Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/210/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214213077 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214213077.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú T. L. nar. X.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: T. L. nar. X.X.XXXX bývajúcej v O. na ul. O. č. XX a P. L. nar. X.X.XXXX bývajúceho v O.G. na ul. M. č. XX na návrh starých rodičov B. L. nar. X.X.XXXX bývajúcej v O. na ul. M. č. XX a F. L. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v O. na ul. M. č. XX o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 11.6.2015 č.k. 45P 70/2014-365 takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok tak, že upravuje styk starých rodičov B. L. a F. L. s mal. T. L. nar. X.XX.XXXX každý nepárny týždeň v utorok od 15.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti F.. B. D. psychológa neziskovej organizácie P. F. X. so sídlom v O. na ul. M.. XX s tým, že matka je povinná maloletú v určenom termíne riadne pripravenú priviesť do zariadenia n.o. P. F. X. a odovzdať ju F.. B. D.. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom upravil styk starých rodičov s mal. T. každý nepárny týždeň v utorok od 15.00 hod. do 19.00 hod. bez prítomnosti matky a otca s tým, že starý rodič maloletej B. L. vyzdvihne mal. T. v mieste jej trvalého bydliska od matky a po stretnutí s ňou ju na tom istom mieste matke odovzdá. Zaviazal matku mal. T. na styk riadne pripraviť a odovzdať v uvedených termínoch starým rodičom. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne zmenil rozsudok tak, že návrh zamietne. Odvolanie odôvodnila v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.a/, d/, f/ O.s.p.. Poukázala na to, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle znemožnenia realizácie tých procesných práv, ktoré jej Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jej práv a oprávnených záujmov. Vytkla konajúcemu súdu, že rozsudok nespĺňa zákonné požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., ako aj čl. 46 Ústavy SR, pretože je nedostatočné, nepresvedčivé, čím je rozsudok nepreskúmateľný, pretože nedal odpoveď na otázky nastolené v konaní, ktoré majú pre vec podstatný význam a objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil, pretože sa neriadil dôsledne ust. § 120 ods. 2 O.s.p., kedy má povinnosť zisťovať skutkový stav veci aj bez návrhu účastníkov a úlohou súdu bolo dôsledne zistiť pomery účastníkov, vypočuť ich a ich tvrdenia verifikovať vykonaním dôkazov. Súd je povinný dokazovaním zistiť reálne pomery v rodinách účastníkov konania a nespoliehať sa len na ich tvrdenia, pretože výsluch účastníka má iba podporný význam. Súd postupoval v rozpore s vyšetrovacím princípom, ktorým sa spravujú tieto konania, kedy súd aj sám bez návrhu účastníkov získava skutkové poznatky a vykonáva dôkazy, ktoré sa týkajú rozhodných a právne významných skutočností pre správne vyhodnotenie skutkového stavu. V tomto konaní súd naznačeným spôsobom nepostupoval, preto jeho rozhodnutie je predčasné a nesprávne, pretože prihliadol len na okolnosti na strane starých rodičov. Špecifikom rodinnoprávnej agendy je ochrana slabšieho, v tomto prípade dieťaťa, ktorú však súd nerešpektoval a dieťa vystavil nebezpečenstvu. V danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady na úpravu styku starých rodičov s maloletou, pretože pomery v rodine to nevyžadujú a zároveň táto úprava nie je potrebná v záujme dieťaťa. Súhlasí s tým, že dieťa má právo poznať svoje korene, byť v kontakte so starými rodičmi. Starí rodičia tiež majú právo na styk s vnúčaťom, čo má byť prirodzenou súčasťou každej rodiny. Vyslovila názor, že je potrebné rešpektovať špecifiká prejednávanej veci, pretože nie je bežné, že by otec bol trestne stíhaný pre zločin sexuálneho násilia voči vlastnému dieťaťu a toto zakladá osobitosť pomerov v rodine, ktoré treba vnímať komplexne a nie selektívne. V danom prípade je potreba chrániť dieťa, zabezpečiť jeho zdravý fyzický a psychický vývoj a udržať stabilitu aktuálneho výchovného prostredia, čo je nadradenejšie potrebe úpravy blízkych osôb s dieťaťom. Celková stabilita