Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/138/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214217724 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214217724.3 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. C. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa matky T.. O. C. nar. X.X.XXXX bývajúcej v C. na M. ulici č. X zastúpenej JUDr. Mariánom Kollárom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Poprade na Mnoheľovej ulici č. 22 a JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Floriánskej ulici č. 16 a otca T.. P. C. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v C. na M. ulici č. X zastúpeného JUDr. Jolanou Fuchsovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 23P 173/2014-201 z 2.3.2016 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh matky na zrušenie predbežného opatrenia nariadeného 21.8.2014 sp. zn. 23P 173/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP 232/2014, ktorým bola maloletá A. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V návrhu uviedla, že od posledného rozhodnutia uplynulo obdobie vyše roka a pol a v súčasnej dobe je nepochybné, že nariadené predbežné opatrenie nesleduje najlepší záujem maloletého dieťaťa, nikdy nebolo v jeho prospech a je kontraproduktívne, pretože dieťaťu škodí. Konajúci súd konštatoval, že uznesením pod sp. zn. 23P 173/2014 zo 16.9.2014 bol začaté konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností bez návrhu, ktoré bolo uznesením z 28.1.2015 prerušené až do právoplatného skončenia konania vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 23P 147/2014. Uviedol, že v predmetnom konaní o rozvod manželstva bolo doteraz vykonané rozsiahle dokazovanie vo veci predovšetkým nariadením znaleckého dokazovania a tiež kontrolného znaleckého dokazovania ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletej A.. Vychádzajúc z doteraz vykonaného dokazovania a ust. § 102 ods. 1 O.s.p., § 75 O.s.p. a § 77 ods. 2 O.s.p. konštatoval, že návrh na zrušenie predbežného opatrenia nie je dôvodný, keďže súd nemal za preukázané, že po rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach, ktorým bola striedavá starostlivosť nariadená, nastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala jeho zrušenie. Zdôraznil predovšetkým, že v obidvoch znaleckých posudkoch bolo konštatované, že vzťah otca a maloletej je veľmi pozitívny, príkladný a bolo odporúčané vzťah medzi otcom a maloletým dieťaťom ďalej rozvíjať, pričom rodičom boli uvedené možnosti riešenia ich situácie a tým a bude predovšetkým na nich, aby tieto možnosti využili, realizovali a vytvorili v živote dieťaťa také podmienky, aby dieťa pocítilo rozchod rodičov čo v najmenšej miere. Znalec apeloval predovšetkým na matku, ktorá má rozlišovať partnerstvo a rodičovstvo a dieťa nabádať k rozvíjaniu pozitívneho vzťahu s otcom, keďže obaja rodičia majú vo výchove dieťa nezastupiteľnú úlohu. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku. Uviedla, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa sa nemôže stotožniť, pretože v konaní, ktoré prebieha má byť rešpektovaný jediný a hlavný záujem maloletého dieťaťa a tento záujem prvostupňovým súdom rešpektovaný nebol. Zdôraznila, že z listinných dôkazov, ktoré sú výsledkom práce odborne spôsobilých osôb a ktoré boli vykonané vo veci samej je zrejmé, že striedavá osobná starostlivosť nie je maloletej A. na prospech. Zdôraznila, že po nariadení predbežného opatrenia došlo k podstatným zmenám, ktoré majú vplyv na ďalšie rozhodnutie súdu o zrušení predbežného opatrenia. V tejto súvislosti poukázala na vyjadrenie kolízneho opatrovníka z 3.9.2014 vypracovaného na základe výsledku konzultácie účastníkov konania na referáte poradensko- psychologických služieb ktorý uviedol, že aktuálne sa javí rozhodovanie o striedavej starostlivosti vzhľadom na nezosúladené názory rodičov ako predčasné a rodičia s najväčšou