Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/18/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214223364 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214223364.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o mal. A. E. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v O. dieťaťa rodičov S. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v O. na J. a O. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v O. na E. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 20.11.2015 č.k. 27P 258/2014-141 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. A. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 26.1.2011 č.k. 18C 120/2010-46 zo 60 € mesačne na 110 € mesačne od 1.9.2014 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný prispievať vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred matke maloletej. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2014 do 30.11.2015 vo výške 750 € zaviazal otca uhradiť matke maloletej do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol tak na základe návrhu matky podaného 27.8.2014, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného od otca pre maloletú zo 60 € na 150 € mesačne od 1.9.2014. Vykonaným dokazovaním konajúci súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice II z 26.1.2011 č. k. 18C 120/10-46 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletej a na čas po rozvode zveril v tom čase mal. P. E., nar. XX.X.XXXX a mal. A. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu mal. P. 80 € mesačne a mal. A. 60 € mesačne. Mal. A. v čase tohto rozhodnutia navštevovala 1. ročník ZŠ, matka mala príjem 489 €, otec 435 € a zároveň mal príjem z podnikateľskej činnosti za rok 2009 228,66 € mesačne. Z výpovede matky zistil, že mal. A. navštevuje 6. ročník ZŠ, stravuje sa v školskej jedálni, je zdravá, navštevuje anglický jazyk na U. Š. A. J. ulici, kde uhradila 84 € na školský rok. S otcom maloletej majú vyživovaciu povinnosť k pln. P.E., ktorý navštevuje vysokú školu a na ktorého je určená vyživovacia povinnosť 80 € mesačne. Matka uviedla, že s deťmi býva v 3 izbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Maloletá má 158 - 160 cm, váži 43 kg a topánky nosí veľkosti 38 - 39. Len v októbri 2015 jej kúpila oblečenie, kabát, čižmy, šál za 80 €, v septembri 2015 uhradila za školu 140 €, v čom je už aj poplatok za jazykovú školu 84 €, ale aj ďalšie poplatky, školské potreby, cvičky, výkresy, ZRPŠ a pod., pričom otec jej na uvedené náklady ničím neprispel. Okrem toho má maloletá tento rok lyžiarsky kurz. Z opisu mzdového listu matky od zamestnávateľa J..X..X. O. X..H..E.. zistil priemerný čistý príjem za rok 2014 985,88 € mesačne a za 1-9/2015 1.052,60 € mesačne. Z výpovede otca zistil, že býva v 1 izbovom byte, ktorý kúpil za 46.000 €, na kúpu ktorého mal pôžičku od sesternice, ktorú uhrádza štvrťročne po 500 €. Za byt platí 92 € mesačne a štvrťročne za plyn 12 €. K svojim príjmom uviedol, že vykonáva fyzioterapeuta na základe živnostenského oprávnenia a zároveň pracuje na športovom gymnáziu, kde mal pracovné voľno od 2-11/2014, pretože robil fyzioterapeuta pre C. P. O.. Má v prenájme nebytový F. A. Y. J., kde uhrádza 120 € mesačne, má tam masérsky stôl a infrasaunu, zamestnanca nemá, prevádzkuje ho sám vo voľnom čase. Od roku 2014 má uzavretú obchodnú zmluvu s C. P. O., kde mal stanovený mesačný príjem 1.100 € a v roku 2015 už len 400 €. V roku 2014 dostal spolu 7.800 € a v roku 2015 dostal po 400 € v apríli, máji, júni a ešte ako podlžnosti za predchádzajúci rok 1.100 € v septembri 2015 a 1.100 € v októbri 2015.V roku 2014 vyžadovali jeho každodennú prítomnosť na tréningoch, sústredeniach, na zápase, preto mal v práci pracovné voľno. V decembri 2014 už nastúpil do zamestnania na športové gymnázium, pričom naďalej pracuje aj pre C. P. O., avšak na skrátený úväzok, lebo v 5/2015 vypadli z ligy, zmluvu však neupravovali, naďalej má uvedenú rovnakú výšku príjmu. Od januára do mája 2015 chodil ešte k nim, mal mesačný príjem 400 €, od júna 2015 vykonáva pre nich prácu už len počas zápasov a oni chodia k nemu raz za