Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4To/26/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215010543 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7215010543.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov JUDr. Zuzany Homzovej a JUDr. Mareka Dudíka, v trestnej veci obžalovaného K.R. N., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. júna 2016, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 21.1.2016, sp. zn. 8T/47/2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného K. N.. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 21.1.2016, sp. zn. 8T/47/2015 bol obžalovaný K. N. uznaný za vinného zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák. a zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods.1 písm. a), ods.2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v J., v byte na ulici X. Č.. XX, od presne nezistenej doby od decembra 2012 chodil do izby maloletej J. N.., nar. XX.X.XXXX, svojej adoptívnej dcéry a biologickej dcéry jeho manželky, kde jej opakovane vnikal prstami do vagíny, obchytával ju po intímnych častiach tela, vykonával s ňou orálny styk a následne od novembra 2013 do konca marca 2014 opakovane vykonával s maloletou J. súlož. Za to mu okresný súd uložil podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. mu uložil ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný, a to proti všetkým výrokom rozsudku. V písomných dôvodoch podaného opravného prostriedku uviedol, že sa necíti byť vinným zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák., ktorý mu je kladený za vinu. Uviedol, že celá obžaloba, ako aj prvostupňový rozsudok sa zakladá iba na tvrdení poškodenej, všetky ostatné dôkazy sú nepriame. Je toho názoru, že žiadnym z vykonaných dôkazov nebolo preukázané spáchanie zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a sám vo veci podľa § 322 ods.3 Tr. por. rozhodol jeho oslobodením v rozsahu zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák., eventuálne, aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného K. N. nie je dôvodné. Okresný súd po vykonanom dokazovaní uznal obžalovaného K. N. za vinného zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák. a zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods.1 písm. a), ods.2 Tr. zák., pretože osobu mladšiu ako 15 rokov iným spôsobom sexuálne zneužil a čin spáchal na chránenej osobe a dieťa zverené do jeho starostlivosti pohol k mimomanželskej súloži a iným spôsobom ho sexuálne zneužil a čin spáchal s použitím nátlaku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd tento záver oprel o výpoveď poškodenej ml. J. N., svedkov O. H.V., O. H., Ing. O. N., K. I., E. D., svedka N. S., o lekárku správu, znalecké posudky a ostatné listinné dôkazy tvoriace súčasť spisového materiálu. Krajský súd po dôkladnom preštudovaní spisového materiálu sa s týmto záverom okresného súdu stotožnil. V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Výsledky vykonaného dokazovania umožňujú bez akýchkoľvek pochybností aj krajským súdom vyvodiť záver, že obžalovaný od presne nezistenej doby od decembra 2012 chodil do izby maloletej J. N., svojej adoptívnej dcéry, kde jej opakovane vnikal prstami do vagíny, obchytával ju po intímnych častiach tela, vykonával s ňou orálny styk a následne od novembra 2013 do konca marca 2014 opakovane vykonával súlož. Okresným súdom boli správne u obžalovaného vyhodnotené sexodiagnostické a sexopatologické vyšetrenia s následnými zisteniami, že tento trpí sexuálnou deviáciou zvanou hebefília, prejavujúcou sa erotickou preferenciou dievčat vo veku puberty. Obvinený si k svojej nevlastnej, ale osvojenej dcére vytvoril milenecký vzťah, v ktorom dominovali prvky exkluzivity rôznych intímnych sexuálnych aktivít s prejavmi žiarlivosti a zamilovanosti. Táto sexuálna deviácia ovplyvnila konanie obžalovaného tempore criminis. Neovplyvnila podstatnou mierou rozpoznávacie schopnosti, ale podstatnou mierou ovplyvnila jeho ovládacie schopnosti. Zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PPZ v J. z odboru prírodného skúmania a kriminalistickej identifikácie - odvetvie biológia vyplýva, že na dámskych spodných nohavičkách predložených poškodenou ml. J. N. bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi a spermy. Analýzou DNA bolo dokázané, že pôvodcom ľudskej krvi je ml. J. N.. Analýzou DNA profilu oteru spermy zaisteného na hornom leme nohavičiek bola zistená zhoda s DNA profilom porovnávacej vzorky obžalovaného K. N.. Správne okresný súd ustálil aj dobu, odkedy sa mal obžalovaný K. N. dopúšťať sexuálneho násilia voči poškodenej a to v súvislosti jednak s výpoveďou poškodenej, ktorá uviedla, že k sexuálnemu zneužívaniu malo dochádzať počas práceneschopnosti obžalovaného a rovnako tak zo správy Sociálnej poisťovne, z ktorej je zrejmé, že obžalovaný bol práceneschopný a v domácom liečení od 3.12.2012 do 4.2.2013. Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, a keďže so závermi okresného súdu sa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje. Rovnako krajský súd nezistil pochybenie okresného súdu ani pri určení druhu a výmery trestu u obžalovaného. Trest, ktorý bol uložený obžalovanému okresným súdom zodpovedá základným hľadiskám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Tr. zák. Krajský súd má za to, že pre uložený úhrnný trest odňatia slobody obžalovanému K. N. v trvaní 8 rokov boli splnené všetky zákonné podmienky, a že uložený trest splní u obžalovaného účel trestu sledovaný individuálnou aj generálnou prevenciou. Nepochybil okresný súd, keď v zmysle § 48 ods.2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin. Správne postupoval okresný súd, keď podľa § 73 ods.2 písm. c) Tr. zák. uložil obžalovanému aj ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou, a to s prihliadnutím na závery znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a sexuológia z ktorých vyplýva, že obžalovaný k svojej deviácii nemá kritický postoj, odmieta fakt, že je deviantný, a z tohto pohľadu je jeho pobyt na slobode nebezpečný. Z uvedeného dôvodu preto znalci navrhli obžalovanému uložiť ústavnú ochrannú sexuologickú liečbu. Keďže krajský súd nezistil dôvod pre zmenu rozhodnutia okresného súdu, odvolanie obžalovaného považoval za nedôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.