Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/312/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214232955 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214232955.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Z. H. nar. XX.XX.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh matky Ing. V. H. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v Y. na ul. R. č. XXX/XX za účasti otca M. H. nar. XX.X.XXXX bývajúceho C. Š. W. č. XXX Č. M. o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 30.9.2015 č.k. 27P 348/2014-130 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a určení dlžného výživného. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre mal. Z. od otca z 3.000 Kč na 150 € mesačne od 1.1.2015 do 31.8.2015 a od 1.9.2015 do budúcna na 200 € mesačne, ktoré zaviazal otca prispievať matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2015 do 30.9.2015 v sume 433,83 € zaviazal otca uhradiť do 90 dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletej. Zastavil konanie o zvýšenie výživného na mal. Z. od 1.12.2014 do 31.12.2014. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zamietne návrh na zvýšenie výživného. Nesúhlasil s rozhodnutím prvostupňového súdu, pretože zvýšené výživné je nad rámec odôvodnených potrieb maloletej a najmä nad jeho možnosti a navyše nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Uviedol, že okrem nákladov spojených s nástupom na strednú školu v sume 33,20 € mesačne matka nešpecifikovala žiadne zvýšené potreby maloletej, ktorá do školy nedochádza a nemá zvýšené náklady na zdravotné pomôcky, lieky a podobne. Uviedol, že k zmene pomerov došlo na strane rodičov, t.j. matky, ktorá začala dlhodobo pracovať na základnej škole a dosahovala mzdu 448 € mesačne a v dôsledku toho aj matka má vyživovaciu povinnosť. Konštatoval, že vo veku maloletej už vyživovacia povinnosť nie je saturovaná osobnou starostlivosťou, pretože matka nie je na rodičovskej dovolenke, a preto pri určovaní jeho vyživovacej povinnosti by sa malo počítať aj s vyživovacou povinnosťou matky v rozsahu minimálne 60 € vypočítaného zo sumy 448 € ako mzdy matky a pokiaľ sa priráta k tejto sume 1.500 Kč výživného hradeného otcom a výživné určené v úhrnnej sume by bolo zrejme nad potreby maloletej. Poukázal na to, že hradí výživné pre matku ako výživné rozvedenej manželke 1.500 Kč z dôvodu, že matka počas manželstva nebola schopná sama sa živiť a tvrdí, že matka je zdravá, v produktívnom veku a navyše si našla prácu a napriek tomu výživné poberá ďalej. Poukázal na to, že uhrádza výživné aj pre plnoletú J. 3.500 Kč, ktorá má s ním vytvorený kvalitný vzťah a od 15. rokov si k nemu našla cestu. Do toho času mala voči nemu negatívny vzťah v dôsledku správania sa a negatívneho vplyvu matky. J. od 19. rokov veku žije v Brne a s ním sa vídavá pravidelne, preto si myslí, že aj Z. v neskoršom veku si k nemu cestu nájde a v budúcnosti ich vzťah sa obnoví tak, ako s J.. K námietkam matky uvádzaných v priebehu prvostupňového konania ohľadne potrieb jeho detí z nového vzťahu, ktoré navštevujú atletický krúžok uvádza, že je to bežná mimoškolská aktivita, čo neznamená, že by jeho ďalšie deti žili nad pomery. Nesúhlasil s tým, aby skutočnosť, že v roku 2003 bol na výprave v Himalájach, táto okolnosť by mala mať vplyv na určenie vyživovacej povinnosti, navyše súd nevyhodnotil tú skutočnosť, že práve deti z jeho ďalšieho vzťahu rastú a ich potreby taktiež sa neustále zvyšujú, na čo by pri určovaní výživného malo byť prihliadané. Poprel, že vedie tri domácnosti, pretože jeho družka vlastní malometrážny byt v panelovom dome v W., kde býva väčšinu roku a v lete občas cestuje rodina na chalupu v C., čo je starý dom, ktorý rodina postupne rekonštruuje. V Y. D. v Y. ulici č. XX bývajú jeho rodičia a túto adresu uvádza z toho dôvodu, že pre príkladné reklamácie sa zabezpečuje pošta v Y. D., ktorá je najbližšie k jeho zamestnaniu a nie pošta v C., kde sa zdržiava krátku dobu. Nesúhlasil s uhrádzaním výživného v eurách s ohľadom na meniaci sa menný kurz, pričom aj v minulosti mu bola určená vyživovacia povinnosť v českých korunách. Poukázal na § 155 ods. 2 písm.b/ zákona č. 200/2013 Zb., kedy platba v českých korunách neodporuje okolnostiam prípadu a otec je z pohľadu slovenského súdu cudzinec. Vytkol matke, že neuvádzala pravdivé informácie ohľadne uhrádzania výživného, pretože všetky platby pre Z. aj J. boli hradené