dieťaťa bola zničená konaním otca, čo následne vyžiadalo odbornú pomoc pre dieťa, špeciálny prístup k nemu, a to všetko na to, aby sa stabilita nanovo vytvorila, aby sa dieťa cítilo bezpečne, a preto práve úprava styku so starými rodičmi, v aktuálnom stave dieťaťa by toto mohlo narušiť. Dôležitú úlohu pri rozhodovaní by mal zohrať názor maloletého dieťaťa, ktorý je súd povinný zisťovať nielen podľa ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, ale aj v zmysle ust. § 100 ods. 3 O.s.p. a čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. V danom prípade sa názoru dieťaťa nevenovala pozornosť a nevykonal sa výsluch maloletej prostredníctvom ošetrujúcej psychologičky či kolízneho opatrovníka napriek tomu, že to navrhovala každá z procesných strán. Mnohé zo skutkových zistení súd prvého stupňa založil na záveroch znaleckého posudku, ktorý v čase rozhodovania bol neaktuálny, starí rodičia znalkyňou neboli vyšetrení a rovnako nebola predmetom znaleckého dokazovania ani intervencia maloletej so starými rodičmi. Negovala zistenie súdu, že neexistuje riziko, že by otec zneužíval stretnutia dieťaťa so starými rodičmi k stretávaniu alebo nekontaktoval maloletú mimo určenej úpravy, a to z dôvodu, že si je vedomý, že by to bol dôvod na jeho vzatie do väzby. Nesúhlasila s úpravou styku bez prítomnosti nestrannej osoby, odborníka či jej ako matky, pretože súdom upravená úprava vystavuje dieťa priamemu nebezpečenstvu, pretože nie je možné odsledovať, či v domácnosti starých rodičov v rovnakom čase sa nebude nachádzať aj otec dieťaťa. Styk bolo možné realizovať napríklad v prostredí Mgr. D., u kolízneho opatrovníka, v predškolskom zariadení a podobne, kde by bolo dieťa chránené, ale súd prvého stupňa túto alternatívu nezvážil. Poukázala na to, že súd bez odôvodnenia upravil styk od 15.00 hod. do 19.00 hod., pričom nešpecifikoval, akými úvahami a vykonanými dôkazmi dospel k uvedenému záveru, pretože stanovený časový interval nerešpektuje denný režim dieťaťa, pretože dieťa v predškolskom veku má osobitosti svojho režimu. Konštatovanie súdu, že po oboznámení sa s obsahom výpovede Mgr. D. z trestného konania by jej výsluch nebol spôsobilý zmeniť úvahy súdu, považuje za svojvôľu, ktorý pričom ide o dôkaz, ktorý sa týka rozhodných a právne významných skutočností pre správne rozhodnutie. Spôsob vedenia výsluchu a formulácia otázok na svedka sú v trestnom konaní diametrálne odlišné ako v konaní civilnom. S ohľadom na charakter skutočností, ktoré sa výsluchom majú ozrejmiť, t.j. v trestnom konaní sa sleduje, či boli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu obvineného - otca, kým v tomto konaní sa sleduje záujem dieťaťa. Psychologička Mgr. D. pozná dieťa aj vývoj jej zdravotného stavu, vie sa vyjadriť k prežívaniu dieťaťa pri nariadenom styku so starými rodičmi, vie vyhodnotiť reakcie dieťaťa pri stretnutí so starými rodičmi po dlhom čase, pozná názor dieťaťa na styk a vie byť nápomocná pri určení optimálneho modelu styku. Vytkla konajúcemu súdu, že nepotreboval k rozhodnutiu aktuálne stanovisko odborníka či už znalca alebo psychológa, prípadne ošetrujúcej psychologičky. Rozporne vyznieva skutkové zistenie súdu, ktorý na jednej strane konštatuje, že dieťa nevidelo starých rodičov od júna 2013, na druhej strane je názoru, že mal. T. starých rodičov dobre pozná. Vyslovila názor, že je nepochybné, ak dieťa nie je v kontakte s akoukoľvek osobou od svojich necelých piatich rokov po dobu viac ako dva roky, nemožno to uzatvoriť s tým, že dieťa túto osobu dobre pozná. Pre mal. T. sú starí rodičia osobami, ktoré už dobre nepozná, preto byť s nimi v kontakte sama by bolo pre ňu nesmierne zaťažujúce s ohľadom na psychologickú liečbu, preto nie je správne skutkové zistenie, že medzi starými rodičmi a maloletou je vytvorený vzájomný citový kladný vzťah. Preto by bolo namieste uvažovať o postupnej úprave styku za jej prítomnosti, ktorá by tento vzťah postupne obnovovala. Napadnutá úprava styku spôsobí dieťaťu šok a bude to mať presne opačný efekt. Preto je zrejmé, že súd uprednostnil právo starého rodiča pred záujmom dieťaťa. Vyslovila názor, že súd rozhoduje podľa skutkového a právneho stavu