týždeň, ale 3 mesiace mu už nič nezaplatili. Z podnikateľskej činnosti si uplatňuje výdavky paušálne. V peňažnom denníku uviedol aj výdavky, ktoré má doma, televízor LG za 555,90 €, filtračné zariadenie na vodu za 97 €, wifi zosilovač za 35,37 €. Auto nemá, dopravuje sa MHD a výdavky za to tiež uvádza v daňovom priznaní. Ďalej uviedol, že v apríli 2015 mal operované koleno, meniskus a v júni lakeť. Pri prvej operácii bol 2 dni v nemocnici a pri druhej 8. Napriek týmto operáciám naďalej vykonáva prácu C.. Z opisu mzdového listu otca od Š. L. Q. O. konajúci súd zistil, že otec čerpal pracovné voľno bez náhrady mzdy od 1.2.2014 do 31.12.2014 a príjem za 10/2013 - 1/2014 mal spolu vo výške 1.938,04 €, t. j. priemerne 484,51 € a za obdobie od 12/2014 do 9/2015 mal spolu čistý príjem 4.232,65 € a náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti 83,08 €. Z výpisu živnostenského registra zistil, že otec má živnostenské oprávnenie na masérske služby od 30.9.2005 s F. O. - U., Y. X. Z daňového priznania k dani z príjmov FO za rok 2014 zistil celkový základ dane otca 5.314,67 € a daň 287,15 €, pričom základ dane zo živnosti bol 4.334,25 €, a to z príjmu zo živnosti 8.069 € a výdavky 3.734,75 €. Z peňažného denníka z podnikateľskej činnosti otca za rok 2014 zistil výdavky napr. položka 3 - za nájom 119,73 €, položka 26 - LCD plus držiak 555,90 €, položka 57 - filter na vodu 97 €, položka 59 - wifi zosilovač 35,37 €. Ďalej príjem z MFK spolu 7.940 €, z toho 1.100 € uhradených 8.10.2015 a 17.12.2015. Ďalej výdavky pre J. ZP od 3/2015 mesačne 56,35 € a nájomné od 3/2015 116,78 € až 117,42 € mesačne, ďalej poplatky za E. a DPMK a výber peňazí spolu 4.044 €. Zo zmluvy o vykonaní fyzioterapeutických a masérskych prác z 1.1.2015 zistil, že ju otec uzavrel ako poskytovateľ pre P. O.G. Y..X.. na dobu neurčitú, s dohodnutou mesačnou odmenou 400 €. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 78 ods. 1, 3 , § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine,§ 160 ods. 1 O.s.p., § 163 ods. 2 O.s.p. a konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti otca k mal. A., ktorá v tom čase navštevovala 1. ročník ZŠ, pričom otec mal príjem 435 € mesačne a príjem z podnikateľskej činnosti za rok 2009 mesačne 228,66 €, došlo k zmene pomerov od 1.9.2014, odkedy matka žiada zvýšiť výživné nakoľko maloletá už navštevuje 2. stupeň ZŠ, pričom t. č. je už v 6. ročníku. Okrem toho za uvedené obdobie približne 4 rokov, došlo aj k značnému fyzickému vývoju u maloletej, preto zmenil doterajšie rozhodnutie o výživnom a výživné zvýšil. Prihliadol na príjem otca, ktorý má od 30.9.2005 živnostenské oprávnenie na masérske služby, pričom pracuje na športovom gymnáziu, kde mal neplatené voľno od 2-11/2014, pretože robil fyzioterapeuta pre P. O. a.s. na základe obchodnej zmluvy uzavretej v roku 2014 za dohodnutú mesačnú odmenu 1.100 €. Otec opäť nastúpil do zamestnania 1.12.2014, pričom naďalej robí aj fyzioterapeuta pre P. O. Y..X.. na základe obchodnej zmluvy z 1.1.2015 za dohodnutú mesačnú odmenu 400 €. Na základe uvedeného mal za to, že otec do decembra 2014 mal príjem len zo živnostenského oprávnenia a od 1.12.2014 súčasne už aj zo zamestnania. Pri určení výšky príjmu otca za obdobie, kedy mal príjem len zo živnosti, vychádzal z obchodnej zmluvy, ktorú otec uviedol, že mal uzavretú v roku 2014 s P. O. Y..X.. na dohodnutý príjem 1.100 € mesačne, pričom z peňažného denníka otca vyplýva, že hradil mesačne do J. N. 56,35 € a nájomné 117 € mesačne. Z uvedeného vyplýva, že z príjmu 1.100 € mal nevyhnutné výdavky vo výške 173,35 €, teda v čistom mal príjem 826,65 €. V peňažnom denníku sú uvedené aj iné výdavky, na ktoré však neprihliadol, lebo nesúvisia s podnikateľskou činnosťou otca, resp. bežne ich hradia z príjmu aj nepodnikateľské subjekty, ako poplatky za dopravu MHD, telefón, nákup televízora, wifi veže (zosilovača), filtračného zariadenia, ktoré má doma. Z daňového priznania otca za rok 2014 vyplýva celkový základ dane 5.314,67 € a daň 287,15 €, z toho základ dane zo živnosti tvorí 4.334,25 €, z príjmu 8.069 € a výdavkov 3.734,75. Za obdobie od 1.12.2014, od