Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/432/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215201493 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7215201493.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa Š. L. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v O. - Š. na A.Í. E. XX zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Šebökom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Michalovskej 43 proti odporkyni Y. L. rod. L. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v O. - Š. na A. E. XX v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému X. L. nar. XX.X.XXXX a maloletému F. L. nar. XX.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie 9, Košice o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 1.7.2015 č.k. 23P 32/2015-64 takto r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu na rozvod manželstva a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom z 1.7.2015 č.k. 23P 32/2015-64 zamietol návrh navrhovateľa na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom X. a F.. Návrh kolízneho opatrovníka na nariadenie výchovného opatrenia obom rodičom vylúčil na samostatné konanie. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu. Rozhodol tak na základe zistenia, že vzťahy medzi manželmi nie sú tak vážne narušené a rozvrátené, že by ich manželstvo nemohlo plniť svoje funkcie, pretože aj z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že neexistujú žiadne vážne problémy vo vzájomnom vzťahu medzi manželmi a existenciu rozvrátených vzťahov nepotvrdzuje ani skutočnosť, že sa navrhovateľ odsťahoval zo spoločnej domácnosti k priateľke a odporkyňa tento nerozvážny a nezodpovedný postoj navrhovateľa je ochotná mu odpustiť a zachovať manželstvo predovšetkým v záujme maloletých detí a svoje pretrvávajúce citové väzby k navrhovateľovi. Pretože základnou úlohou a funkciou manželstva je vytvorenie rodinného zázemia pre maloleté deti a navrhovateľovi z rodičovstva vyplývajú nielen práva, ale aj povinnosti, je povinný usmerňovať svoj život tak, aby plnil svoju povinnosť rodiča, ktorou je povinnosť zabezpečiť kompletnú starostlivosť maloletým deťom pre ich všestranný vývoj. Navrhovateľovi, ako manželovi, vyplývajú povinnosti aj vo vzťahu k manželke, ako to je uvedené v ust. § 18 vety druhej Zákona o rodine, teda je povinný manželke okrem iného byť verný a pomáhať jej, spoločne sa starať o ich maloleté deti a vytvárať zdravé rodinné zázemie. Návrh navrhovateľa na rozvod manželstva posúdil ako bezdôvodný, pretože neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu rozviesť manželstvo účastníkov aj preto, že je reálny predpoklad na to, že manželstvo účastníkov môže do budúcna plniť naďalej svoje všetky funkcie, predovšetkým vzhľadom na jednoznačné stanovisko a vôľu odporkyne a tiež s ohľadom na práva maloletých detí pochádzajúcich z ich manželstva, preto návrh na rozvod manželstva zamietol a návrh kolízneho opatrovníka na nariadenie výchovného opatrenia obom rodičom vylúčil na samostatné konanie podľa § 112 ods. 2 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku okrem výroku o vylúčení návrhu kolízneho opatrovníka na samostatné konanie podal včas odvolanie navrhovateľ s odôvodnením, že konajúci súd nepostupoval správne a v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm.d/, pretože dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa písm.f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Vyjadril názor, že súd mal postrehnúť z písomných podaní, ako aj z ústnych prednesov na pojednávaní, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. Súd pochybil, keď si neuvedomil, že vo vzťahu je potrebné dvoch a nepostačí, že jeden z manželov prehlási, že neveru odpúšťa tomu druhému. Tiež mal prihliadnuť na to, že má pekný vzťah s inou ženou a nemieni ho vymeniť a má záujem starať sa a vychovávať svoje maloleté deti tak, ako to uviedol v návrhu. Neobstojí ani tvrdenie kolízneho opatrovníka, že „dôvody na rozvod s pohľadu maloletých detí nie sú dostatočne presvedčivé a matka má záujem zachovať komplet rodinu kvôli deťom“, ktorý názor si osvojil aj prvostupňový súd. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 221 ods. 1 písm.h/ a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že podľa jej názoru súd prvého stupňa rozhodol správne, pretože chcela udržať rodinu spolu a bola ochotná odpustiť navrhovateľovi neveru. Od tej doby sa jej názor na udržanie manželstva zmenil, keďže navrhovateľ nejaví žiadny záujem o spolužitie s ňou. Celý rok, počas ktorého spolu nežijú, žije so svojou priateľkou, ktorá sa rozviedla so svojím manželom. Navrhovateľ o udržanie manželstva nejaví vôbec záujem napriek tomu, že z manželstva pochádzajú dve deti. Doba, ktorá uplynula, bola dostatočná na to, aby začali spolu žiť, vyvíjala úsilie, aby sa navrhovateľ vrátil a prosila ho o to kvôli maloletým deťom. Nechcela, aby deti žili bez otca, ale aby žili spolu ako rodina. Tieto jej prosby a naliehania navrhovateľom neboli akceptované, preto súhlasí s rozvodom manželstva, keďže nie je možné spolužitie s navrhovateľom a s maloletými deťmi v spoločnej rodine a domácnosti. