Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/338/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215206629 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7215206629.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci výkonu rozhodnutia o úprave styku s maloletou B. S. F. nar. X.X.XXXX bývajúcou u matky zastúpenou kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice so sídlom na Staničnom námestí č. 9 v Košiciach na návrh oprávneného Z. F. nar. XX.X.XXXX bývajúceho Q. L. č. XX, XXXXX X., Z., v U. zastúpeného JUDr. Katarínou Adamovskou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Žiškovej ulici č. 6 v Košiciach proti povinnej S. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na Y. ulici č. X v Y. zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Štúrovej ulici č. 20 v Košiciach o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 15.6.2015 č.k. 23Em 3/2015-118 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného (otca maloletej) na výkon rozhodnutia Okresného súdu Košice II zo 17.10.2012 sp. zn. 27P 82/2009 s odôvodnením, že už z návrhu otca vyplýva, že nie je splnený zákonný predpoklad pre nariadenie výkonu rozhodnutia, t.j., aby si matka dobrovoľne neplnila to, čo jej ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, ale naopak, z doposiaľ vykonaných dôkazov vyplýva, že matka si súdom uloženú povinnosť plní, otec sa s maloletou pravidelne stretáva podľa rozhodnutia súdu a v prípade, ak sa styk neuskutoční, tak jedine z objektívnych dôvodov bez zavinenia matky najmä z dôvodu ochorenia maloletej. Konštatoval, že so zreteľom na vzdialenosť bydliska rodičov maloletej nie je v záujme maloletej vyhovieť návrhu otca, aby maloletá v prípade ľahšieho ochorenia nevyžadujúceho si pobyt v posteli, prípadne hospitalizáciu, absolvovala takú dlhú cestu z miesta svojho bydliska do miesta bydliska otca za účelom realizácie styku s otcom. Súd prvého stupňa konštatoval, že v takomto prípade je predovšetkým na rodičoch, aby sa dohodli na náhradnom termíne realizácie styku otca s maloletou tak, aby bol predovšetkým v záujme maloletej. Vyjadril názor, že iba v prípade, ak by sa styk oprávneného s maloletou nerealizoval bez ospravedlniteľného dôvodu, bolo by možné uložiť povinnej matke pokutu za každý nerealizovaný styk, prípadne zastaviť jej výplatu prídavku na maloletú alebo pristúpiť k nútenému odňatiu dieťaťa, čo je krajným riešením iba v prípade, ak sa styk nerealizuje vôbec a povinný rodič svojvoľne bráni druhému rodičovi stretávať sa s dieťaťom. Pretože ani jedna z týchto podmienok nebola splnená a nebolo zistené, že by matka bránila v styku maloletej s otcom bezdôvodne, návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietol aj so zreteľom na vôľu maloletého dieťaťa, ktorú je potrebné rešpektovať. Oprávnený prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal odvolanie proti tomuto uzneseniu s odôvodnením, že ho nepovažuje za správne a spravodlivé, pretože jeho odôvodnenie vzbudzuje dojem, akoby súd v plnej miere, bez hlbšieho preverenia a preukázania uveril tvrdeniam matky, ktoré sú v mnohom iba sprostredkovanými tvrdeniami matky za maloletú B. S.. Poukázal na rozsudok konajúceho súdu zo 17.10.2012 sp. zn. 27P 82/2009, v ktorom bolo konštatované, že matka nemá záujem na udržiavaní pozitívneho vzťahu medzi ním a maloletou a negatívne na ich vzťah pôsobí, pričom dohoda s ňou je v zásade nemožná a z ochrany proti jej svojvoľnému konaniu sa musel v prospech maloletej opakovane domáhať podávaním návrhov na Okresný súd Košice II pod sp. zn. 43P 143/2012, 41p 57/2013, 41P 43/2014, 41P 109/2014, 23P 100/2015. Z uvedeného je zrejmé, že všetky tvrdenia matky sú účelové a nepravdivé, a preto je zarážajúce, že súd prvého stupňa uveril jej tvrdeniam o tom, že mu vždy v