kedy otec nastúpil opäť do zamestnania, bol jeho priemerný čistý príjem 638,12 €. Uvedené vyplýva z jeho čistého príjmu od zamestnávateľ za obdobie od 12/2014 do 9/2015 vo výške 431,57 € mesačne a z príjmu fyzioterapeuta, ktorého naďalej vykonáva na základe zmluvy s P. O. Y..X.. , avšak už len za odmenu 400 € mesačne, pričom za uvedené obdobie mal od nich uhradené spolu čiastku 3.800 €. Naďalej má výdavky za nájom nebytového priestoru 117 € mesačne a odvody do zdravotnej poisťovne 56,35 €, teda nevyhnutné výdavky sú spolu 173,35 €, čo je spolu za 10 mesiacov 1.733,50 €. Po odpočítaní uvedených výdavkov od príjmu mal v čistom faktický príjem z živnostenskej činnosti 2.066,50 €. Celkový príjem zo živnosti, ako aj zo zamestnania bol teda spolu 6.381,23 € za 10 mesiacov. Vzhľadom na uvedený zistený priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie od 1.9.2014 do 30.11.2014 vo výške 826,65 € a od 1.12.2014 do 30.9.2015 vo výške 638,12 € konajúci súd dospel k záveru, že otec je schopný plniť výživné vo výške 110 € mesačne na mal. A. od 1.9.2014 do budúcna, od kedy je na druhom stupni základnej školy, a to aj s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške 80 € mesačne na plnoletého syna P., ktorý navštevuje vysokú školu. Zvýšením výživného od 1.9.2014 do 30.11.2015 otcovi vznikol dlh na výživnom za 15 mesiacov po 50 €, ktorý mu povolil uhradiť v dlhšej lehote, a to v 90-dňovej od právoplatnosti rozsudku vzhľadom na nepravidelný príjem. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a zároveň žiadal o zmenu prideleného sudcu z dôvodu opakovania nesprávneho posúdenia jeho skutočného príjmu, čo považuje za zaujatosť. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne zistil jeho mesačný príjem za rok 2014 a 2015, keď pri výpočte tohto príjmu vychádzal z dohodnutej mesačnej sumy podľa zmluvy s P., keď v roku 2014 mu zarátal aj nevyplatené sumy, ktoré mu boli uhradené až v roku 2015 a tie potom opakovane zarátal do jeho príjmu aj za rok 2015. Z mesačných odmien následne odrátal len nájom za jeho prevádzku 117 € a odvody do ZP 56,35 €, ale neodrátal mu doplatok do ZP vo výške 60,43 €. Zároveň pri výpočte jeho príjmov mu neodrátal daňovú povinnosť. Pokiaľ ide o rok 2014, v tomto roku mal príjem aj zo závislej činnosti spolu 980,42 €, po zohľadnení ktorého mal reálne príjmy v roku 2014 562,32 € mesačne. Ďalej uviedol, že od júla 2015 mu zároveň vznikla, ako živnostníkovi, povinnosť platiť odvody do sociálnej poisťovne 136,57 €, ktorú mu súd od jeho príjmov neodrátal a rovnako neodrátal v roku 2015 jeho daňovú povinnosť. V zmluve, ktorú má uzavretú s P. je dohodnutá mesačná odmena, z ktorej súd vychádzal, ale sú tam aj ďalšie podmienky vyplatenia odmeny (odpracované mesiace), takže nie je možné stanoviť sumu 400 € brutto za pravidelnú a mesačnú, a preto jeho celkový ročný príjem sa dá zodpovedne posúdiť až po ukončení roka z celkových a skutočných príjmov. Jeho reálne príjmy sú oveľa nižšie, ako sú uvedené v rozsudku, a preto je súdom stanovené výživné nad jeho možnosti. Protestuje tiež proti tvrdeniu matky, že nad rámec stanoveného výživného neprispieva, nakoľko v rámci svojich subjektívnych schopností sa snaží svoje výchovné a vyživovacie povinnosti plniť v maximálne možnej miere. Dcére sa snaží prispievať priamo kúpou osobných vecí, napr. termoprádlo, mikina, topánky, oteplovačky, bunda, čiapka, športové veci ako bicykel, korčule, prilba. S maloletou nie je len každý druhý víkend, ale aj každú stredu. Vyživovaciu povinnosť k dcére, ako aj synovi, si doposiaľ plnil vždy načas a okrem toho sa snaží aj o budovanie vzájomných vzťahov pri spoločných aktivitách. Od určenia poslednej vyživovacej povinnosti sa jeho majetkové a zárobkové pomery výrazne nezmenili, resp. nezvýšili, nezaobstaral si žiadne predmety nadštandardnej hodnoty a ani nevykonáva aktivity, ktoré by mali za následok zníženie jeho príjmov na úkor prostriedkov na výživu detí. Vzhľadom na uvedené má za to, že zákonné právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov nemá viesť k výraznému zníženiu životnej úrovne rodiča, avšak rozsudok súdu prvého stupňa by uvedený dôsledok vyvolal a pravdepodobne by mal za následok aj vznik jeho existenčných problémov. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že naďalej trvá na pôvodnom návrhu na zvýšenie výživného a zároveň žiada o obmedzenie kontaktu maloletej s otcom počas stredy, nakoľko tieto stretnutia neplnia svoj účel a podľa slov otca ho aj finančne zaťažujú. Pokiaľ otec uvádza, že je s dcérou aj každú stredu, myslí zrejme to, že dcéra u neho len večeria a spí, nakoľko popoludnia pravidelne trávi u kamarátok, starej matky, alebo sama zatvorená v jeho byte, pretože otec si nie je ochotný zadeliť svoj pracovný čas tak, aby sa jej skutočne venoval. Napriek tomu, že vie, že má byť s dcérou, uprednostňuje objednávky verejnosti na masáže. Okrem nákupu jednej mikiny za 9,90 € má dcéra k dispozícii ostatné športové potreby len počas pobytu u otca a tieto zároveň žiada zdokladovať. Poukázala na skutočnosť, že od 1.1.2016 došlo k zníženiu jej príjmov, nakoľko zamestnávateľ rozhodol o neprideľovaní práce a štvrtinu kalendárneho mesiaca poberá 60 % z platu. Vyjadrila názor, že skutočnosť, že otec obvinil sudkyňu zo zaujatosti svedčí len o jeho snahe predlžovať súdne konanie a naďalej sa vyhýbať riadnemu plneniu záväzkov voči maloletej dcére. Podotkla, že od podania návrhu na zvýšenie výživného ubehlo 17 mesiacov, počas ktorých musela dvakrát zobrať pôžičku, aby maloletej a jej bratovi, študentovi vysokej školy, mohla zabezpečiť okrem ostatných potrieb aj potreby týkajúce sa nástupu do školy (september). Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. V prípade posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý je podnikateľom, resp. má príjem z inej ako závislej činnosti je tzv. vyšetrovacia zásada vyplývajúca z § 120 ods. 2, 3 O.s.p. prelomená ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý ukladá povinnému rodičovi, ktorý má príjem z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu povinnosť preukázať pred súdom po 1. príjmy z inej než závislej činnosti, po 2. predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a po 3. umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si povinný rodič uvedené povinnosti nesplní, nastupuje domnienka, resp. fikcia príjmu povinného obligatórne a súd už už nie je oprávnený uvažovať o jej použití. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že uvedená edičná povinnosť nie je viazaná na výzvu súdu a súd ani nie je povinný upozorňovať povinného na hmotno-právne následky nesplnenia si uvedených povinností, nakoľko poučovacia povinnosť v zmysle § 5 O.s.p. sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti. Pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti, je potrebné predložiť súdu relevantné dôkazy, z ktorých možno vyvodzovať výšku príjmu. V tomto smere je potrebné vychádzať zo zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý účtovným jednotkám ukladá povinnosť účtovať majetok, záväzky, náklady, výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovných závierkách, pričom účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva účtuje v peňažnom denníku, ktorý obsahuje predovšetkým údaje o stave peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v hotovosti a na účtoch v bankách, príjmoch a výdavkoch v účtovnom období, v knihe pohľadávok, ktorá obsahuje najmä údaje o dlžníkoch, pohľadávkach, poskytnutých úveroch, v knihe záväzkov, ktorá obsahuje najmä údaje o veriteľoch, výške záväzku v peňažnom vyjadrení, prijatých preddavkoch a úveroch a v pomocných knihách, ak je ich vedenie potrebné na preukázanie a vykazovanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke. Samotné daňové priznanie, ktoré povinný rodič v konaní predloží nie je možné považovať za splnenie povinností vyplývajúcich z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko z daňového priznania nie je možné zistiť konkrétne príjmy a vynaložené výdavky a posúdiť ich z hľadiska, či išlo o výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu podnikateľského subjektu. Až v prípade, ak povinný rodič splní povinnosti vyplývajúce z § 63 ods. 1 Zákona o rodine, môže súd postupovať