Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 12CoE/132/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215213383 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7215213383.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v exekučnej veci oprávneného: K., s.r.o., so sídlom v G., Pribinova XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený spoločnosťou M. s.r.o., so sídlom v G., K. XX, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. trieda XXXX/XX, H., vedenej u súdneho exekútora Z.. Rudolfa H., so sídlom v G., L. XX, pod sp. zn. EX XXXXX/XX, o vymoženie 167,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 02.09.2015, č. k. 49Er/1969/2015-14 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol. 2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, sp. zn. N. zo dňa 13.11.2014, doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 44 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ust. § 2 ods. 1, § 15 ods. 1 a 2 , § 70 a § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a uviedol, že zo samotného obsahu exekučného titulu súdu jednoznačne vyplynulo, že príslušný rozhodcovský súd Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.12.2012, ktorá bola podkladom pre konanie pred rozhodcovským súdom, posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie zastáva názor, že uvedený spor je možné posúdiť ako spotrebiteľský spor a dá sa naňho aplikovať Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Ďalej uviedol, že ustanovenie čl. X pds. 1, 4 a 5 Rokovacieho poriadku v zmysle ktorého: ,,Rozhodcovský súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy písomne vyjadril k nárokom uplatnených žalobcom (podal žalobnú odpoveď).“, je v rozpore so zákonom, a to s ustanovením § 15 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pretože účastníkovi konania je zabránené pred vydaním rozsudku rozhodcovského súdu konať pred súdom, predkladať dôkazy, alebo reagovať na žalobu. Keďže žalovaný spotrebiteľ až do času vydania rozhodcovského rozsudku nemal žiadnu vedomosť o prebiehajúcom konaní pred rozhodcovským súdom, v predmetnom konaní bola podľa názoru súdu prvej inštancie značná nerovnováha práv účastníkov konania a konanie sa odchýlilo v neprospech spotrebiteľa, čím bolo okrem vyššie spomenutých ustanovení porušené aj ustanovenie § 70 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že exekučný titul, je v rozpore s viacerými ustanoveniami zákona, a preto žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), nakoľko exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa oprávneného exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec. Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, ak konštatoval, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Túto oprávnený uzavrel s povinným podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Týmto účastníci založili právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami v rozhodcovskom konaní, kde sa postupuje v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. a s Rokovacím poriadkom. Mal za to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom na to oprávneným a exekučný súd v danej veci konal nad rámec zákonných ustanovení. 5. Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. 6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenia je potrebné zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.. 7. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 13.11.2014, vydaný rozhodcom Z.. S. V.. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2014 a vykonateľnosť dňa 18.12.2014. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská zmluva k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 12.12.2012 medzi K. s.r.o. a povinným. 9. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. 10. Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného Exekučného poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované. 11. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. 12. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované. 13. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. 14. Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzavretá dňa 12.12.2012 je spotrebiteľskou zmluvou, avšak aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo nenamietal ani oprávnený. 15. Nakoľko exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok, mal sa súd prvej inštancie vysporiadať so zmluvou o úvere z hľadiska založenia právomoci vyššie uvedeného rozhodcovského súdu rozhodovať o nároku oprávneného rozhodcovským rozsudkom. Táto právomoc by mala vyplývať z rozhodcovskej zmluvy, ktorá by mohla mať formu rozhodcovskej doložky k zmluve, samostatnej a individuálne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy. 16. Podľa § 4 ods. 1 až 5 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila. Odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj pri písomnom pristúpení k zmluve podľa osobitného zákona, ktoré obsahuje platnú rozhodcovskú doložku. 17. Podľa § 4 ods. 6 a 7 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3. Rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne. 18. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je však zrejmé, že tento sa uvedenou otázkou nezaoberal. Exekučný súd je pritom nielen oprávnený, ale aj povinný v každom štádiu konania skúmať, či sú dané podmienky na vykonávanie exekúcie, a to i bez návrhu. Ak exekučný súd zistí, že exekúcia má byť vykonávaná podľa titulu, ktorý nie je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku, neudelí poverenie na vykonanie exekúcie. Bez relevantného exekučného titulu totižto nie je možné exekúciu vykonať. Ak súd zistí, že rozhodcovský rozsudok, ktorý tvorí exekučný titul, bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 19. Súd prvej inštancie pochybil, keď neskúmal či rozhodcovská zmluva nebola účastníkmi uzavretá formou osobitnej zmluvy alebo či nemá podobu vyhlásenia zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, nakoľko na ňu rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. N. zo dňa 13.11.2014 (exekučný titul) odkazuje. Navyše sa rozhodcovská zmluva v spise súdu prvej inštancie nachádza na čl. 7. Vyriešenie otázky existencie príp. posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy je pritom prvoradé, keďže od tohto posúdenia závisí určenie platnosti exekučného titulu. Súd prvej inštancie však zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že ustanovenie čl. X ods. 1, 4 a 5 Rokovacieho poriadku je v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 15 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pretože účastníkovi konania je zabránené pred vydaním rozsudku rozhodcovského súdu konať pred súdom, predkladať dôkazy, alebo reagovať na žalobu v zmysle § 25 ods. 4 č. 335/2014 Z.z. zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v ktorom je uvedené, že stály rozhodcovský súd bezodkladne po doručení žaloby, a ak nejde o spotrebiteľa, po zaplatení poplatku podľa sadzobníka poplatkov zverejneného na webovom sídle stáleho rozhodcovského súdu, písomne vyzve žalovaného na zaslanie žalobnej odpovede. Lehota pre zaslanie žalobnej odpovede, ktorú stály rozhodcovský súd určí žalovanému, nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia žaloby. Z uvedeného dôvodu v predmetnom rozhodcovskom konaní bola podľa názoru súdu prvej inštancie značná nerovnováha práv účastníkov konania. 20. Podľa ust. § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. 21. Podľa ust. § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. 22. Podľa ust. § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. 23. Vzhľadom na uvedené je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom prvej inštancie k takej vade konania, na ktorú odvolací súd v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. prihliada z úradnej povinnosti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p, pretože znemožňuje strane brániť sa proti príslušnému rozhodnutiu. Takto je strane odňatá postupom súdu možnosť konať pred súdom, čo je dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) O.s.p. 24. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie predovšetkým nie je zrejmé, či súd preskúmal splnenie požiadavky písomnej formy rozhodcovskej doložky podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a následne obsah rozhodcovskej doložky zo všetkých hľadísk potrebných pre zodpovedanie otázky, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Totižto až v prípade, ak by dospel k záveru, že rozhodcovská doložka bola uzavretá platne a rozhodcovský rozsudok predstavuje spôsobilý exekučný titul, bol by oprávnený posúdiť súlad plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom zo zákonom. V opačnom prípade, t. j. pri vyhodnotení rozhodcovskej doložky ako neplatnej, rozhodcovský rozsudok nemôže predstavovať spôsobilý exekučný titul, nakoľko ide o nulitný právny akt. 25. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutého uznesenie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 27. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude preskúmať rozhodcovskú zmluvu, ktorú uzavreli účastníci konania (strany) a posúdiť, či vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným je dojednanie rozhodcovskej doložky v súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, a teda či nejde o neprijateľnú podmienku. Rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky totiž nemôže byť exekučným titulom. 28. Súd prvej inštancie bude v prvom rade skúmať, či rozhodcovská doložka spĺňa požiadavku predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pretože ak nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010). V takomto prípade bude potrebné zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu. Ak bude dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, bude úlohou súdu opätovne posúdiť, či vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným je dojednanie rozhodcovskej doložky v súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, a teda či nejde o neprijateľnú podmienku, pretože rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže byť exekučným titulom. 29. Až v prípade, že rozhodcovská doložka nebude posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, bude potrebné skúmať, či plnenie, ktoré má byť na základe nej vykonané, odporuje alebo neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. 30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).