Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/388/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214217258 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214217258.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členov senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky Q. E. rodenej O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v S. na S. ulici č. XX zastúpenej JUDr. Janou Bednárovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Jakobyho ulici č. 9 v Košiciach proti odporcovi J. E. nar. X.X.XXXX bývajúcemu na S. ulici č. XX v S. v súčasnosti na Q. K. č. XX v O. v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom S. E. nar. XX.X.XXXX a S. E. nar. XX.XX.XXXX bývajúcim u matky zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 24.4.2015 č.k. 27P 188/2014-77 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, na čas po rozvode zveril maloleté deti S. a S. E. do osobnej starostlivosti navrhovateľky s právom obidvoch rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Odporcovi určil vyživovaciu povinnosť voči maloletej S. 40 Eur mesačne a voči maloletej S. 40 Eur mesačne, ktoré je povinný prispievať ich matke vždy do 15- teho dňa v mesiaci dopredu od právoplatnosti vo výroku o rozvode manželstva do budúcna. Rozhodol, že o náhrade trov štátu a trov konania rozhodne osobitným uznesením. Proti tomuto rozsudku, iba proti výroku o určení výživného, podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o výživnom a určil výživné pre každé z maloletých detí po 75 Eur mesačne, ktoré bude otec maloletých detí povinný prispievať jej vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do budúcna. Žiadala, aby súd zaviazal odporcu nahradiť jej trovy konania, ktoré vyčísli do troch dní od vyhlásenia rozsudku. Uviedla, že výživné určené súdom prvého stupňa je neprimerane nízke a nepokrýva odôvodnené potreby maloletých detí. Odporca sa zdržiava v regióne s najnižšou nezamestnanosťou, žije s priateľkou, ktorá podľa jeho slov znáša všetky náklady s bývaním a stravou. Má preto dostatok času a možností nájsť si primerané zamestnanie v pomerne širokom spektre odvetví, kde sa nevyžaduje kvalifikácia. Zdôraznila, že v čase od opustenia spoločnej domácnosti neprispel na deti žiadnou sumou a ani naturálnou hodnotou, s výnimkou 20 Eur na každé z detí v januári 2015. Konštatovala, že v čase od opustenia spoločnej domácnosti bol odporca zamestnaný, mal čistý príjem 300 Eur mesačne. Jeho schopnosti, možnosti, vek, zdravotný stav, skúsenosti na trhu práce, kvalifikácia sú také, že má možnosť nájsť si primerane platenú prácu a platiť aj sumu ňou požadovanú, a to 75 Eur mesačne na každé dieťa. Takto určené výživné pokrýva náklady na stravu, bývanie, ošatenie, hygienu, rekreačné, spoločenské a športové vyžitie maloletých detí. Zdôraznila, že odporcom tvrdené zdravotné problémy, neboli v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Pracoval vo viacerých zamestnaniach, vykonával viaceré služby a tiež podnikal. Pracoval v taxislužbe, ako barman, vykonával upratovacie práce, pracoval v rôznych stavebných firmách, pri rekonštrukciách bytov, pokladanie podláh, podnikal v oblasti maloobchodu. Vyjadrila názor, že je schopný nájsť si prácu a platiť primerané výživné na maloleté deti, pretože v regióne, v ktorom sa zdržiava, je zároveň aj najvyššia priemerná mesačná mzda 858 Eur za rok 2014 podľa potvrdenia Štatistického úradu Slovenskej republiky. Tiež uviedla, že odporca nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť a preto vychádzajúc z jeho príjmu v roku 2014 by vedel pokryť odôvodnené potreby maloletých detí, ale bez odôvodnenia opustil zamestnanie a sám si privodil tak zhoršenie príjmov. V odvolaní tiež poukázala na dominantné ustanovenie Dohovoru o právach dieťaťa, konkrétne čl. 3, v ktorého prvom odseku sa konštatuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už ju uskutočňujú verejné alebo súkromné zariadenia sociálnej starostlivosti, súdy, správne alebo zákonodarne orgány. V zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak, deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinností rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti voči svojim deťom podľa kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je prihliadnuť na to, v akej miere sa každý z obidvoch rodičov osobne o svoje deti stará, aké sú