Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/391/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214213992 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214213992.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanej: G. P., T.. XX.X.XXXX, H. D. Y.Š.X., C. XX, D. Č.Z. Y. T. G. C. V. F. Z. T., F. G. C. V., v konaní o zaplatenie 59,81 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 17C/199/2011-53 z 20.04.2015 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. N e p r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2. Predmetom konania podľa žaloby doručenej súdu prvej inštancie dňa 22.05.2014 je nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 59,81 eur s príslušenstvom a náhrada trov konania, odôvodnenej tým, že na základe Zmluvy o pripojení medzi právnym predchodcom žalobcu spol. T-Mobile Slovensko a.s., boli poskytnuté žalovanej verejne elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete, ktoré žalovaná žalobcovi riadne a včas nezaplatila, čím porušila podmienky stanovené v zmluve o pripojení. 3. Súd prvej inštancie vzal za preukázané, že vzťah strán sporu sa posudzuje ako občianskoprávny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy medzi stranami konania, t.j. k 18.10.2005 napriek tomu, že strany sa v zmluve dohodli, že ich vzťah sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka v zmysle § 273. 4. Právne spor posúdil podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b), § 43 ods. 1, 2, zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v platnom znení, § 52 ods. 1, 2, 3 v znení platnom dňa 18.10.2005 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 524 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101 OZ. 5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci dospel k záveru, že žalobu zamieta z dôvodu márneho uplynutia trojročnej premlčacej doby na uplatnenie práva, keďže bolo nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 18.10.2005 uzatvorená Zmluva o pripojení, pričom žalovaná si svoj záväzok uhrádzať platby za poskytnuté služby nesplnila a neuhradila vystavené faktúry. Prvá faktúra za zúčtovacie obdobie od 15.04.2010 do 14.05.2010 bola splatná dňa 05.06.2010 a posledná faktúra za zúčtovacie obdobie od 15.06.2010 do 14.07.2010 dňa 05.08.2010 s tým, že právo žalobcu na uplatnenie žalovaného nároku za neuhradené služby vzniklo pri prvej faktúre dňom 06.06.2010, pri druhej faktúre dňom 06.07.2010 a pri poslednej faktúre dňom 06.08.2010, a nakoľko žaloba bola podaná žalobcom na súd prvej inštancie až dňa 22.05.2014, bolo to tak učinené po uplynutí trojročnej premlčacej doby. 6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá si náhradu trov konania neuplatnila, náhradu trov konania nepriznal. 7. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote (včas) odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 59,81 eura, úroky z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 19,33 eur od 06.08.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % p.a. zo sumy 20,29 eur od 06.06.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % p.a. zo sumy 20,19 eur od 06.07.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. 8. Mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keďže pohľadávka žalobcu v čase začatia konania nebola premlčaná, nakoľko jeho pohľadávka vznikla z obchodnoprávneho vzťahu založeného medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako podnikateľským subjektom Zmluvou o pripojení, a preto na premlčanie nároku žalobcu je potrebné aplikovať Obchodný zákonník a nie Občiansky zákonník. 9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. b), d), f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 11. Žalobca v odvolaní síce uvádza odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b), d) O.s.p. (toho času § 365 ods. 1 písm. d), f) CSP), ale odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania konštatuje, že žalobca tieto odvolacie dôvody v podanom odvolaní bližšie neodôvodňuje, preto odvolací súd nemohol konkrétne preskúmavať naplnenie týchto odvolacích dôvodov, okrem odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (th.č. odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP). 12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu, ako podané včas oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 od. 1 C.s.p. a rozsudok verejne vyhlásil na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.07.2016 o 09.10 hodine, v pojednávacej miestnosti č. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 21.07.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario. 13. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 05.06.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. 14. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 01.07.2016). 15. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 16. Žalobca v podanom odvolaní uvádza odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemy skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP (§ 205 ods. 2 písm.. b) O.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p. (th.č. § 389 CSP), ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami v tom čase účinného O.s.p.), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie poučenia o povinnosti tvrdenia alebo poučenia o dôkaznej povinnosti, aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď pre to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p., (th.č. CSP), napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný zákonným spôsobom, účastníkovi v rozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod. 18. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. je daný aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, keďže ide o vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016). 19. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti. 20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). 21. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b) a d) O.s.p. uplatnených v čase podania odvolania (th.č. § 365 ods. 1 písm. d) a f) CSP) nie sú naplnené. 22. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani aby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových stráne nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo aby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozbor, prípadne, aby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, alebo aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 23. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil. 24. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje(§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. 25. Odvolacia námietka konkrétne špecifikovaná v podanom odvolaní v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.) týkajúca sa aplikácie Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka, čo sa týka plynutia premlčacej lehoty, nemá vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie je spôsobilá privodiť zmenu napadnutého rozsudku. 26. Odvolací súd apeluje na to, že spotrebiteľské právo a jeho úprava v Občianskom zákonníku je dôsledkom transpozícii Smerníc Európskej únie týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa a vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka spotrebiteľských vzťahov je riešený v rozhodnutiach súdov Slovenskej republiky spôsobom, ktorý sa postupne vyvíja smerom k dôslednejšej ochrane spotrebiteľa. 27. Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 12.06.2014 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 28. Zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 13.6.2014 bola doplnená do ust. § 52 ods. 2 OZ tretia veta, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 29. Keďže k tomuto doplnenému textu neexistuje prechodné ustanovenie znamená to, že od dňa jeho účinnosti sa vzťahuje toto ustanovenie aj na právne vzťahy, založené pred týmto dňom (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 04. 2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014). 30. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že k aplikácii predpisov o ochrane spotrebiteľov na tzv. absolútne obchody sa vyjadroval ústavný súd už v rozhodnutí z 19.6.2013 č.k. I. ÚS 402/2013-10, ktorým odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť sťažnosť sťažovateľa vo veci namietaného porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo veci, kde odvolací súd vzťah z úverovej zmluvy posudzoval ako vzťah spotrebiteľský. 31. Odvolací súd sa teda stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka takým spôsobom, že majú prednosť pred ustanoveniami Obchodného zákonníka. Preto súd prvej inštancie správne neaplikoval ustanovenia § 391 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka o premlčaní, ale ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka. 32. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a z dôvodu neúspechu v odvolacom konaní nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli a preto aj keď má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd jej ich náhradu nepriznal. Keďže odvolací súd stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, ktorá zodpovedá ich nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP, neprichádza do úvahy ďalší procesný postup v zmysle § 262 ods. 2 CSP, čo sa týka rozhodovania súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania. 34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.(§419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.( § 424 CSP) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. ( § 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.(§ 426) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( § 427 ods. 1, 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).(§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. § 429. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 430 ,§ 431 ods. 1,2 , § 432 ods. 1,2 ,§ 433 ,§434,§435 CSP)