podľa ods. 2 tohto ustanovenia a posúdiť charakter výdavkov povinného rodiča podnikateľa, či sú nevyhnutné na účely podnikania, avšak nie z hľadiska daňových predpisov, ktoré môžu za nevyhnutný pre udržanie príjmu z podnikateľskej činnosti akceptovať širší rozsah výdajov na rozdiel od Zákona o rodine, ktorý nemôže priorizovať neprimeraný rozvoj podnikateľských aktivít povinného rodiča na úkor vyživovacej povinnosti. Súd je teda oprávnený preskúmať opodstatnenosť výdajov povinného rodiča v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, nakoľko údaje v daňových dokladoch nie sú pre jeho rozhodnutie z tohto hľadiska záväzné. Ak súd dospeje k záveru, že určité výdavky nie sú nevyhnutné, resp. nie vo vynaloženom rozsahu, pri určovaní výšky výživného bude vychádzať z potencionálneho príjmu ako keby k realizácii uvedených výdavkov nedošlo. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú a nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Preto v konaní o zvýšenie výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o vyživovaciu povinnosť rodičov voči dieťaťu, teda kritériá určovania výživného vyplývajú z ust. § 62, § 63, ako aj spoločných ustanovení § 75 a § 78 Zákona o rodine. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pre zmenu rozhodnutia o výživnom postačuje zmena len na jednej strane, t.j. či už oprávneného alebo povinného. Zákonnými kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sú teda odôvodnené potreby dieťaťa na strane jednej a možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov na strane druhej. Odôvodnenými potrebami dieťaťa nie je len výživa vo vlastnom zmysle slova (strava), ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu s tým, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. Pokiaľ ide o schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov je potrebné vychádzať z príjmov rodičov, celkových majetkových pomerov, nevyhnutných životných nákladov, existencie ďalších zákonných vyživovacích povinností a podielu rodičov na zabezpečovaní osobnej starostlivosti o dieťa, čím sa čiastočne kompenzuje vyživovacia povinnosť toho rodiča, ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa. Výživné však nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sa od poslednej úpravy výživného podstatným spôsobom zvýšili, nakoľko v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola maloletá žiačkou 1. ročníka ZŠ a ku dňu podania návrhu bola žiačkou 5. ročníka ZŠ (ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa už 6. ročníka ZŠ), čím nepochybne došlo k nárastu výdavkov na jej výživu. Matkou prezentované výdaje na zabezpečenie starostlivosti o maloletú nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. S poukazom na to, že výživné pre maloletú bolo naposledy určené v roku 2011, je potrebné za zmenu pomerov považovať aj vývoj životných nákladov, teda boli splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Pokiaľ ide o pomery matky od poslednej úpravy výživného došlo k zvýšeniu jej príjmov na 985,80 € mesačne za rok 2014 a za prvých deväť mesiacov roku 2015 na 1.052,60 €. Okrem zabezpečovania osobnej starostlivosti o mal. A., zabezpečuje starostlivosť aj o pln. syna P., študenta vysokej školy, na výživu ktorého otec naďalej prispieva len 80 € mesačne. Z obsahu vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že otec bol naďalej zamestnaný na Š. L. Q. O. a naďalej má príjem zo živnostenskej činnosti (masérskych služieb) s tým, že v zamestnaní čerpal pracovné voľno bez náhrady mzdy od 1.2.2014 do 30.11.2014, pretože v uvedenom období vykonával len živnostenskú činnosť, a to pre P. O. a.s. s dohodnutou odmenou 1.100,- € mesačne. V roku 2014 mal takto príjem zo závislej činnosti 980,42 € (po odpočítaní povinného poistného vo výške 150,44 €) a príjem zo živnosti podľa peňažného denníka 8.069,- €, čomu korešponduje aj údaj o príjmoch z daňového priznania za rok 2014. Z uvedených dokladov vyplýva, že z príjmov zo živnosti uhradil poistné 507,15 € a nájomné za nebytové priestory 1.436,76 €, teda jeho príjem zo závislej činnosti spolu s príjmami zo živnosti po odpočítaní dane 