možnosti a schopnosti rodičov platiť výživné a aké sú záujmy maloletých detí. Možnosti a schopnosti sa skúmajú objektívne, a ak nie je možné prihliadnuť na tú skutočnosť, že rodič zmenil lepšie platené zamestnanie na horšie platené zamestnanie, ako na dôvod na zníženie výživného, nie je možné prihliadnuť ani na tú skutočnosť, že rodič nepracuje, hoci má možnosti, vytvorené podmienky a preukázané schopnosti nájsť si prácu a neexistuje žiadna prekážka na jeho strane, aby si zamestnanie našiel. Nie je iba prázdnou frázou, že vyživovacia povinnosť je na prvom mieste pred inými výdavkami rodičov, pokiaľ rodič má dieťa, je jeho povinnosťou poskytnúť práve dieťaťu čo najlepšie materiálne a nemateriálne zázemie na rozvoj jeho osobností. Vyhýbanie sa plateniu výživného je aj z uvedeného dôvodu kvalifikované ako trestný čin. Odporca ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili. Výroky rozsudku o rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu o zverení maloletej S. a maloletej S. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a o práve obidvoch rodičov maloleté detí zastupovať a spravovať ich majetok neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľky uplatnenými v odvolaní, ktoré už tvorili jej obranu v priebehu konania na súde prvého stupňa a navrhovateľka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o výživnom pre maloletú S. a S. na čas po rozvode manželstva ich rodičov, odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a k odvolacím námietkam navrhovateľky dodáva, že súd prvého stupňa správne aplikoval v preskúmavanej právnej veci ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti i tzv. princíp potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred princípom fakticity a ukladá súdu povinnosť prihliadnuť nielen na reálne schopnosti a možnosti rodiča, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať, ak by dostatočne využíval svoju kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, zdravotný stav, ako aj možnosti dané jeho vekom. Vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa bolo nepochybne zistené, že odporca pracuje iba brigádnicky, nie je evidovaný na úrade práce, nepoberá ani dávky v hmotnej núdzi a ani v minulosti ich nepoberal. Má iba základné vzdelanie a v minulosti pracoval ako pomocný robotník, vykonával dva roky obkladača, tiež upratovacie práce a pracoval ako barman - čašník, kde s ním bol pracovný pomer skončený výpoveďou na základe zistenia manka v pokladni a od 1.4.2009 do 8.1.2013 mal živnostenské oprávnenie na kúpu tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi. Zdržiava sa v Bratislave na ubytovni, kde za bývanie platí 300 Eur - 360 Eur, na čo mu prispieva priateľka. Ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že potencionálnym možnostiam a schopnostiam odporcu zodpovedá určenie výživného pre každé z detí 40 Eur mesačne, pričom odvolací súd orientačne vychádzal z údajov Štatistického úradu SR o štruktúre miezd v roku 2014 uverejnenej 18.6.2015 (rok 2015 uverejnený doposiaľ nebol), a to v pracovných zaradeniach, ktoré odporca vykonával s tým, že priemerná mesačná mzda upratovača bola 349 Eur, čašníka 406 Eur, barmana 427 Eur, podlahára a obkladača 477 Eur mesačne. Vychádzajúc z uvedených zistení odvolací súd ustálil príjem, ktorý by mohol odporca dosahovať v rozpätí od 349 Eur do 470 Eur mesačne a po zohľadnení jeho nevyhnutných životných nákladov (ubytovanie, cestovné, strava) zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam povinnosť platiť výživné na každé z detí po 40 Eur mesačne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s hodnotením súdu prvého stupňa týkajúcim sa potencionálnych možností a schopností odporcu plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a zdôrazňuje, že uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné sa živiť, je zákonnou povinnosťou jeho rodičov vyplývajúcou z ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, to znamená, že rodičia sú povinní usmerňovať svoje osobné pomery a výdaje tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Pretože sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého výroku, potvrdil ho ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v súlade s ods. 2 tohto zákonného ustanovenia ho doplnil o vyššie uvedené dôvody. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.