existujúceho v čase rozhodovania a aktuálny skutkový stav je taký, že dieťa vyše dvoch rokov nevidelo starých rodičov, nechce sa s nimi stretnúť, podstupuje psychologickú liečbu a v ďalšom je pre dieťa tu riziko zo strany trestne stíhaného otca. V prípade realizácie nariadeného styku bez jej prítomnosti, bez prítomnosti odborníka, bez postupného obnovovania vzťahu so starými rodičmi na neznámom mieste a s hrozbou stretnutia sa s otcom bola všetka doterajšia psychologická liečba zbytočná a nepochybne bude maloletú traumatizovať. Tento stav bude pre dieťa zaťažujúcejší, že v septembri má nastúpiť do 1. ročníka základnej školy. Vyslovila názor, že nie ona ako matka má osvedčovať aktuálnosť akejkoľvek skutočnosti, ale práve by to mal byť súd spravujúci sa vyšetrovacou zásadou, ktorý má konať v najlepšom záujme dieťaťa s prihliadnutím na názor kolízneho opatrovníka, ktorý dieťa zastupuje. Vyslovila názor, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal označené dôkazy, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Navrhovatelia vo vyjadrení navrhli potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne. Poukázali na to, že matka síce tvrdí, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, avšak neuvádza, čo konkrétne považuje za nedostatočné odôvodnenie, resp. neuvádza otázky nastolené v konaní, na ktoré nebolo odpovedané. Uviedli, že súd zodpovedal všetky podstatné otázky, vychádzal zo súdneho spisu, ako aj z pripojených spisov, ktoré iniciatívne vyžiadal. Poukázali na to, že zo súdneho spisu vyplynulo, že je nepochybné, že ako starí rodičia mali s maloletou vynikajúci vzťah, čo nerozporovala ani matka, preto popierajú to, že maloletá ich dobre nepozná. Od maloletej boli odlúčení preto, že matka ju používa ako nástroj osobnej pomsty voči otcovi maloletej, ako aj členom jeho rodiny a bráni im v styku s ňou napriek súdom nariadeným predbežným opatreniam. Uviedli, že v konečnom dôsledku kladný citový vzťah ku maloletej potvrdila aj matka. Matka opakovanými útokmi sa snaží z nich urobiť prízemných deviantov a pokiaľ matka uvádza, že súd mal reálne zistiť pomery v rodinách, bolo by potrebné zaoberať sa dôsledne aj prostredím v rodine matky, pretože oni žijú dlhodobo usporiadaným životom, slušne vychovali tri deti a odmietajú to, že by mohli maloletej akokoľvek ublížiť. Maloletú ľúbia a akékoľvek jej strádanie by niesli ťažšie ako vlastné. V počiatočnom štádiu sporu matka opakovane vo viacerých vyjadreniach poukazovala na to, že maloletej veľmi chýbajú, avšak v súčasnosti už sa vyjadruje tak, že maloletá sa s nimi nechce stýkať, preto vyslovili otázku, kto vlastne maloletú ovplyvňuje. Poukázali na prezumpciu neviny ich syna a dodali, že tento sa podrobil každému obmedzeniu uloženému zo strany súdu, pritom maloletú nevidel vyše dvoch rokov napriek tomu, že styk mu malo zabezpečiť uznesenie Okresného súdu Košice II č.k. 45P 133/2013-376 zo dňa 12.6.2014, ktoré v dôsledku odvolania matkou bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP 356/2014-397 zo dňa 27.11.2014, na výkon povinnosti sa viedlo konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia sp.zn. 23Em 2/2014, ako aj uznesenie sp.zn. 45P 433/2013 zo dňa 26.7.2013 potvrdené na základe odvolania matky uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP 338/2013-129 zo dňa 12.9.2013 a v súčasnosti na vymoženie povinnosti sa vedie vykonávacie konanie sp.zn. 23Em 9/2014. V zmysle uvedeného nie je dôvod pochybovať o vyhlásení otca maloletej na pojednávaní 11.6.2015, že bude naďalej rešpektovať všetky vydané súdne rozhodnutia a je vedomý si toho, že s dcérou sa nemôže stretnúť mimo miesta a času, ako vyplýva z uvedených rozhodnutí, preto neexistuje riziko, že by otec zneužíval stretnutia so starými rodičmi opäť, ako vo všetkých ostatných atakoch matka maloletej k uvedenému nepredkladá žiadne relevantné dôkazy. Pokiaľ namieta matka miesto a čas styku, tak poukazujú na to, že maloletej sa doposiaľ u nich nikdy nič zlé nestalo, preto nie je dôvod domnievať sa, že by zrazu to malo byť inak. S ohľadom na prezentované postoje matky, ktorá ich neustále osočuje a uráža a aj z pohľadu záujmov maloletej by sa styk nemal