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že dôvody na rozvod manželstva prezentované navrhovateľom pred súdom sú z jeho pohľadu nedostatočné a nepresvedčivé na to, aby došlo k rozvodu manželstva, čo nie je ani v záujme maloletých detí, zvlášť, ak neexistujú dostatočne relevantné dôvody pre ukončenie manželstva. Terajšia rodinná situácia, manželské vzťahy a narušená rodičovská komunikácia nevplývajú priaznivo na ďalší riadny celkový vývin maloletých detí, preto v rámci konania o rozvod manželstva navrhol, aby súd obidvom rodičom uložil výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 písm.d/ Zákona o rodine a podrobili sa odbornému psychologickému poradenstvu v špecializovanom zariadení. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie rozsudku, ani pre jeho zmenu, preto rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. v napadnutej časti zrušil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zistí príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov v zmysle § 18 a § 19 Zákona o rodine. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 23 Zákona o rodine vyplýva, že základným predpokladom zrušenia manželstva rozvodom je existencia vážneho rozvratu vzťahu medzi manželmi, pre ktorý manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, pričom záver o vážnosti rozvratu medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahu medzi manželmi javí ako neodčiteniteľný, nenapraviteľný stav vzhľadom na jeho intenzitu (hĺbku) a trvalosť rozvratu a so zreteľom na možnosť ďalšieho plnenia spoločenského účelu manželstva. Účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej spočívajúcej v založení rodiny a riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú a funkcie hospodárskej, t.j. že obaja manželia sa starajú o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v manželstve účastníkov došlo k manželskej kríze, ktorá však nemá za následok trvalosť a potrebnú intenzitu rozvratu, pre ktorú by nemohlo plniť svoj spoločenský účel, pretože odporkyňa je ochotná manželskú neveru navrhovateľovi odpustiť a v záujme maloletých detí obnoviť s ním spolužitie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa možno vyvodiť záver, že konajúci súd vidí riešenie manželskej krízy v spolužití manželov obnovením spoločného bývania a ich spoločnej účasti pri zabezpečovaní starostlivosti o maloleté deti. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvého stupňa a postoj účastníkov konania vyjadrený navrhovateľom v odvolaní a odporkyňou vo vyjadrení k odvolaniu, dospel k odlišnému právnemu záveru, pretože manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu zo základných funkcií, nakoľko manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nezabezpečujú spoločnú výchovu maloletých detí X. a F., intímne spolu nežijú, vzájomne si nepomáhajú a spoločne nehospodária. Vážnosť a trvalosť rozvratu manželstva spočíva predovšetkým v nezáujme navrhovateľa o obnovenie manželského spolužitia a súčasného postoja odporkyne, ktorá sa usilovala o udržanie manželstva z dôvodu pretrvávajúceho citového vzťahu k navrhovateľovi a najmä v záujme maloletých detí, ale vzhľadom na jednoznačný postoj navrhovateľa už nevidí reálny predpoklad obnovenia spolužitia a s rozvodom manželstva súhlasí. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že ak sa v ďalšom konaní nepreukážu iné skutočnosti, neostane iné východisko, než návrhu navrhovateľa vyhovieť, práve so zreteľom na nezáujem obnoviť manželské spolužitie nepochybne deklarovaný navrhovateľom v odvolaní a súhlas odporkyne s rozvodom prezentovaný v priebehu odvolacieho konania, keďže jej úsilie udržať manželstvo sa nestretlo s pochopením navrhovateľa a ak má za následok nenapraviteľný stav, je potrebné opakované posúdenie zmeneného skutkového stavu vo vzťahu k rozvodu manželstva účastníkov konania. Pretože návrh na rozvod manželstva bol zamietnutý, v dôsledku čoho nebolo rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov voči maloletým deťom X. a F., nebolo možné výrok o rozvode zmeniť, pretože odvolací súd by v tomto prípade rozhodoval o úprave pomerov maloletých detí ako súd prvého stupňa, čím by zbavil účastníkov konania možnosti využitia riadneho opravného prostriedku, porušil by zásadu dvojinštančnosti súdneho konania a odňal by tak účastníkom konania možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p.), preto musel rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o rozvode manželstva zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.