Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/413/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214213432 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214213432.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobcov: 1. I. O., X. P. W., G.W. Č.. X, proti žalovanému Stavebnému bytovému družstvu III, Košice so sídlom v Košiciach, Furčianska č. 60/1013, o zaplatenie 995,07 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 17.3.2015 č.k. 36C 90/2014-146 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žaloba domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 995,07 eura s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia a zároveń uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 59,50 eura. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že právny predchodca žalovaného Stavebné bytové družstvo Sever pridelilo otcovi Ž. Z. O. H.ko členovi Bytového družstva do užívania 2-izbový družstevný byt v bytovom dome na ul. Z. Č.. X P. W. dňa 26.2.1980. Otec žalobcu zomrel dňa 10.7.1994 a v rámci dedičského konania členský podiel v bytovom družstve s ktorým je spojené právo nájmu k spornému bytu nadobudol žalobca a to na základe uznesenia Okresného súdu Košice II zo dňa 29.5.2012 č.k. 34D 674/1994. Žalobca dňa 12.12.2012 podpísal prihlášku za člena bytového družstva a v rovnaký deň uzatvorili účastníci aj nájomnú zmluvu k bytu č. XX B. D.. Z. Č.. X P. W.. Ďalej súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že po smrti otca žalobcu byt užívala jeho druhá manželka T. O., ktorá tento byt užívala až do svojej smrti dňa 2.8.2012. Jej dcéra vyzvala žalobcu na prevzatie predmetného bytu dňa 28.2.2012, pričom žalobca si predmetný byt fyzicky prevzal dňa 28.2.2013. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že žalobca uhradil žalovanému titulom nájomného a plnenia za poskytované služby v súvislosti s užívaním predmetného bytu za obdobie od augusta 2012 do februára 2013 sumu vo výške 995,07 eura. Na základe uvedených zistením a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že nárok uplatnený žalobcom na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dôvodný. Sumu prijatú žalovaným vo výške 995,07 eura vyplatenú žalobcom titulom úhrady nájomného za nájom bytu sa žalovaný nemohol bezdôvodne obohatiť. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 707 ods. 2 Obč. zákonníka na základe ktorého sa žalobca inštitútom tzv. „prechodu nájmu“ stal nájomcom predmetného bytu od okamihu smrti svojho otca, t.j. od 10.7.1994 a teda žalovaný ako prenajímateľ bytu mal zákonný nárok na uhradenie nájomného aj za uvedené obdobie august 2012 až február 2013. Žalobcom deklarovaná skutočnosť, že predmetný prevzal až dňa 28.12.2013 resp. že predmetný byt užívali tretie osoby nemá žiadny vplyv na povinnosť žalobcu ako nájomcu predmetného bytu platiť určené nájomné. Uzavretie nájomnej zmluvy v danom prípade medzi účastníkmi dňa 12.12.2012 malo v tomto prípade iba deklaratórny účinok, nakoľko nájomný vzťah tu existoval už od smrti otca žalobcu t.j. od 10.7.1994. Z uvedených dôvodov preto žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. V odvolaní uviedol, že so závermi súdu prvého stupňa nie je možné sa stotožniť a to tak po stránke skutkovej, ani po stránke právnej. Poukázal na to, že v konaní opakovane namietal skutočnosť, že zo strany osoby žijúcej v predmetnom byte aj v čase nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o dedičstve a teda od T. Y. dcéry druhej manželky poručiteľa nikdy žiadnu výzvu na prevzatie predmetného bytu nedostal, naopak bránila mu v prístupe do bytu. Do bytu sa dostal jedinykrát a to len na základe hrozby privolania polície. Rovnako mu nebola doručená výzva na prevzatie bytu zo strany žalovaného. Naopak on sa osobne niekoľkokrát pokúsil docieliť, aby aj zo strany žalovaného došlo k aktivite pri realizácii jeho práva nájmu, žalovaný však bol úplne pasívny. Konkrétne adresoval žalovanému niekoľko listov, avšak žalovaný na žiaden z listov nereagoval ani len odpoveďou. U žalovaného bol v tejto veci aj osobne, avšak rovnako bezvýsledne. Na uvedené skutočnosti súd nereflektoval a po skutkovej stránke sa plne stotožnil s tvrdeniami žalovaného o nedostatku súčinnosti z jeho strany. Ďalej poukázal na to, že žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 687 ods. 1 Obč. zákonníka. Napriek tomu, že žalovaný mal vedomosť o tom, že byt užíva neoprávnene iná osoba, žalovaný podnikal riadne kroky k odovzdaniu bytu až 28.2.2013. Žalovaný pri svojej vedomosti o protiprávnom užívaní bytu bol absolútne pasívny a neumožnil mu byt užívať. Pokiaľ tak súd priznal žalovanému právo na nájomné za obdobie, kedy byt nemohol užívať v dôsledku jeho pasivity a z toho vyvodil, že na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, poprel takto svojím rozhodnutím účel a zmysel príslušných ustanovení Obč.zákonníka o nájme bytov. Priznanie práva na nájomné za obdobie, počas ktorého ako nájomca nemohol vinou žalovaného byt užívať je zároveň v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie a mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru, že žalovaný sa vo vzťahu k žalobcovi bezdôvodne neobohatil, ak prijal platby nájomného za byt za obdobie august 2012-február 2013, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že žalovaný si nesplnil vo vzťahu k nemu zákonnú povinnosť ak mu predmet nájmu v súlade s ust. § 687 ods. 1 Obč. zákonníka byt neodovzdal v stave spôsobilom na riadne užívanie. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na správne závery súdu prvého stupňa, že žalobca sa stal nájomcom sporného bytu okamihom smrti svojho otca dňa 10.7.1994 a to na základe ust. § 707 ods. 2 Obč. zákonníka vety tretej podľa ktorého prechádza smrťou členstvo v družstve a nájom družstevného bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím manželstva. Je nesporné, že žalobca v rámci dedičského konania po svojom C. Z. O. zdedil členský podiel v bytovom družstve s ktorým je spojené aj právo nájmu k predmetnému bytu a to uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 29.5.2012 č.k. 24D 674/1994. Z uvedeného dôvodu preto žalovaný nemal ani povinnosť po smrti právneho predchodcu žalobcu byt odovzdať žalobcovi, lebo žalobca smrťou svojho právneho predchodcu vstúpil do užívacích práv svojho právneho predchodcu ktorému bol byt žalovaným resp. jeho právnym predchodcom riadne odovzdaný. Ak teda žalobca plnil žalovanému za obdobie august 2012 - február 2013 nájomné a služby spojené s užívaním bytu, plnil iba svoju zákonnú povinnosť nájomcu. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalobcu v odvolaní, že byt nemohol užívať vinou žalovaného, pretože žalobca ako nájomca má obdobné práva ako vlastník t.j. ak bol toho názoru, že byt bez právneho dôvodu užíva tretia osoba mohol sa domáhať jeho vypratania. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník v danom prípade žalovaný, ktorému však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli a žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.