prípade nerealizovaného styku, poskytla nový náhradný termín a v prípade, že maloletá ochorela, ho okamžite informovala, aby mu ušetrila zbytočné cestovné náklady z Talianska na Slovensko. Zdôraznil, že aj dlhodobé ochorenie maloletej (reflux močového mechúra a nefropatia) využila na znemožnenie realizácie jeho styku s maloletou. V tejto súvislosti v celom rozsahu poukázal na spis Okresného súdu Košice II sp. zn. 41 P 109/2014, z ktorého je zrejmé, akým spôsobom matka zneužíva zdravotný stav maloletej na to, aby sa prezentovala „ako dobrá matka“ bez ohľadu na to, aký je skutočný záujem maloletej. Z označeného spisu tiež nepochybne vyplýva, že maloletá v snahe vyhovieť matke a nedostať sa s ňou do konfliktu, uvádza pred súdom preukázateľne nepravdivé tvrdenia týkajúce sa jej vzťahu s ním, ich spoločných aktivít či trávenia času v Taliansku. Tiež zdôraznil, že výkonom rozhodnutia sa nedomáhal toho, aby mu súd umožnil v prípade akútnej choroby maloletej dlhú a náročnú cestu do Talianska, ale je toho názoru, že v prípade, keď pricestuje na Slovensko na víkend za maloletou z Talianska, nemalo by byť doliečovanie maloletej po chorobe, prípadne ľahká forma choroby (prechladnutie) dôvodom, pre ktorý by sa jeho styk s maloletou „objektívne“ nemohol realizovať v Y., keďže on sa o maloletú dokáže a chce postarať nielen pri jej plnom zdraví, ale aj v prípade rekonvalescencie po chorobe alebo v prípade ľahšej formy ochorenia. V závere odvolania vyjadril názor, že popísané matkine správanie by sa jednotlivo mohlo javiť ako „drobné schválnosti“ proti nemu, ale v celkovom komplexe ide o častú, dlhodobú, intenzitu konaní a ich následkov, z ktorými on môže bojovať iba na diaľku z Talianska, prípadne riskovať zbytočnú cestu na Slovensko v závislosti od svojvôle matky maloletej, čo možno označiť pojmom „nerešpektovanie súdneho rozhodnutia“, a preto na výkone rozhodnutia trvá. Zamietnutím jeho návrhu na výkon rozhodnutia súd prvého stupňa de facto jednotlivé kroky matky namierené proti nemu a čo najhoršie, vo väčšine prípadov aj proti záujmom maloletej odobril, čo on považuje za neprípustné a žiada odvolací súd, aby napadnuté prvostupňové uznesenie zmenil. Matka maloletej vo vyjadrení (č.l. 48 spisu) uviedla, že otcovi maloletej v prípade nerealizovaného styku s maloletou vždy poskytla nový náhradný termín, dokonca sa stalo, že aj napriek dohode s ním o náhradnom termíne ho čakali v aute pred škôlkou maloletej, ale otec neprišiel, ani ju o tom, že nepríde, neinformoval. V prípade, ak maloletá náhle ochorela, okamžite ho informovala správami SMS a e- mailami minimálne dva dni pred dňom, kedy sa mal styk s maloletou realizovať, aby neprišiel, on však napriek tomu cestu z Talianska na Slovensko absolvoval. V roku 2013 sa napriek infekčnému ochoreniu maloletej styk s otcom realizoval, pretože po oznámení, že je maloletá chorá, pricestoval na Slovensko, aby sa osobne presvedčil, či skutočne má maloletá ovčie kiahne. Pri tejto návšteve dohodli posunutie termínu styku maloletej s ním o dva dni, ktorý sa aj realizoval od 19.7.2013 do 21.8.2013. Počas letných prázdnin bol v dôsledku ochorenia maloletej posunutý začiatok realizácie styku maloletej s otcom po dohode s ním na 14.7.2014. Maloletá sa od otca z Talianska vrátila na Slovensko 15.8.2014, kam ju priviezol jej otec bez akýchkoľvek námietok. Konštatovala, že maloletá má vážne zdravotné problémy chronického charakteru, t.j. reflux a zvraštenú obličku, v dôsledku čoho je nutné v prípade zvýšenia teploty stanoviť liečebný režim, realizovať dôkladnú starostlivosť, aby ležala na lôžku a bola v blízkosti lekárom, ktorým sú jej zdravotné problémy známe. Preto nie je možné, aby v prípade čo i len horúčky absolvovala s otcom dlhú cestu do Talianska, prípadne ležala v hoteli bez možnosti