Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/356/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214211804 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214211804.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne O.. O. Y., D.. X.X.XXXX, N. S. A., S. P.Á. Č.. XX, zastúpenej A.. R. A., D.. XX.X.XXXX, N. S. G., A. Č.. X, proti žalovanému S. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. S. G., A. Č.. X, P. vyhlásenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 17. februára 2015 č.k. 24C 52/2014-89 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd vyhlásil hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Palárikovej č. 5 v Košiciach konané dňa 6.4.2014 až 13.4.2014 za neplatné a žalovanému uložil povinnosť nahradiť jej trovy konania tvrdiac, že v dňoch 6.4.2014 až 13.4.2013 prebehlo v bytovom dome v G. D. A. X písomné hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa ust. § 14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vyhlásené zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorým je žalovaný. Poukázal i na argumentáciu žalobkyne, že v písomnom hlasovaní položil žalovaný celkovo 12 otázok, z ktorých otázky č. 1 (obnova bytového domu 3. etapa návrh č. 1), č. 4 (obnova bytového domu 3. etapa návrh č. 2) a č. 8 (odsúhlasenie financovania zo Slovenskej sporiteľne a.s.) boli položené v rozpore s ust. § 14 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď do jednej otázky žalovaný zhrnul viac otázok vo forme odrážok, no ku každej z nich nepridal možnosť vyjadriť sa k nej. Na túto skutočnosť bol žalovaný zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov opakovane upozornený, avšak na upozornenia nereagoval. Ďalej súd poukázal na tvrdenie žalobkyne, že hlasovacie lístky nespĺňali formálne náležitosti uvedené v § 14 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov z dôvodu, že pri otázke č. 7 (výber zhotoviteľa diela) neposkytol výber, pretože v otázke bol uvedený len jeden adept na zhotoviteľa diela, pričom vlastníci neboli žalovaným oboznámení o podrobnostiach výberu možných zhotoviteľov, a tak kandidát bol predložený na schválenie vlastníkmi len na základe subjektívnej voľby žalovaného, a nie na výber, otázka č. 9 (súhlas s vyhlásením, že písomné hlasovanie prebehlo v súlade s § 14 zákona o bytoch) je právny nezmysel, otázka č. 10 (stavebné povolenie) v spojení s otázkou č. 4 stráca zmysel, v otázkach č. 11 (splnomocnenie spoločnosti B-Komplex s.r.o.) a č. 12 (splnomocnenie správcu bytového domu Správcovské bytové družstvo č. IV) ide o uzavretie právneho úkonu zastupovania na základe plnej moci, a to napriek tomu, že nemôže nastať situácia, že vlastníkovi bytu bude, hoci rozhodnutím väčšiny vlastníkov bytov, nanútený splnomocnenec, ktorého on nechce. Poukázal tiež na tvrdenie žalobkyne na pojednávaní dňa 17.2.2015, že žalobkyňa sa predmetného hlasovania zúčastnila, teda odovzdala hlasovací lístok, avšak neplatný, pretože nespĺňal potrebné náležitosti, ako i že výsledok hlasovania bol oboznámený spôsobom v dome obvyklým, teda vyvesením v spoločných priestoroch domu, k čomu došlo dňa 14.4.2014 a následne žalobkyni bol doručený výsledok hlasovania emailom dňa 15.4.2014, pričom žalobkyňa nenapáda výsledok hlasovania jednotlivých vlastníkov, ale napáda proces tohto hlasovania majúc za to, že vyhlasovateľ hlasovania nesie plnú zodpovednosť za vyhlásenie a priebeh hlasovania. Podanou žalobou sleduje to, aby celý proces hlasovania bol zvrátený, a teda aby neboli platné výsledky hlasovania. 3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. 95, nachádzajúceho sa v bytovom dome na A. Č.. X S. G. (ďalej aj „bytový dom“), podľa zápisnice o vyhodnotení písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, vyhotovenej podľa § 14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z., bolo dňa 29.3.2014 v priestoroch bytového domu oznámené konanie písomného hlasovania, ktoré bolo zverejnené jeho vylepením na vchodových dverách bytového domu, výťahových dverách, v skrinke Oznamy s tým, že oznámenie obsahovalo formulácie hlasovacích otázok, ktoré boli v následnom znení prenesené na hlasovacie lístky. Ďalej súd zistil, že písomné hlasovanie bolo realizované po uplynutí sedem dňovej zákonom stanovenej lehoty odo dňa zverejnenia oznámenia o písomnom hlasovaní, a to od 6.4.2014 do 13.4.2014, pričom totožnosť hlasujúcej osoby a jej podpis overovali dvaja overovatelia - S. Z. V. L.. O. Z., následne oznamovateľ a overovatelia vyhodnotili výsledky hlasovania tak, že spolu bolo vyhotovených 104 kusov hlasovacích lístkov, a to jeden hlasovací lístok na každý byt, ktorý sa v bytovom dome nachádza, z toho 103 ks hlasovacích lístkov si prevzali vlastníci bytov a jeden z vlastníkov si hlasovací lístok nemohol prevziať z dôvodu úmrtia, odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 100. Vychádzajúc z počtu bytov bytového domu 104 pre účely hlasovania nadpolovičná väčšina hlasov bola 53 a viac hlasov a 2/3-väčšina hlasov aspoň 70 hlasov, pričom podľa záveru zápisu o vyhodnotení písomného hlasovania vlastníci bytov rozhodli tak, že neprijali otázku č. 1 (obnova bytového domu 3. etapa - návrh č. 1), č. 2 (cena diela - návrh č. 1), č. 3 (navýšenie fondu prevádzky, údržby a opráva - návrh č. 2) a prijali otázku č. 4 (obnova bytového domu, 3. etapa - návrh č. 2), č. 5 (cena diela - návrh č. 2), č. 6 (navýšenie fondu prevádzky, údržby a opráv - návrh č. 2), č. 7 (výber zhotoviteľa diela), č. 8 (odsúhlasenie financovania), č. 9 (súhlas s vyhlásením), č. 10 (stavebné povolenie), č. 11 (splnomocnenie spoločnosti B-Komplex s.r.o.) a č. 12 (splnomocnenie správcu bytového domu). Zápisnica bola vyhotovená dňa 14.1.2014 (podľa odôvodnenia súdu prvej inštancie správne mal byť uvedený dátum 14.4.2014) a bola podpísaná overovateľmi U. Z., R. S. N. V. A.. H. P., R. S. V. L.. O. Z.. 