pravdepodobnosťou ani nie sú pripravení na vykonávanie striedavej osobnej starostlivosti. Ďalej poukázala na znalecký posudok z 31.12.2014 vypracovaný O.. E. W., z ktorého záverov je zrejmé, že súdna znalkyňa nezistila negatívne a zámerné ovplyvňovanie maloletej A., jej vzťahu k otcovi a ďalšou osobu matkou, resp. starou matkou. Súdna znalkyňa odporučila zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky, pričom striedavú osobnú starostlivosť uviedla, že neodporúča vzhľadom na to, že dieťa samotné je proti tomuto modelu a nie je s tým stotožnené. Poukázala aj na závery kontrolného znaleckého posudku vypracovaného Ústavom pre znaleckú činnosť psychológie a psychiatrii spoločnosť s.r.o. z 12.9.2015, z ktorého záverov je zrejmé, že maloletá A. nie je zo strany matky a jej rodiny priamo otvorene ovplyvňovaná voči otcovi a striedavá osobná starostlivosť za aktuálnych podmienok nie je vhodnou formou, pretože dieťa nie je emocionálne na takúto formu starostlivosti pripravené. Matka poukázala na skutočnosť, že od rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach z 21.8.2014, ktorým bolo rozhodnuté predbežným opatrením o nariadení striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov uplynulo už obdobie vyše roka a pol a je zrejmé, že predmetné časové obdobie neviedlo objektívne k tomu, aby rodičia zlepšili vzťahy medzi sebou ale naopak, vzťahy sa radikálne zhoršili nielen medzi rodičmi, ale hlavne medzi A. a otcom, čo len zvýrazňuje naliehavosť zmeny tohto nežiaduceho vzťahu. V závere odvolania matka konštatovala, že nariadené predbežné opatrenie v žiadnom prípade nesledovalo a nesleduje najlepší záujem dieťaťa, nebolo nikdy dieťaťu na prospech a v súčasnosti toto rozhodnutie pôsobí kontraproduktívne u dieťaťa v kontexte všetkých skutočností vyslovene škodí, čo nemôže byť zo strany súdu tolerované. Navrhla preto, aby odvolací súd vyhovel návrhu matky a už nariadené predbežné opatrenia Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 173/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP 232/2014 z 21.8.2014 zrušil. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletej. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že po rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh matky na zrušenie predbežného opatrenia zamietnutý došlo k výraznej zmene správania sa maloletej voči nemu. Poukázal na konkrétnu udalosť z 2.3.2014, kedy obdržal telefonát zo školy, že je potrebné pre maloletú prísť, nakoľko sa v škole nekúri, resp. nefunguje elektrina. Dostavil sa do školy spolu s jeho dcérou mal. J., ktorá sa narodila X.X.XXXX dúfajúc, že malá sestrička pomôže A. s ním odísť. Všetky deti v triede ho obkolesili a obdivovali bábätko. Maloletá A. bola z malej sestričky unesená a hneď chcela ísť k nemu domov, čo sa aj stalo. Následne sa mu maloletá ospravedlňovala za to, ako sa k nemu správa, vravela, že je to kvôli mame, lebo matka sa na ňu hnevá, keď chce byť ona so mnou a že ju za to trestá následnou odmeranosťou voči nej. Maloletá zdôrazňovala, že otca ľúbi a že jej chýba. Strávili spolu nádherné popoludnie, spoločne sa starali o J., kúpali ju, prebaľovali a pozorovali. Maloletá ho prosila, aby opätovne prišiel pre ňu do školy aj na druhý deň. Otec ďalej v odvolaní opisuje konkrétne stretnutia v konkrétne dni s tým, že správanie sa maloletej sa výrazne mení a samotná maloletá prejavuje záujem o stretávanie s otcom ale aj s maloletou sestričkou. Otec následne podal ďalšie vyjadrenia z 20.4.2016, kde opätovne uvádza, že vzťahy medzi ním a maloletou sa výrazne zlepšujú, maloletá po roku a pol u neho prespala, strávila u neho celý víkend od piatku 15.4. až do nedele 17.4.. Uvedené sa stalo výslovne na základe požiadavky maloletej. Maloletá súčasne uviedla, že chce u otca stráviť od najbližšej nedele od 24.4.2016 celý týždeň. Dňa, že 18.4.2016 sa uskutočnilo medzi ním a matkou mimosúdne jednanie spolu s ich právnymi zástupcami, pričom došlo k zhode v tom, že budú rešpektovať vôľu maloletej a vyskúšajú striedavú starostlivosť po dobu jedného mesiaca a následne sa opätovne stretnú 23.5.2016. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému právneho záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia v súlade s návrhom matky. K tomuto záveru odvolací súd dospel aj na základe vyjadrenia otca a jeho doplňujúceho vyjadrenia kedy uviedol, že vzťahy medzi ním a maloletou sa výrazne zlepšili, a to po narodení maloletej J. zo súčasného stavu a u maloletej A. sa obnovuje silný citový vzťah a maloletá prejavuje vôľu bez akéhokoľvek nútenia stretávať sa s otcom a absolvovať aj dlhšie časové obdobie u otca. Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený. Pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Z preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 173/2014 z 24.6.2014 bol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov zamietnutý a konštatoval, že otec súdu žiadnym spôsobom neosvedčil potrebu okamžitého zásahu do pomerov účastníkov konania a ohrozenie, prípadne bezprostredne hroziacu ujmu maloletej, ktorá by mohla vzniknúť bez dočasnej úpravy pomerov. Proti tomuto uzneseniu podal otec v zákonnej lehote odvolanie, na základe čoho Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 7CoP 232/2014-33 Z 21.8.2014 zmenil napadnuté uznesenie a zveril maloletú A. do dočasnej striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Uznesením sp. zn. 23P 173/2014 z 16.9.2014 konajúci súd začal konanie vo veci samej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností bez návrhu, ktoré konanie uznesením z 28.1.2015 prerušil do právoplatného skončenia konania vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania vedeného pod sp. zn. 23P 147/2014. Odvolací súd po oboznámení sa s doteraz vykonaným dokazovaním v konaní vo veci samej, návrhmi a vyjadreniami účastníkov konania sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v tejto právnej veci nebola splnená zákonná podmienka pre zrušenie už nariadeného predbežného opatrenia, ktorou je naliehavosť dočasnej úpravy pomerov daná záujmom maloletej, pretože pomery účastníkov boli upravené a rodičia, ktorí obidvaja nepochybne majú záujem o maloletú sa osobne starať, majú rovnaké práva a povinnosti, ktoré môžu vykonávať pričom tieto sú limitované právami a povinnosťami druhého rodiča a tiež vôľou maloletej A., ktorá je so zreteľom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopná nepochybne vyjadriť svoj názor. Posúdenie, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné predpoklady na zabezpečenie osobnej starostlivosti o dieťa a do akej miery je nevyhnutné rešpektovať názor maloletej A. a následne či sú splnené zákonné podmienky pre zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností voči nej, teda na zrušenie striedavej osobnej starostlivosti a zverenie maloletej do výlučnej starostlivosti niektorého z rodičov, nemôžu byť predmetom dokazovania pri rozhodovaní o predbežnom opatrení, ale na základe dôsledného vykonaného dokazovania budú predmetom hodnotenia a rozhodnutia vo veci samej. K tomuto záveru odvolací súd dospel aj po predložení doplňujúceho vyjadrenia otca, ktorým oznamuje súdu, že medzi ním a matkou došlo k stretnutiu, kde sa dohodli, že budú rešpektovať názor maloletej a že striedavá starostlivosť sa bude praktizovať minimálne jeden mesiac a dospel k presvedčeniu, že matka na základe zmeny udalostí nasledujúcich po vydaní uznesenia súdom prvého stupňa, je ochotná tolerantnejšie pristupovať k nariadeného predbežnému opatreniu a toto sa bude snažiť rešpektovať. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu a úvah odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne a pretože sa stotožnil s jeho odôvodnením ho podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia doplnil iba o vyššie uvedené dôvody. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.