diétnej domácej stravy. Poukázala na tvrdenia otca, že maloletá môže napriek onemocneniu cestovať, pretože sa o ňu postará a neberie ohľad ani na výslovnú vôľu maloletej, že v prípade ochorenia chce byť v blízkosti svojej matky. Podľa jej názoru o tom, že otec nie je schopný náležite sa o maloletú postarať svedčí aj skutočnosť, že opakovane počas pobytu maloletej v Taliansku, ak mala zvýšenú teplotu, nenavštívil s ňou lekára, napriek jej chronickému ochoreniu. Konštatovala, že maloletú odovzdáva otcovi v mieste jeho trvalého bydliska vo Q. v zmysle rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 41P 43/2014-102 a ak otec zmenil adresu svojho trvalého bydliska, vzdialeného od pôvodného 170 km, bude túto zmenu akceptovať až po zmene súdneho rozhodnutia, pretože aj pre ňu aj pre maloletú je zaťažujúce absolvovať cestu zo Slovenska do pôvodného miesta trvalého bydliska otca a nie to ešte o 170 km vzdialeného jeho nového bydliska. V tejto súvislosti poukázala aj na finančnú, nielen na časovú záťaž, ktorú musí znášať pri odovzdávaní maloletej otcovi v mieste jeho bydliska. Zdôraznila, že aj maloletej lepšie vyhovuje, ak ju odovzdá otcovi v pôvodnom mieste jeho bydliska, t.j. vo Q.. Zdôraznila, že v čase letných prázdnin v roku 2014, kedy sa styk otca s maloletou opäť realizoval, dochádzalo medzi maloletou a otcom ku konfliktom, pretože ju nútil k operácii v Taliansku, s čím ona nesúhlasila. Uviedla, že aj v čase jarných prázdnin v roku 2015 sa styk otca s maloletou realizoval na základe ich dohody od 20.2.2015 do 25.2.2015 na Slovensku, pretože maloletá nechcela cestovať do Talianska, jednak z dôvodu únavnej cesty, ale tiež preto, že vedela koľko zaujímavých akcií je plánovaných pre deti počas jarných prázdnin v Y. a okolí, pričom ak je u otca v Taliansku, musí sedieť doma, hrať sa hry na počítači alebo pozerať televíziu, pretože tam nie sú prázdniny, a doma je sama. Z uvedených dôvodov maloletá požiadala otca emailovou správou, aby mohla ostať v čase jarných prázdnin na Slovensku, čo on rezolútne odmietol. Matka vo vyjadrení odmietla tvrdenia otca v návrhu na výkon rozhodnutia a označila ich za nepravdivé. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. Otec maloletej doručil Okresnému súdu 21.10.2015 vyjadrenie (doručené Krajskému súdu v Košiciach 27.10.2015), z ktorého vyplýva, že maloletá od 29.6.2015 bola na prázdninách u neho do 2.8.2015. Pobyt maloletej označil za šťastné a pokojné obdobie. Následne v priebehu bežného mesačného styku, ktorý sa mal realizovať od 25.9. do 27.9. došlo k incidentu v Obchodnom dome Optima, kedy maloletej nakúpil ňou označené osobné veci a následne mu maloletá vynadala, že jej nepomohol odniesť ťažkú tašku, opustila ho tak, že ju nemohol nájsť. Matka mu o 20:55 oznámila, že maloletá je u nej, odmieta sa s ním stretnúť, nechce ho vidieť a doporučila mu túto situáciu riešiť s psychológom. On považuje takéto správanie maloletej za nedostatočnú prípravu matky na stretnutie maloletej s ním, teda nerešpektovanie súdneho rozhodnutia a preto trvá na svojom návrhu na výkon rozhodnutia. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 272 ods. 3 O.s.p., pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa ods. 1 súd písomne vyzve povinného, ktorý sa odmieta podrobiť rozhodnutiu podľa ods. 1, aby sa rozhodnutiu podrobil. V tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. Ak sa javí, že účel výzvy možno lepšie dosiahnuť pojednávaním, sudca je oprávnený nariadiť pojednávanie a môže naň predvolať povinného, oprávneného, maloleté dieťa, zástupcu príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zástupcu príslušného orgánu obce. Podľa § 273 ods. 1 O.s.p., ak výzva súdu podľa § 272 ods. 3 zostane bezvýsledná, súd je oprávnený uložiť povinnému, ktorý neplní dobrovoľne