Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/434/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214230976 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214230976.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v právnej veci navrhovateľa L. Z. O.. XX.X.XXXX V. X. M. - O. L. O. V. XX Z..Č.. X. Č. O. X. XX zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Slebodníkom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej 20 proti odporkyni U. Z. E.. X. O.. XX.X.XXXX V. X. M. O. V. XX K. R. L.. C. E., F. F. R. M. X. M. O. Š. XX v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. deťom F. Z. O.. XX.X.XXXX R. U.. F. Z. O.. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 9.9.2015 č.k. 27P 329/2014-74 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o výživnom na čas po rozvode pre mal. F. nar. 28.9.2006. M e n í rozsudok vo výroku o výživnom na čas po rozvode pre mal. F. nar. 19.3.2002 tak, že zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej F. 100 Eur mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke maloletej. Náhradu trov odvolacieho konania odporkyni nepriznáva. Zastavuje odvolacie konanie vo výroku o rozvode manželstva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom z 9.9.2015 č.k. 27P 329/2014-74 manželstvo účastníkov konania uzavreté 1.9.2001 zapísané v knihe manželstiev matričného úradu M. C., X. K.. XX, E. XXXX, F.. XX, P. P.. Č.. XXX rozviedol. Na čas po rozvode schválil dohodu rodičov tak, že mal. F. Z. O.. XX.X.XXXX R. U.. F. Z. O.. XX.X.XXXX K. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu mal. F. 120 € mesačne a mal. F. 80 € vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred matke maloletých, od právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva do budúcna. Súčasťou rozhodnutia je dohoda rodičov o úprave styku otca s mal. F. a mal. F.. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu. O vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom rozhodol na základe zistenia, že čistý mesačný príjem otca je 561,56 € a matka, ktorá je nezamestnaná, má príjem na základe dohody o pracovnej činnosti 98,21 €. Rodičia okrem mal. F., ktorá navštevuje 8. ročník a mal. F., ktorý je žiakom 3. ročníka základnej školy, nemajú inú vyživovaciu povinnosť. Matka býva s deťmi v trojizbovom byte, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve s otcom maloletých detí a jej náklady na bývanie sú 200-220 € mesačne, okrem toho platí aj polovicu hypotekárneho úveru 23 €. Otec býva u svojej priateľky v rodinnom dome v Čečejovciach a okrem bytu, ktorý má v bezpodielovom spoluvlastníctve s matkou maloletých detí nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Jeho výdavky sa rapídne zvýšili z dôvodu, že denne dochádza do práce z Čečejoviec vlakom alebo autobusom, za čo platí denne 3 €. Jeho rodičia bývajú v Košiciach a má u nich možnosť bývať. Zistený skutkový stav o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom na čas po rozvode posúdil a rozhodol podľa § 24 ods. 1 a § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p. Proti výroku rozsudku o rozvode manželstva a výroku o vyživovacej povinnosti voči mal. F. a mal. F. podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí (navrhovateľ) a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh na rozvod manželstva zamietol resp. v prípade potvrdenia výroku o rozvode manželstva zmenil vo výroku o vyživovacej povinnosti tak, že je povinný prispievať na výživu maloletej F. 80 € mesačne a na výživu mal. F. 50 € mesačne, alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd odvolanie proti výroku rozsudku o rozvode manželstva odmietol podľa § 218 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Vzhľadom na to, že ide o zrejmé zneužitie práva, navrhla, aby odvolací súd uplatnil ustanovenie § 144 druhej vety O.s.p. a priznal jej právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože okolnosti tohto prípadu to odôvodňujú. K odvolaniu otca voči výroku o výške výživného pre maloleté deti uviedla, že súdom určená výška výživného zodpovedá momentálnym možnostiam otca a len čiastočne pokrýva potreby maloletých detí. Z dokazovania na súde prvého stupňa a taktiež zo samotných vyjadrení otca je zrejmé, že má príjem približne 560 € mesačne, kým príjem matky je 145 € mesačne a je zrejmé, že pri poskytovaní starostlivosti maloletým deťom sú jej možnosti na získanie ďalšej práce veľmi obmedzené. Zdôraznila, že otec má možnosť bývať u svojich rodičov v Košiciach, preto výdavok na ubytovanie v Čečejovciach 200 € mesačne pri možnosti ubytovania u jeho rodičov je vysoký nadštandard a nie je nevyhnutný, preto nemôže mať prednosť pred výživným na maloleté deti. Rovnako výdavok na cestovné do Čečejoviec 66 € mesačne, životné poistenie a platby za mobil nie sú nevyhnutným výdavkom, ktoré by mali mať prednosť pred výživným na maloleté deti. Tvrdenie otca o tom, že má iný príjem okrem toho, ktorý bol preukázaný v konaní, uviedla, že ide len o tvrdenie otca, ktoré nie sú pravdivé. Konštatovala, že výživné 120 € mesačne pre mal. F. a 80 € mesačne pre mal. F. v situácii, keď obe maloleté deti navštevujú základnú školu, majú rôzne záujmy a najmä sú v období intenzívneho rastu, nie sú čiastky, pri ktorých by bolo možné sa ešte viac uskromňovať, naopak, suma navrhovaná otcom 50 € a 80 € nepokrýva ani len náklady na ich jednoduchú stravu a navyše otcom navrhovaná výška výživného vo vzťahu k mal. F. sa zásadným spôsobom neodlišuje od minimálnej výšky výživného, ktoré by otec bol povinný uhrádzať aj v situácii, keby nedosahoval žiaden príjem alebo by jediným jeho príjmom boli dávky sociálnej pomoci. Navrhla, aby odvolací súd výrok rozsudku o výživnom na maloleté deti ako vecne správne potvrdil a vo vzťahu k odvolaciemu konaniu o odvolaní proti výroku o rozvode priznal jej právo na náhradu trov odvolacieho konania 87,52 €. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. zák. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit. zák. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 cit. zák. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 cit. zák. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného treba vychádzať z toho aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Zo zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa a jej rodiča vyplýva aj to, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej miere aj na zvýšené potreby dieťaťa vyplývajúce z tejto úmernosti, a to pre súčasnú dobu, ako aj pre budúcnosť. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, a pokiaľ životná situácia rodiča predstavuje vyšší životný štandard, možno spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Z vyššie cit. zák. ust. nepochybne tiež vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby, sú rozhodujúce aj reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa ohľadom určenia výživného pre mal. F. dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ust. Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom pre mal. F. na čas po rozvode manželstva rodičov. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k výživnému pre mal. F. dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa správne zistil a následne správne vyhodnotil reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, ako aj rozsah odôvodnených potrieb mal. F. a na základe týchto zistení správne rozhodol o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti voči tomuto dieťaťu. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zák. ust., v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd dodáva, že výživné určené súdom prvého stupňa pre mal. F. je primerané a zodpovedá príjmu otca v sledovanom období, ktorý súd prvého stupňa zistil z odpisov mzdových listov a so zreteľom na tento príjem možno od neho spravodlivo žiadať, aby formou výživného zabezpečil maloletému dieťaťu životnú úroveň v rozsahu bežného životného štandardu, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca voči mal. F. podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v tejto časti podľa § 219 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca voči mal. F. dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, preto rozhodnutie v tejto časti zmenil podľa § 220 O.s.p. a zaviazal otca prispievať na výživu mal. F. na čas po rozvode 100 € mesačne. Rozhodol tak na základe zistenia, že rozsudok Okresného súdu Košice II zo 16.4.2015 č.k. 45P 173/2014-77 vo výroku o výživnom na čas do rozvodu manželstva bol zmenený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 30.11.2015 č.k. 8CoP 274/2015-93 tak, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. F. 100 € mesačne a na výživu mal. F. 80 € mesačne od 26.11.2014 a v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť 30.3.2016. Od rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva do rozhodnutia odvolacieho súdu o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom na čas po rozvode manželstva uplynula doba iba jedného mesiaca, počas ktorého nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej inú úpravu výživného. Vzhľadom na totožné pomery rodičov v čase predchádzajúcej úpravy výživného (na čas do rozvodu manželstva) a v čase terajšieho rozhodovania (na čas po rozvode manželstva) a nezmenené pomery maloletých detí čo do rozsahu ich odôvodnených potrieb pre krátku dobu (1 mesiac) nedošlo k žiadnej podstatnej zmene v rozhodujúcich skutočnostiach, preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal otca prispievať na výživu mal. F. rovnako, ako na čas do rozvodu manželstva 100 € mesačne, ktoré zodpovedá všetkým kritériám vyplývajúcim z relevantných ustanovení Zákona o rodine (§ 62 a § 75). Podľa § 207 ods. 2 O.s.p. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Podľa ods. 3 tohto zák. ust., ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Navrhovateľ odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 9.9.2015 č,.k. 27P 329/2014 - 74 čo do výroku o rozvode manželstva zobral späť písomným podaním adresovaným odvolaciemu súdu 18.4.2016, preto bolo odvolacie konanie podľa § 207 ods. 3 O.s.p. v tejto časti zastavené. Podľa § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. Z vyššie cit. zák. ust. vyplýva, že v zásade účastníci konania (manželia) nemajú právo na náhradu trov konania, t. zn., že každý z nich znáša svoje trovy sám. Za splnenia určitých skutočností je však súd oprávnený priznať jednému z účastníkov konania náhradu trov konania voči druhému účastníkovi, a to úplne alebo sčasti. Či tak súd bude postupovať, je ponechané len na jeho úvahu. Ak sa ale rozhodne priznať trovy konania, musí mať jeho rozhodnutie oporu v existencii zákonom predpokladaných skutočností. Sú nimi okolnosti prípadu alebo pomery účastníka. Odvolací súd nepriznal odporkyni náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k odvolaciemu konaniu o odvolaní navrhovateľa proti výroku o rozvode, nakoľko posúdením najmä vzťahu účastníkov k manželstvu, ich osobných, zárobkových a majetkových pomerov vo vzájomnej súvislosti nezistil žiadny relevantný dôvod pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 144 vety druhej O.s.p. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.