Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/455/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215200167 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7215200167.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu H. V. - R., nar. X.X.XXXX, bytom v F., Ž. XX, zastúpeného Ladislavom Suchým, advokátom so sídlom v Košiciach, Letná 47 proti žalovanému MINIHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35852453, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom v Malinove, Slnečná 765/3, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 16.6.2015 č.k. 25C/10/2015-81, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 27.4.2015 č.k. 25C/10/2015-48 a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 5.5.2015 č.k. 25C/10/2015-61 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. P o t v r d z u j e uznesenie č.k. 25C/10/2015-48. P o t v r d z u j e uznesenie č.k. 25C/10/2015-61. Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 16.6.2015 zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.zn. SR 17708/14 zo dňa 28.11.2014. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 218,79 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu. 2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že boli vykonaným dokazovaním preukázané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014 (ďalej len „ZoRK“) z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, a to jednak pre nedodržanie písomnej formy, ako aj preto, že medzi žalobcom a žalovaným vôbec nedošlo k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, čo nepriamo potvrdzuje aj okolnosť, že úver zo strany žalovaného podľa zmluvy o úvere, ktorá mala byť uzatvorená elektronicky medzi účastníkmi konania, bol poskytnutý na účet, ktorý nie je účtom žalobcu, čo potvrdzuje písomné vyjadrenie Fio banky zo dňa 4.5.2015. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že podľa rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. sp.zn. SR 17708/14 úverová zmluva, ktorá mala byť uzatvorená dňa 12.3.2014 elektronicky medzi spotrebiteľom H. V., nar. X.X.XXXX, bytom F., Ž. XX a žalovaným ako veriteľom, ako aj rozhodcovská zmluva mali byť uzavreté elektronicky 12.3.2014. Tieto zmluvy neboli podpísané zaručeným elektronickým podpisom, čím podľa názoru súdu prvej inštancie nebola zachovaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 40 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka (OZ) a § 4 ods. 1 a 2 ZoRK. Súd prvej inštancie prihliadal na námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ako aj na okolnosť, že žalovaný namietal neplatnosť rozhodcovskej zmluvy už vo vyjadrení k žalobnému návrhu doručenému žalobcovi v rozhodcovskom konaní dňa 11.11.2014. Ako vyplýva z kópie podacieho lístka, žalobca sa vyjadril k žalobe v rozhodcovskom konaní v primeranej lehote, t.j. vyjadrenie podal na pošte dňa 24.11.2014 a jeho vyjadrenie bolo doručené Stálemu rozhodcovskému súdu dňa 26.11.2014, teda pred vydaním rozhodcovského rozsudku dňa 28.11.2014. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v zákonnej lehote podľa § 41 ZoRK. Žalobca namietal už v rámci rozhodcovského konania, že adresa elektronickej pošty V..H..M. nebola ním zriadená a o takejto adrese ani nevedel. Peňažné prostriedky, ktoré mali byť poskytnuté na základe zmluvy o úvere v sume 100,00 eur boli prevedené na účet, ktorý podľa oznámenia Fio banka a.s. Bratislava patrí F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., E. XX, ktorý bol zrušený ku dňu 7.4.2014. 3. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil existenciou odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p., teda tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok, prípadne žalobu zamietol ako nedôvodnú. 4. Odvolateľ sa nestotožňuje s rozhodnutím o zrušení rozhodcovského rozsudku. Uvádza, že tvrdenia súdu sa opierajú o dôkazy, ktorým nemožno prikladať silnú váhu, ktorá by bola dostatočná na vydanie takéhoto rozhodnutia. Skutočnosť, že žalobca nebol vlastníkom účtu, na ktorý bol úver poukázaný, nebráni tomu, aby uzatvoril úver. Žalovaný nepozná vzťah medzi vlastníkom účtu a žalobcom. Odvolateľ si nevie vysvetliť skutočnosť, z akého dôvodu sa žalobca nebránil inými prostriedkami, ktoré mu zákon umožňuje, ak bolo zamietnuté trestné stíhanie. Mal možnosť podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, čo však neurobil, prípadne sa domáhať náhrady škody. Odvolateľ tvrdí, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strany domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zmluva bola uzavretá na samostatnom liste papiera, oddelene od zmluvy, písomnou formou. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel aj o tvrdenie, že pri uzatváraní zmluvy absentoval elektronický podpis, z čoho vyvodil, že rozhodcovská zmluva nemá písomnú formu a preto je neplatná. Odvolateľ poukazuje na to, že klienti, ktorí uzatvárajú elektronickú formu zmluvy o úvere tak, ako to bolo aj v tomto prípade, nemusia mať oprávnenie a nedisponujú elektronickým podpisom. To nie je dôvod na to, aby rozhodcovská zmluva sa uznala za neplatnú. Písomná forma bola zachovaná. Spotrebiteľ si v procese vytvárania žiadosti o úver volí výšku úveru a jeho splatnosť, pričom všetky volené položky predstavujú individuálne dojednané zmluvné podmienky. Žiadosť o úver musí obsahovať všetky údaje požadované na webovskej stránke, musí byť vyplnená úplne správne a pravdivo, nesmie obsahovať žiadne zavádzajúci údaj a musí byť odoslaná a doručená veriteľovi. Žiadosť o úver predstavuje návrh na uzavretie zmluvy. Spotrebiteľ môže požiadať iba o poskytnutie jedného úveru a nemá právny nárok na schválenie žiadosti o úver a na uzavretie zmluvy. Spotrebiteľ odoslaním žiadosti o úver vyhlasuje, že pred jej odoslaním veriteľ oboznámil o všetkých podmienkach úveru. Zmluva je uzavretá vygenerovaním elektronickej verzie spotrebiteľovi v užívateľskom profile a to iba po schválení odoslanej žiadosti o úver. Veriteľ posúdi žiadosť o úver do 24 hodín od doručenia, pričom v tejto lehote musí byť spotrebiteľovi vygenerovaná elektronická verzia zmluvy, čím dôjde k uzavretiu zmluvy alebo emailová správa o odmietnutí poskytnutia úveru. Žalovaný nesúhlasí ani s rozhodnutím o trovách konania. 5. Žalobca k odvolaniu žalovaného podal písomné vyjadrenie, ktorým navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca zotrváva na tom, že nebol so žalovaným v žiadnom kontakte a neuzavrel s ním žiaden zmluvný vzťah. Preto nemohol byť legitimovanom osobou v rozhodcovskom konaní a zaviazaný rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu. Túto skutočnosť žalovaný neberie na vedomie, hoci bola súdom preukázaná a zistená. Súd prvej inštancie správne posúdil platnosť právnych úkonov podľa § 40 OZ. Uvedené ustanovenia sa vzťahujú na tzv. zmluvy na diaľku podľa zákona č. 266/2005 Z.z. Spôsob uzatvárania zmlúv žalovaného so spotrebiteľmi je právne nedostatočný a bez použitia elektronického podpisu zmluvných strán tu je vytváranie možnosti pre zneužitie osobných údajov a následne pre protiprávne obohatenie. Takýto spôsob uzatvárania zmlúv negarantuje pre veriteľa správnosť údajov o osobe dlžníka a je neurčitý v prejave vôle. Žalovaným popísaný zaužívaný spôsob uzatvárania zmlúv je vadným a nedostatočným konaním žalovaného, a v tomto prípade s dôsledkami pre žalobcu. Takýto nedostatok však nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, tobôž nie tretej osoby, ktorá spotrebiteľom úveru nebola. Súd prvej inštancie zároveň správne zistil, že k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy medzi žalovaným a žalobcom nedošlo aj z dôvodu, že žalovaný plnil pôžičku nie v prospech žalobcu, ale tretej osobe. 6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta). 7. Odvolanie žalovaného bolo podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto vychádzajúc zo zásady zachovania účinkov procesných úkonov posudzoval odvolací súd podané odvolanie z hľadiska prípustnosti, ako aj z hľadiska existencie uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení prechádzajúceho procesného predpisu. 8. Odvolací súd po zistení, že žalovaný podal odvolanie včas, procesne prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže na jeho nariadenie neboli dôvody uvedené v ust. § 385 ods. 1 CSP a rozsudok verejne vyhlásil dňa 11.11.2016. Odvolací súd preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z pohľadu uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny. 9. Odvolací súd namieta existenciu odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p., teda že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Existencia odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v konaní nebola preukázaná. Odvolateľ v odvolaní neuvádza, ktorý z navrhnutých dôkazov súd prvej inštancie nevykonal. Na pojednávaní dňa 16.6.2015 sa žalovaný ani jeho zástupca nedostavili, písomne nenavrhli vykonanie žiadnych dôkazov a žalobca a jeho zástupca prítomný na pojednávaní nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Tento odvolací dôvod teda nie je daný. Rovnako nie je daný ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., ktorý je odôvodnený v prípade, ak súd dospeje k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaného dokazovania takým spôsobom, že skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom. Táto situácia mohla nastať vtedy, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanoveniami procesného predpisu a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo počas konania vyšli najavo. Nesprávne sú aj skutkové zistenia založené na chybnom hodnotení dôkazov. 