rozhodnutie podľa § 272, pokutu vo výške 200 Eur. Pokutu možno uložiť aj opakovane. Výnos pokút je príjmom štátu. Odvolací súd na základe takto podaného odvolania preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, pretože styk oprávneného s maloletou B. S. sa realizuje a z návrhu oprávneného, z jeho odvolania a ďalšieho vyjadrenia vyplýva, že povinná sa neodmieta podrobiť súdnemu rozhodnutiu. Takýto záver dovoľuje aj vyjadrenie otca doručené súdu prvého stupňa 21.10.2015 doručené odvolaciemu súdu 27.10.2015, v ktorom otec potvrdzuje, že maloletá strávila u neho časť letných prázdnin od 29.6.2015 do 2.8.2015 a toto obdobie označil za šťastné a spokojné. Z tejto skutočnosti tiež nepochybne vyplýva, že matka maloletú na styk s otcom riadne pripravila, pretože v opačnom prípade maloletá, ktorá v iných situáciách vie jasne vyjadriť svoj názor, by u otca nestrávila bezproblémovo viac ako jeden mesiac. Z doposiaľ vykonaných dôkazov vyplýva, že matka si uloženú povinnosť vykonateľným rozhodnutím plní napriek finančnej záťaži pri odvážaní maloletej do miesta bydliska otca vzdialeného cca 1300 km, a ak sa styk maloletej s oprávneným neuskutoční, tak iba z objektívnych dôvodov, nezavinených matkou, najmä z dôvodu ochorenia maloletej. K odvolaciemu návrhu otca odvolací súd dodáva, že akákoľvek choroba maloletej v tejto právnej veci je dôvodom na posunutie termínu realizácie styku otca s ňou tak, ako to správne konštatoval súd prvého stupňa v napadnutom uznesení so zreteľom na jej závažné obličkové ochorenie. Už absolvovanie vzdialenosti medzi miestom bydliska maloletej a bydliskom otca je nielen časovo, ale aj zdravotne pre maloletú zaťažujúce. Odvolací súd poukazuje aj na správne konštatovanie súdu prvého stupňa, že je predovšetkým na rodičoch, aby určili v takomto prípade náhradný termín uskutočnenia styku, prípadne iným spôsobom tento styk maloletej vynahradili tak, aby záujem maloletej nebol ohrozený, pretože je prvoradý. Skutočnosť, že styk oprávneného sa realizuje s maloletou modifikovane v súlade s jej záujmom, neumožňuje súdu uložiť povinnej pokutu v zmysle odvolacieho návrhu oprávneného, pretože zákonným predpokladom pre jej uloženie je, aby zostala bezvýsledná výzva podľa § 272 ods. 3 O.s.p.. V tejto právnej veci oprávnený dostatočne nepreukázal, že sa povinná nepodrobila predchádzajúcej výzve súdu založenej na č.l. 76 spisu a doručenej jej 25.3.2015, práve naopak, zo spisu nepochybne vyplýva, že oprávnenému umožnila náhradu nerealizovaného termínu, resp. jeho modifikáciu vo februári 2015, s čím on súhlasil. Odvolací súd sa za tejto skutkovej situácie stotožnil s tvrdením povinnej, že umožňuje oprávnenému stretávať sa s maloletou, pretože, ak by mala v úmysle mariť styk oprávneného s maloletou, ako to on deklaroval, robiť mu dlhodobé prieky a prekážky, nerealizoval by sa styk maloletej s otcom počas letných prázdnin v roku 2015. Dôvodom pre nariadenie výkonu rozhodnutia nemôže byť ani nezvládnutie výchovnej schopnosti otca vo vzťahu k maloletej v septembri 2015 potom, čo mu povinná maloletú riadne pripravenú na styk s otcom odovzdala. Vzhľadom k tomu, že neboli splnené podmienky pre nariadenie výkonu rozhodnutia uložením pokuty podľa § 273 ods. 1 O.s.p., a tiež preto, že sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a podľa ods. 2 na zdôraznenie jeho správnosti ho doplnil. Na adresu obidvoch rodičov maloletej B. S. odvolací súd konštatuje, že by sa mali snažiť o usporiadanie vzájomných vzťahov a také správanie, ktoré by eliminovalo nepriaznivé dôsledky ich naštrbeného vzťahu na dieťa, pričom doterajší postup rodičov taký nebol a vyhovenie návrhu oprávneného by ich naštrbený vzťah prehĺbil, čo je bez ďalšieho v rozpore so záujmom maloletej B. S.. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.