realizovať za jej prítomnosti v napätom prostredí. Keďže maloletú po dlhšiu dobu nevideli, stále ju rovnako ľúbia, preto sú presvedčení, že aj ona ľúbi ich, a preto by malo byť nadviazanie opätovných väzieb veľmi rýchle. K otázke nestranného psychológa považujú za potrebné uviesť, že argumentácia prvostupňového súdu je vyčerpávajúca a matka mala vyše pol roka na to, aby umožnila styk skutočne nestrannej súdom stanovenej psychologičky, avšak tento styk po uvedenú dobu svojvoľne a úmyselne marí napriek tomu, že z ich strany nikdy nebola namietaná prítomnosť súdom ustanoveného nestranného a nezávislého psychológa a boli ochotní akceptovať aj iný výber miesta. Súd prvého stupňa v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov jednak zo súdneho spisu, ako aj z pripojených spisov urobil o uvedenom vlastné závery, dôkazy vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, že Mgr. D. nevypočul, na čo je v zmysle zákonných ustanovení oprávnený, nakoľko nemusí vykonávať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania. Ohľadne vyjadrení matky, že pokiaľ ide o vyšetrenie maloletej kolíznym opatrovníkom, ktoré navrhuje matka, dáva ju do pozornosti, že tento návrh je účelový, vychádza z neznalosti súdneho spisu, nakoľko kolízny opatrovník ako zastupujúci dieťa a chrániaci jeho záujmy v najširšom zmysle slova sa jasne vyjadril, že súhlasí so stykom starých rodičov s maloletou a v krajnom prípade navrhol nariadiť znalecké dokazovanie a predložil aj správu, z ktorej jasne vyplýva jeho stanovisko. Poukázali na závery Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP 23/2015-92 zo dňa 20.2.2015, v ktorom sa jasne uvádza, že maloletá je citovo zneistená, spochybnené sú jej pocity, aktuálne hlavne k otcovi ako dôležitej osobe a pocity bezpečia, čo spôsobuje vnútornú úzkosť, ktorú nevedome musí maloletá kompenzovať, preto považujú odvolanie matky za neodôvodnené a účelové zneužitie práva s cieľom škodiť im, pričom je najsmutnejšie to, že najviac poškodenou je mal. T.. Ohľadne kompetencii súdov v súvislosti s okolnosťami prípadu, ktoré dôkazy považujú za potrebné vykonať a ktoré nie, aj v zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR súčasťou základného práva podľa čl. 46 Ústavy SR nie je povinnosťou súdu vykonať všetky dôkazy označené účastníkmi konania (I. ÚS 75/96, II. ÚS 153/03, IV. ÚS 178/2012), teda prvostupňový súd dostatočne odôvodnil svoje závery a jasne vysvetlil, na základe ktorých skutočností vyplývajúcich z dokazovania dospel k týmto záverom, ktoré prezentoval vo svojom rozhodnutí. Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. V citovanom odseku zákonodarca v súlade s článkom 3 Dohovoru o právach dieťaťa zakotvil možnosť úpravy styku dieťaťa aj s blízkymi osobami, a to najmä vtedy, ak má maloleté dieťa s nimi silné citové väzby. Uvedenú problematiku rozoberalo aj Rozhodnutie č. 63/1965, podľa ktorého pri rozhodovaní o tom, či a za akých podmienok možno uložiť rodičom povinnosť trpieť, aby sa ich dieťa stýkalo s inou osobou, ktorá nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je zverené do výchovy a ktorá nemá na styk s dieťaťom právny nárok, treba vychádzať z toho, že tu ide o obmedzenie rodičovských práv, ktoré môže súd vysloviť len z dôvodov uvedených v § 38 Zákona o rodine. Súčasná právna úprava, ktorá plne rešpektuje záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko, akceptuje, že dieťa môže mať ku svojim starým rodičom alebo iným príbuzným silné citové väzby, tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj a podobne. Súd však musí prihliadať aj na vek, zdravotný stav a podobne týchto príbuzných. Zároveň musí vziať do úvahy okrem záujmu dieťaťa aj to, že podľa § 30 Zákona o rodine majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Záujem dieťaťa však nie je pri úprave styku s blízkymi osobami jediným kritériom. Druhým podstatným kritériom je to, že tento styk vyžadujú. Na druhej strane obaja rodičia majú nielen výchovné práva, ale aj povinnosti a jednou z nich je vychovávať k úcte a láske k druhému rodičovi, resp. k starým rodičom a navzájom a byť tomuto dieťaťu vzorom svojim vlastným správaním sa. Súd teda môže upraviť stretávanie starých rodičov (blízkych osôb) podľa § 116 OZ pri splnení dvoch podmienok; ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa (pričom sa už všeobecne akceptuje potreba dieťaťa rozvíjať pozitívne rodinné vzťahy aj so širšou rodinou, s ktorom má citové väzby) a vyžadujú si to pomery v rodine (pri skúmaní tejto požiadavky je potrebné zohľadňovať individuálne okolnosti konkrétnej rodiny). Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, ale vec nesprávne právne posúdil, keď upravil styk mal. T. so starými rodičmi bez prítomnosti psychológa z n.o. P. F. X. s prihliadnutím na špecifickú situáciu v rodine, pretože v prípade mal. T. je potrebné týmto spôsobom rešpektovať najlepší záujem dieťaťa, najmä v dôsledku jej zhoršeného zdravotného stavu a najmä s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania, z ktorého jednoznačne vyplýva citové zneistenie maloletej a najmä sú spochybnené jej aktuálne pocity k otcovi, čo spôsobuje masívnu vnútornú úzkosť, ktorú nevedome musí maloletá kompenzovať. Hyperprotektívny prístup matky k maloletej spolu s nevedomou a vedomou manipuláciou zo strany matky výrazne spochybňujú pozitívne vzťahy dieťaťa k otcovi, sú novým zdrojom úzkostných reakcií so známkami somatizácie, keďže maloletá má k matke aj k otcovi vybudovanú pozitívnu citovú náklonnosť čo vyplýva aj zo záverov psychologického vyšetrenia, preto v predmetnej veci je odborný psychologický dohľad zárukou, že počas styku nedôjde ku konaniu, ktoré by mohlo byť pre maloletú nebezpečné a zabránenia tak nepriaznivým následkom počas styku. Obsahom spisu je preukázané, že v priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti, pre ktoré by nemal byť upravený styk maloletej so starými rodičmi, ktorým v tom nebránili žiadne objektívne prekážky, keďže prejavujú záujem o maloletú, sú medzi nimi vytvorené pozitívne citové väzby a rovnako to konštatoval vo svojej správe aj kolízny opatrovník. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé, pretože konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami matky v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa. Odvolací súd posúdením všetkých právne významných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že styk starých rodičov v rozsahu upravenom súdom prvého stupňa s mal. T. je zo zistenej situácie v rodine správne a zákonné za prítomnosti psychológa v záujme maloletej, ktorý je prioritný so zreteľom na vyhrotené a napäté vzťahy medzi matkou a rodinou otca ako aj samotnými starými rodičmi a najmä s ohľadom na prerušenie stretávania sa starých rodičov s maloletou v dôsledku trestného stíhania otca maloletej a odvolací súd dospel k záveru, že v súčasnosti nie sú splnené podmienky na úpravu styku aj za prítomnosti matky. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade bol zohľadnený predovšetkým záujem maloletej, čo však neznamená, že v budúcnosti nebude možné, ak nedôjde k spontánnemu rozšíreniu styku starých rodičov s maloletou ho upraviť aj v širšom rozsahu a prípadne aj bez prítomnosti psychológa. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil relevantné skutočnosti, ktoré vyhodnotil vlastnou úvahou, najmä z hľadiska hodnovernosti, pravdivosti, podrobne vyhodnotil dôkazy a s výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia napadnutého rozsudku sa odvolací súd v prevažnej miere stotožňuje, pretože vychádzajú zo zisteného skutkového stavu a nie sú v rozpore so zákonom. K odvolacím námietkam matky odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd nemusí vykonať všetky navrhnuté dôkazy a dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, ale na jeho základe nesprávne rozhodol, preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. tak, že upravil styk starých rodičov s maloletou T. za prítomnosti psychológa v obmedzenom rozsahu, aby maloletá mala možnosť pravidelného kontaktu so starými rodičmi, ku ktorým ju viaže citová väzba. Odvolací súd je toho presvedčenia, že takéto rozhodnutie je nesporne v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a jeho školským aktivitám ho považoval za dostatočný a primeraný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.