Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 12CoE/38/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214207219 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214207219.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v exekučnej veci oprávnených: 1) N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. 2, H., zastúpená Z.. S. K., advokátom, so sídlom v H., N. č. XX, 2) mal. X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. 2, H., zastúpená matkou S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. 2, H., zastúpená Z.. S. K., advokátom, so sídlom v H., N. č. XX proti povinnému: Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XX, H., zastúpený S.. S. A., advokátom, so sídlom v H., H. č. XX vedenej u súdneho exekútora Z.. S.. M. O., so sídlom v H., T. 1, pod sp. zn. EX XXXX/XX, o vymoženie výživného s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 05.10.2015, č. k. 39Er/912/2014-104 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. 2. V odôvodnení uviedol, že dňa 15.05.2015 bol súdu prvej inštancie doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Povinný uviedol, že jeho majetok v súčasnej dobe nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie v súčasnej dobe nebráni tomu, aby oprávnený v budúcnosti podal nový návrh na začatie exekúcie, ak sa preukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého bude možné pohľadávku oprávneného uspokojiť. Svoje tvrdenia povinný doplnil aj listinnými dôkazmi, a to uznesením Okresného súdu Košice II spis. zn. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 18.03.2015, uznesením Okresného súdu Košice II spis. zn. 39Er/446/2003-25 zo dňa 16.07.2013, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. H zo dňa 01.04.2015 a oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Povinný ďalej uviedol, že nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, nie je vlastníkom motorového vozidla a nemá žiadne úspory na vkladných knižkách. Súd prvej inštancie následne vychádzal z ust. § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a uviedol, že po preštudovaní spisu a k nemu priložených listinných dôkazov má za to, že skutočnosti uvádzané povinným vo svojom podaní sú pre súd irelevantné, nakoľko povinný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti. Na základe uvedeného, je zrejmé, že z podania povinného totiž nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov zastavenia uvedených v ust. § 57 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie mal teda za to, že povinný nepreukázal, že by bol exekučný titul po začatí exekučného konania zrušený alebo sa stal neúčinným, ani to, že by exekučný titul stratil svoju vykonateľnosť, resp. že sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Na základe uvedeného súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. 3. Súd dospel k záveru, že v tomto štádiu exekučného konania nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, preto rozhodol tak, že podnet povinného na zastavenie exekúcie zamietol. 4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vyhovieť návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. 5. Povinný namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie nesprávne prečítal uznesenie a nesprávne porozumel uzneseniu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že sa nachádza v hmotnej núdzi, pričom o hodnovernosti tohto rozhodnutia by súd nemal mať žiadne pochybnosti. Súd prvej inštancie nevyzval a nevyžiadal od súdneho exekútora správu o majetkových pomeroch povinného. Súd prvej inštancie nebral do úvahy rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o tom, že povinný sa nachádza v hmotnej núdzi, pričom hodnovernejší dôkaz o pre rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku už nemožno predložiť. 6. Napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti jeho uzneseniu zákonný sudca podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní oprávneného. 7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podali povinný v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné. 8. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 9. Podľa ust. § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 10. Podľa ust. § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením. 11. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 12. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť povinného skutočne preukázaná. Samotný nízky príjem povinnej osoby, či zjavný nepomer medzi príjmami a záväzkami povinného, tak nie je bez ďalšieho dôvodom pre zastavenie exekúcie. V tomto smere tiež odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom aprobovaným spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto skutočnosť oprávnenému a exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ak teda súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže na súd podať podnet na zastavenie exekúcie a súd sa ním musí zaoberať. 13. V danom prípade, po zvážení všetkých okolností, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že u povinného nie sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. 14. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že povinným uvádzané (tvrdené) okolnosti nie sú dôvodom pre zastavenie exekúcie, keďže nemajetnosť povinného nebola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a povinný neuviedol ani žiadny iný z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého by bolo možné exekúciu zastaviť. 15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože povinný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným stranám sporu preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).