v príslušnom mesiaci a v minulosti prebiehali cez Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Bratislava. Matka však tento kontakt ukončila a on bol nútený uhrádzať výživné poštovými poukážkami, s čím sú spojené vedľajšie náklady, ktoré hradí nad rámec výživného po prepočte aktuálnym kurzom. Poprel skutočnosť uvádzanú matkou, že suma na výživnom je uhrádzaná krátená o poplatok spojený s odoslaním, pretože z platobných dokladov je zrejmé, že otec maloletej hradí mesačne čiastku 3.000 Kč a nad rámec toho hradí poplatok 200 Kč. Taktiež to prebieha u platieb na výživnom pre matku, kedy nad rámec čiastky 1.500 Kč uhrádza poplatok 100 Kč za odoslanie čiastky. Súd však vykonal dôkaz, a to šeky 2015, konkrétne tabuľky vytvorenej matkou, ktorú vzal do odôvodnenia rozhodnutia, ktorá je nezrozumiteľná. Vytkol súdu, že zistil, že základ dane za rok 2014 činí 558.848 Kč, z toho daň 77.730 Kč, pričom príjem činí 481,118 Kč, čo činí mesačne 40.000 Kč a od takéhoto príjmu je treba odpočítať mesačné platby zdravotného poistenia 3.144 Kč a sociálneho zabezpečenia 6.799 Kč, teda jeho príjem činí po odpočítaní platieb zdravotného poistenia a sociálneho zabezpečenia 30.0000 Kč a nie ako zhodnotil súd prvého stupňa 40.000 Kč. Súd taktiež nevyhodnotil vo vzťahu k jeho príjmu, že má celkom 5 vyživovacích povinností, na plnoletú J. 3.500 Kč mesačne, mal. Z. 3.000 Kč mesačne, na rozvedenú manželku matky ma. Z. 1.500 Kč mesačne, mal. Š., nar. 2005, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti a mal. Z., nar. 2008, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti. Uviedol, že jeho príjem je jediným príjmom celej rodiny, z ktorého hradí chod domácnosti a po odpočítaní výživného na bývalú manželku a dve dcéry jeho rodina nič neušetrí. Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Poprela navýšenie výživného z 3.000 Kč na 200 €, že by to bolo nad rámec odôvodnených potrieb maloletej, pretože od predchádzajúcej úpravy výživného uplynulo 7 rokov a počet vyživovacej povinnosti otca ostal nezmenený, zatiaľ čo jeho príjmy sa zvýšili. Otec od narodenia maloletej doposiaľ okrem súdom určeného výživného ničím sa nepodieľa na úhrade jej potrieb, maloletú nekontaktuje, teda jej potreby vo veku dovŕšenia 16 rokov veku nepozná. Štúdium maloletej na gymnáziu so zameraním na programovanie a informatiku je významnou a podstatnou zmenou v jej živote a v príprave na vysokoškolské štúdium so zameraním na programovanie a informatiku. Spolužiaci maloletej práve absolvovali výlet do Bratislavy, ktorého sa maloletá nemohla zúčastniť z finančných dôvodov. Na prvom triednom aktíve gymnázia jej vznikla povinnosť vyskladať priebežne 250 € na stužkovú. Spolužiaci maloletej sú prihlásení na tanečný kurz, ktorého sa maloletá taktiež z finančných dôvodov zúčastniť nemôže. Budúci školský rok budú absolvovať lyžiarsky výcvik, ktorého sa nezúčastní tiež z finančných dôvodov a navyše nemá lyžiarsku výstroj. Na konci školského roka spolužiaci mal. Z. sa zúčastnia poznávacieho výletu do Londýna, ktorého sa maloletá z finančných dôvodov taktiež nemôže zúčastniť. Odvolacie námietky otca považuje za nedôvodné, pretože maloletá do školy dochádza MHD a zakupuje jej zľavnený mesačník 10 € mesačne, maloletá používa dioptrické okuliare na čítanie a každá kontrola znamená niekedy aj zmenu dioptrie, prípadne rámu alebo skiel a potrebuje zaviesť trvalý zubný vyrovnávací strojček za 150 € na horné zuby, 150 € na dolné + 10 € za každé pravidelné mesačné dotiahnutie. Poukázala na to, že od 19.1.2015 jej základný hrubý mesačný príjem činí 448 €, čo v prepočte kurzom za posledný štvrťrok predstavuje čiastku 12.130 Kč. Uviedla, že podľa daňového priznania otca za rok 2014 jeho základ činil 558.848 Kč, čo mesačne predstavuje čiastku 46.571 Kč, čo je v porovnaní s jej hrubým základným príjmom štvornásobok. Uviedla, že od septembra 2010 do 19.1.215 bola dlhodobo nezamestnaná a počet vyživovacích povinností otca od predchádzajúcej úpravy výživného sa nezmenil. Uviedla, že jej pracovná zmluva je na dobu určitú, končí dňom 31.1.2016 a do budúcna nemá zaručený ani základný hrubý mesačný príjem 448 €, pričom výživné rozvedenej manželky sa otec opakovane pokúšal zrušiť, avšak opakovane súd jeho návrh zamietol. Výživné pre plnoletú J. otec platí na jej účet zriadený v Českej republike, kde aj plnoletá študuje na Masarykovej univerzite v Brne nórsky, španielsky a portugalský jazyk. J. požiadala