vodičského oprávnenia exekútorom pre neplnenie vyživovacej povinnosti z dôvodu, že ani doposiaľ otec nepreukázal, že by niekedy vykonával prácu vodiča, ale najmä správne konštatoval súd prvého stupňa, že otec sám zavinil uvedený stav neplnením si vyživovacej povinnosti. Na základe uvedeného odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že pokles príjmu otca v súvislosti s úhradou liekov odôvodňuje objektívne zníženie výživného, avšak len v primeranom rozsahu. Ostatné otcom uvedené výdavky podľa názoru odvolacieho súdu nie sú neprimerané, nevybočujú z rámca bežných potrieb, jedná sa o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Taktiež nie je potrebné osobitne dokazovať odôvodnené potreby maloletého, ktorého potreby vekom neustále vzrastajú, avšak vzhľadom na príjmové pomery otca, ktorý je poberateľ starobného dôchodku, jeho zdravotný stav sa výrazne zhoršil a vzrástli mu náklady na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a nákup liekov. Z toho dôvodu nebolo možné vyhovieť odvolacím námietkam matky ani otca, tieto tvorili ich obranu už v prevažnej miere v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, pričom ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o návrhu na zníženie výživného. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o návrhu otca na zníženie výživného, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.