4. Po právnom posúdení veci podľa § 14 ods. 1 až 6 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase sporného hlasovania, t.j. ku dňu 6.4.2014 (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“), § 159 ods. 2 O.s.p. konštatoval, že žalobkyňa žalobu podala ako vlastníčka bytu v označenom bytovom dome, ktorá bola pri spornom hlasovaní prehlasovaná, ktorá skutočnosť vyplýva z listiny označenej Vyhodnotenie k písomnému hlasovaniu vlastníkov bytov na Palárikovej č. 5, a teda je v spore aktívne legitimovaná v zmysle § 14 zákona o vlastníctve bytov, avšak jej žaloba je neopodstatnená z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného. Dôvodil pritom, že žalobkyňa nesprávne označila ako stranu sporu žalovaného, ktorý bol v čase hlasovania zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zároveň jedným z vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome, pretože ak má byť určená neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa súdneho konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, v opačnom prípade súdne rozhodnutie by nemohlo byť záväzné pre tých vlastníkov, ktorí neboli účastníkmi konania, nakoľko výsledkom konania je súdne rozhodnutie nahradzujúce konkrétny výsledok hlasovania, akého sa domáha prehlasovaný vlastník, ktoré sa týka všetkých vlastníkov. 5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. dôvodiac, že náhradu trov konania si neuplatnil ani procesne úspešný žalovaný a ani neúspešná žalobkyňa. 6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Tvrdiac, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom vadou v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p., navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukazom na znenie § 9 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov v dôvodoch odvolania v podstate namietla právny záver súdu, že nesprávne označila ako stranu sporu žalovaného ako vyhlasovateľa písomného hlasovania vlastníkov, a nie všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, tvoriacich v spore nerozdielne spoločenstvo. Doplnila, že schôdza vlastníkov nie je subjektom práva, ktorý disponuje právnou subjektivitou a preto rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome prijaté na schôdzi vlastníkov bytov v písomnom hlasovaní nie je právny úkon. 7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril. 8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť. 9. Odvolací súd v prejednávanom spore uzavrel, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy náležite vyhodnotil a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa v odvolaní v podstate argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto jej odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. 10. Odvolací súd je v danom spore toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a dospel k správnemu právnemu záveru, že žalovaný v spore nie je vecne pasívne legitimovaný a že už z tohto dôvodu žalobe žalobkyne vyhovieť nemožno. K zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie, ako i na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd uvádza nasledovné : 11. K odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil, ak zamietol žalobu pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v spore. 12. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana sporu (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Posúdenie, či tá ktorá sporová strana je v konkrétnom spore nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia alebo povinnosti, je súčasťou právneho posúdenia veci (por. napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011 č.k. III. ÚS 517/2011-9). Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie pritom nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom (stranou) objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca (žalobkyňa) tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004). 14. V posudzovanom spore žalobkyňa uplatnila právo podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov, preto vecnú legitimáciu sporových strán bolo potrebné posudzovať podľa tohto hmotnoprávneho predpisu. V tomto smere správne súd prvej inštancie uzavrel, že vecná legitimácia žalobkyne v spore je daná jej postavením prehlasovanej vlastníčky bytu v označenom bytovom dome pri hlasovaní písomnou formou v dňoch od 6.4.2014 do 13.4.2014. Vecná legitimácia žalovaného však nie je daná, lebo nezodpovedá citovanému ustanoveniu zákona o vlastníctve bytov. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že vzhľadom na charakter hmotnoprávneho vzťahu predmetného sporu (§ 14 ods. 4 citovaného zákona) ide o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo, preto vecná pasívna legitimácia svedčí všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome (por. napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.6.2013 č.k. 11Co/133/2012). Žalobkyňa si neuvedomuje, že síce žalovaný ako zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome vyhlásil písomné hlasovanie, je samostatným právnym subjektom, majúcim nielen vlastnú spôsobilosť na práva a povinnosti, ale aj samostatnú procesnú subjektivitu (§ 61 CSP), a teda je subjektom odlišným od ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Z tohto dôvodu musí žaloba smerovať proti všetkým ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome. Ak by to tak nebolo, rozsudok súdu by nebol vykonateľný, pretože by nezaväzoval všetky subjekty, ktoré by podľa práva zaväzovať mal (§ 228 ods. 1 CSP) a vlastníci, ktorí by neboli stranami sporu, by tak mohli úspešne argumentovať, že súdnym rozhodnutím viazaní nie sú, tak, ako to napokon správne konštatoval i súd prvej inštancie. 15. Vzhľadom na uvedené sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424) CSP. Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).