o štipendium na letný semester 2016 v nórskom Osle, pričom dopredu musí zložiť zábezpeku 600 € za nórsky internát, avšak od otca nemožno očakávať, že by uvedených 600 € zaplatil a musí ho uhradiť z účtu, na ktorý jej ona pravidelne prispieva a vypomôžu jej aj jej rodičia na dôchodku podľa svojich možností. Poukázala na to, že otec bežnú mimoškolskú aktivitu svojich detí z druhého vzťahu bez vyčíslenia nešpecifikoval napriek tomu, že podľa Českého štatistického úradu sa mesačné členské krúžkov detí v Českej republike pohybuje v stovkách eur. Otec neuviedol a nevyčíslil ani žiadne bežné školské aktivity ako sú lyžiarske a plavecké výcviky, školy v prírode, školské výlety a podobne, zatiaľ čo Z. sa ich nemohla zúčastňovať z finančných dôvodov. Poukázala na to, že na tieto aktivity detí je povinná prispievať aj matka detí otca z jeho druhého vzťahu, ktorá je živnostníčka od 13.5.2015. Uviedla, že o aktivitách otca sa dozvedá z internetu alebo z televízie a vyslovila názor, že ak si otec môže dovoliť opakované niekoľkomesačné výpravy do Himalájí, dvojtýždňovú lyžovačku vo Švédsku alebo na Islande, čo nie je bežný štandard, zatiaľ čo maloletá nemá ani len lyže a keďže skialpinizmus, ktorý je koníčkom otca je finančne náročný. Uviedla, že Česká televízia opakovane odvysielala v troch reprízach 6-dielny dokument České himalájske dobrodružstvo, pričom práve jeden z dielov je o expedícii otca v Himalájach, pričom podľa jej názoru aj z odvysielaného dokumentu má otec ďalší príjem. Uviedla, že otec v odvolaní upresnil počet svojich domácností, a to v W. a v C., ale nevyčíslil náklady s tým súvisiace, pretože v C. sa nejedná o chalupu, ale o rodinný dom, kde má otec trvalý pobyt aj ohlásenú živnosť. C. je horská obec v Y. R., kde treba kúriť aj v lete. Vyslovila názor, že ak otec je schopný financovať dve domácnosti, jeho životná úroveň sa teda zvýšila a mal by Z. prispievať vyšším výživným. Špecifikovala, že v priebehu prvostupňového konania vypracovala tabuľku, ktorá tvorila prílohu jej návrhu spolu s kópiami preplatených šekov obdržaných od otca, v ktorom je uvedený dátum obdržania platby, kurz koruny českej/ eurá podľa ECB, ďalej výšku obdržanej sumy v eurách, jej prepočet na koruny české, ako aj sumu v korunách českých aj v eurách, ktorú bol otec povinný uhradiť v jednotlivých mesiacoch. Uviedla, že nie je pravdivá odvolacia námietka ohľadne skutočnosti, že je otec jediným živiteľom rodiny, pretože jeho družka evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná nie je, ale je živnostníčkou a keďže dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a od poslednej úpravy výživného uplynulo 7 rokov, príjmy otca sa podstatne zvýšili na rozdiel od jej príjmov, pričom jej životná úroveň je podstatne nižšia ako otcova a navyše jej pracovná zmluva na dobu určitú končí dňom 31.1.2016, pričom k zmene pomerov na strane otca došlo v tom, že od poslednej úpravy výživného mu vyživovacie povinnosti nepribudli a jeho družka sa stala živnostníčkou. Otec financuje dve domácnosti s družkou a Z. už nie je žiačkou základnej školy, ale študuje na gymnáziu s ročným školným 330 €. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 os. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o zvýšení výživného. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného, ktoré je vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ako aj jeho majetkovým pomerom, zohľadňujúc odôvodnené potreby mal. Z. preukázané v rozhodnom období. Od posledného rozhodnutia o výživnom uplynulo obdobie 7 rokov, počas ktorých sa rozsah odôvodnených potrieb mal. Z. postupne zvyšoval, v súčasnosti navštevuje strednú školu a jej odôvodnené potreby v súvislosti s jej vekom, rastom a postupom na strednú školu sa nepochybne zvýšili a považuje sa za akceptovateľný dôvod v zmysle zákona na zvýšenie výživného a odvolací súd zdôrazňuje, že pre zmenu rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa považuje zmena pomerov na jednej strane alebo na druhej, teda buď zmena u oprávneného alebo povinného. Odvolací súd poznamenáva, že zvýšenie výživného v súlade s prvostupňovým rozhodnutím pre mal. Z. predstavuje výživné za obdobie od 1.1.2015 do 31.8.2015 5 € na deň a od 1.9.2015 do budúcna 6,66 € na deň, zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletej a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj aj tým, že sa o ňu osobne stará a dobrovoľne si voči nej plní vyživovaciu povinnosť, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré otec poukazuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Vo vzťahu k odvolacej námietke ohľadne nepreukázania odôvodnených potrieb maloletej matkou odvolací súd dodáva, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, to znamená, že pokiaľ prezentované výdavky na výživu dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku, je možné ich považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať (§ 121 O.s.p.). Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné tiež zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú zohľadnené pri určení výživného, sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu, sú závislé, ako už bolo uvedené, od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Je potrebné zdôrazniť, že miera uspokojovania týchto potrieb detí je ovplyvňovaná možnosťami a schopnosťami rodičov a ich životným štandardom. Na strane povinných osôb, teda rodičov dieťaťa, je potrebné vychádzať z ich príjmov a majetkových pomerov a prihliadať aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti, ako aj pomer zabezpečovania starostlivosti o maloleté dieťa tým ktorým z rodičov, nakoľko osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa sa čiastočne kompenzuje vyživovacia povinnosť rodiča, ktorý túto starostlivosť zabezpečuje. Odvolací súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré rozšírilo východiská zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie takzvanej potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. V tomto prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané, že u maloletej došlo od poslednej úpravy výživného za obdobie 7 rokov k podstatným a trvalým zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom, nakoľko jej odôvodnené potreby sa podstatným spôsobom zvýšili v dôsledku jej veku, rastu a školskej dochádzky. Matka maloletej v priebehu konania prezentovala výdavky maloletej, ktoré nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, preto nebolo potrebné ich osobitne dokazovať a o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o možnostiach a schopnostiach otca plniť si zvýšenú vyživovaciu povinnosť a dodáva, že otec je podnikateľom, čo znamená, že uvedenú činnosť vykonáva okrem iného na vlastné riziko a za účelom dosiahnutia zisku. V prípade posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý je podnikateľom, je takzvaná vyšetrovacia zásada podľa § 120 ods. 2, 3 O.s.p. prelomená ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu, zistenie aj ďalších skutočností potrebných pre rozhodnutie. Ak rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Uvedená edičná povinnosť nie je viazaná na výzvu súdu. Dôkazná povinnosť teda v tomto prípade je na povinnom rodičovi - podnikateľovi, ktorý má preukázať relevantnými listinnými dôkazmi, že objektívne výsledky jeho podnikateľskej činnosti mu neumožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť vo zvýšenom rozsahu. V tejto súvislosti je potrebné tiež poukázať na to, že Zákon o rodine je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k daňovým predpisom, ktoré sú všeobecné, a preto východiskom a usmerňovateľom pre posudzovanie potencionality príjmov povinného je výlučne Zákon o rodine. To znamená, že daňové priznanie, či už fyzickej alebo právnickej osoby, nie je pre zhodnotenie výsledkov činnosti podnikateľského subjektu z hľadiska Zákona o rodine smerodajné. Odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca podstatné pre rozhodnutie v merite veci, pretože súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s ust. § 120 ods. 2 O.s.p. vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o zvýšení výživného, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti zvýšeného výživného pre mal. Z. a konštatuje, že odôvodnené potreby mal. Z., ktorá je študentkou strednej školy sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované a je v jej záujme, aby jej intelektové schopnosti boli rodičmi podporované. Rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti zvýšeného rozsahu výživného. Pretože súd prvého stupňa správne rozhodol aj o dlhu na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia a správne zvýšil vyživovaciu povinnosť v eurách, aby zmena kurzu neovplyvňovala právnu istotu maloletej ohľadne výšky výživného, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.