287,15 € činil 6.817,94 €, čo je priemerne mesačne 568,16 €. Súd prvého stupňa takto správne zistil údaje pre výpočet priemerného čistého príjmu otca, avšak nesprávne vypočítal čistý príjem otca, keď opomenul zohľadniť daňovú povinnosť a zároveň vychádzal z príjmu, ktorý mal otec dosiahnuť, ak by mu P. O. a.s. riadne vyplácala dohodnutú odmenu, keď niektoré platby boli realizované až v roku 2015. Na druhej strane súd prvého stupňa správne hodnotil výdavky otca, keď neprihliadal na položky uvedené v peňažnom denníku, ktoré z hľadiska vyživovacej povinnosti nebolo možné považovať za nevyhnutné na udržanie alebo rozvoj jeho podnikateľskej činnosti. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že otec v roku 2014 dosiahol nižší príjem približne o 100 € ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného. V tomto smere je potrebné zdôrazniť ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré rozširuje východiská na posudzovanie možností, schopností a majetkových pomerov povinného aj o zisťovanie tzv. potencionality príjmov, ktorý princíp má prednosť pred princípom fakticity, a to aj v prípade, ak povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania adekvátneho výživného. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti takto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Pri posudzovaní potencionálnych príjmov a pomerov povinného musí súd potupovať prísne a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu. V kontexte vyššie uvedeného preto nie je možné dospieť k inému záveru, ako k tomu, že otec v dôsledku uzavretia zmluvy s P. O. a.s. ohrozil dosiahnutie príjmu aspoň na úrovni roku 2011 s poukazom na to, že v dôsledku výhradnej činnosti pre uvedeného odberateľa služieb sa vystavil nemožnosti vykonávať služby fyzioterapeuta aj pre širší okruh verejnosti, ktorá činnosť mu v minulosti prinášala vyšší zdroj príjmov, čo je z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti neakceptovateľné. Pre úplnosť je potrebné dodať, že aj napriek tomu, že otcovi objednávateľ neuhrádzal odmenu v roku 2014 riadne, opätovne uzavrel zmluvu s rovnakým subjektom aj v roku 2015, síce so zníženým rozsahom činnosti a za zníženú odmenu, a čo je zarážajúce, so záväzkom počas platnosti tejto zmluvy (na dobu neurčitú) neuzavrieť na vykonávanie fyzioterapeutických a masérskych prác takúto alebo podobnú zmluvu s akoukoľvek treťou osobou (článok IV bod 15 zmluvy z 1.1.2015 uzavretej medzi P. O. a.s. a otcom maloletej). Odvolací súd takto dospel k záveru, že rozsah výživného určeného súdom prvého stupňa zodpovedá potencionálnym možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerov otca v uvedenom období s poukazom na zvýšené odôvodnené potreby maloletej, ako aj príjmom matky, ktorá síce dosahuje vyšší príjem ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, ale plní si vyživovaciu povinnosť zjavne v podstatne väčšom rozsahu aj k pln. synovi P., študentovi vysokej školy, na výživu ktorého otec detí prispieva 80 € mesačne. Pokiaľ ide o obdobie roku 2015 otec si svoju edičnú povinnosť nesplnil, nakoľko žiadne doklady, z ktorých by bolo možné zistiť jeho konkrétne príjmy a vynaložené výdavky v súvislosti so živnostenskou činnosťou nepredložil, preto sú jeho odvolacie námietky vo vzťahu k nezisteniu jeho pomerov v uvedenom období súdom prvého stupňa právne bezvýznamné. Pretože súd prvého stupňa správne určil rozsah zvýšenej vyživovacej povinnosti otca, správne ustálil dlh na výživnom a rozhodol o jeho splatnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo výroku ako vecne správny potvrdil. Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Podľa § 15 ods. 5 O.s.p., ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Na odstránenie vád konania súdu prvého stupňa slúži systém opravných prostriedkov. Vzhľadom na to, že námietka zaujatosti, ktorú otec vzniesol v podanom odvolaní sa týka výlučne okolností spočívajúcich v postupe sudkyne v konaní, resp. jej rozhodovaní, odvolací súd v súlade s § 15a ods. 5 O.s.p. na túto námietku neprihliadol a ani o nej nerozhodoval. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.