11. Odvolací súd konštatuje, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie je správny. Podstatným skutkovým zistením je skutočnosť, že úverová zmluva a rozhodcovská doložka, ktorú mal žalobca podpísať so žalovaným, nebola uzavretá medzi týmito subjektami. Žalobca popiera, že adresa elektronickej pošty V..H..M. je jeho elektronickou schránkou a popiera, že by požiadal žalovaného o poskytnutie úveru. V konaní bolo preukázané, že suma 100,00 eur, ktorá mala byť na základe zmluvy o úvere požičaná, bola odoslaná na účet, ktorý patril inej osobe. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovaného, v ktorých opisuje spôsob uzatvárania zmluvy prostredníctvom webovej stránky nie sú spôsobilé preukázať, že subjektom, ktorý skutočne zmluvu so žalovaným uzavrel bol žalobca, a to odhliadnuc od skutočnosti, že zákon nevyžaduje pre uzavretie zmluvy použitie elektronického zaručeného podpisu. Skutkové zistenie súdu prvej inštancie o tom, že zmluvu neuzavrel so žalovaným žalobca zároveň znamená aj to, že žalobca so žalovaným neuzavreli ani rozhodcovskú zmluvu, preto rozhodcovský súd nemal právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku. 12. Pokiaľ žalovaný namieta existenciu odvolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci uvádza odvolací súd, že súd prvej inštancie pochybil pri aplikácii právneho predpisu, toto pochybenie však nemá vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej. 13. Súd prvej inštancie aplikoval na prejednávanú vec ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014. Dňa 1.1.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 396/2014 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený ZoRK. Podľa § 54b ods. 1 ZoRK ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1.1.2015. Z toho vyplýva, že aj na prejednávanú vec bolo potrebné aplikovať ustanovenia novelizovaného zákona o rozhodcovskom konaní. 14. Podľa § 40 ods. 1 písm. a/ bod 1 rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že nemá spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť alebo že takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. 15. Odvolací súd je toho názoru, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie spočívajúce v tom, že zmluvu ani rozhodcovskú zmluvu neuzavrel žalobca so žalovaným, sú dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa citovaného ustanovenia. 16. Preto potvrdil rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. 17. Vecne správny je aj výrok o trovách konania. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov za zastúpenie advokátom, pričom pri výpočte odmeny advokáta správne postupoval podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, pretože konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je konanie, ktoré nie je možné oceniť peniazmi. Tento výrok je vecne správny. 18. Odvolací súd upozorňuje súd prvej inštancie, že v písomnom vyhotovení rozsudku je nadbytočne uvedený výrok, ktorý znie, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. Ide zjavne o chybu v písaní, keďže tento výrok nebol vyhlásený na pojednávaní dňa 16.6.2015, čo vyplýva zo zápisnice o pojednávaní na č.l. 79 spisu. V tomto smere je úlohou súdu prvej inštancie vydať opravné uznesenie podľa § 224 CSP. 19. Uznesením z 27.4.2015 č.k. 25C/10/2015-48 súd prvej inštancie uložil žalovanému poriadkovú pokutu vo výške 200,00 eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 28.4.2015, pričom predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 13.3.2015. Písomným podaním doručeným súdu 27.4.2015 žalovaný oznámil, že ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní dňa 28.4.2015 a toto žiada odročiť z dôvodu, že právny zástupca prevzal zastupovanie na základe plnej moci až 24.4.2015, teda v lehote kratšej ako 5 dní pred nariadeným termínom pojednávania. Rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 53 O.s.p. s tým, že žalovaný hrubo sťažil postup konania tým, že vzhľadom na uplynutie dostatočne dlhej doby od doručenia žaloby dňa 14.1.2015 a predvolania na pojednávanie dňa 13.3.2015, až jeden deň pred pojednávaním navrhol odročiť pojednávanie z dôvodu udelenia plnomocenstva právnemu zástupcovi. 20. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie, v ktorom namieta, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Uvádza, že svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil a dôvodom pre odročenie pojednávania bola absencia zachovania 5-dňovej lehoty na prípravu pojednávania. Žalovaný si splnil svoju povinnosť a nedošlo k porušeniu právnych predpisov z jeho strany. Žalovaný tvrdí, že o možnosti uloženia poriadkovej pokuty mal byť vopred upozornený. Predvolanie zo dňa 10.3.2015 síce obsahuje upozornenie o možnosti uloženia poriadkovej pokuty, avšak žalovaný svoju neprítomnosť riadne a včas ospravedlnil. Súd prvej inštancie navyše neodôvodnil intenzitu hrubého sťažovania postupu a neuviedol jeho dôsledky. Zároveň navrhuje, aby súd odpustil uloženie poriadkovej pokuty, resp. aby odvolací súd uznesenie zrušil bez náhrady. 21. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia odvolacieho pojednávania v rozsahu uvedenom v § 380 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o poriadkovej pokute je vecne správne. 22. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie pripravil pojednávanie podľa § 114 O.s.p. tak, aby na ňom mohol rozhodnúť a zároveň nariadil pojednávanie podľa § 115 ods. 1, 2 O.s.p. v dostatočnom časovom predstihu tak, aby aj žalovaný ako účastník konania mal dosť času na prípravu, a to najmenej 5 dní pred dňom pojednávania. Je potrebné uviesť, že žalovaný už predtým podal vo veci písomné vyjadrenie, pričom od jeho podania do dňa nariadenia pojednávania vo veci neboli zadovážené dôkazy, ani nenastali žiadne iné okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu ďalšej prípravy na pojednávanie. V dôsledku neprítomnosti žalovaného muselo byť pojednávanie nariadené na deň 28.4.2015 odročené. Žalovaný mal pritom odo dňa doručenia predvolania na pojednávanie 13.3.2015 dostatok času na jeho prípravu a na zvolenie právneho zástupcu. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie uložil poriadkovú pokutu dôvodne, pretože žalovaný sa nedostavil na súd, hoci bol riadne a včas predvolaný a dôvod neprítomnosti nespočíva vo vážnych okolnostiach. Preto uznesenie potvrdil podľa § 397 ods. 1 CSP ako vecne správne. 23. Uznesením z 5.5.2015 č.k. 25C/10/2015-61 súd prvej inštancie odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej rozhodcovskej a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa 28.11.2014 sp.zn. SR 17708/14 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 24. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobca podaním z 29.4.2015 navrhol odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, pričom naliehavosť návrhu preukázal písomným podaním žalovaného o spísaní návrhu na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa žalobca domáha. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. 25. Proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktorý namieta, že uznesenie je nedostatočne odôvodnené, pretože ide o rozhodnutie, ktoré predstavuje mimoriadny a značný zásah do stability právnych vzťahov. Jeho dôsledkom pôvodné právoplatné rozhodnutie stráca charakter exekučného titulu, keďže stráca vlastnosť vykonateľnosti. Žalovaný je toho názoru, že podmienky vykonateľnosti splnené neboli, pretože nebola preukázaná existencia ujmy, ktorá by mohla byť spôsobená neodložením vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Odklad vykonateľnosti je výnimočným prípadom, pričom podanie žaloby takýto atribút výnimočnosti nemá. Dôvodom pred odklad vykonateľnosti je aj predpoklad úspešnosti vo veci samej. Žalovaný je toho názoru, že ani táto podmienka nebola splnená. Preto navrhuje, aby odvolací súd uznesenie zrušil. 26. Odvolací súd aj toto odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania v rozsahu uvedenom v § 380 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie je vecne správne. 27. Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku z dôvodov taxatívne vymenovaných v § 40 ods. 1 ZoRK. Podľa § 40 ods. 2 ZoRK, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Citované ustanovenie podmieňuje možnosť súdu rozhodnúť o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku dvomi podmienkami, a to podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrh účastníka konania na odklad vykonateľnosti. Z tohto ustanovenia nie je možné vyvodiť žiadne ďalšie podmienky, ktoré by bol súd povinný skúmať pri rozhodovaní o návrhu na odklad. Rozhodnutie o odklade vykonateľnosti je ponechané výlučne na voľnej úvahe súdu. Z toho vyplýva, že ak je konajúci súd toho názoru, že pre ochranu účastníka, ktorý žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal na odklad vykonateľnosti potrebné nariadiť, môže tak vykonať bez ďalšieho skúmania dôvodov, ak zároveň žalobca návrh na odklad vykonateľnosti podal. 28. V prejednávanej veci žalobca podal včas žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, v čase rozhodovania odvolacieho súdu už o tomto žalobnom návrhu aj bolo rozhodnuté tak, že súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie došiel úvahou k záveru, že návrhu na odklad je potrebné vyhovieť. Dôvodom pritom bola bezprostredná možnosť núteného výkonu napadnutého rozhodcovského rozsudku. Takáto úvaha súdu prvej inštancie bola vecne správna a odvolací súd z toho dôvodu potvrdil rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP. 29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mal žalobca plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).