Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/162/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215224030 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7215224030.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. L. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice so sídlom na Staničnom námestí č. 9 v Košiciach pracoviskom Košice, dieťaťa rodičov: K. V. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v L. na H. ulici č. X zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou so sídlom Advokátskej kancelárie na Štúrovej ulici č. 20 v Košiciach a E. L. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v L. - H. na G. ulici č. XX zastúpeného advokátkou JUDr. Timeou Schwarcovou so sídlom Advokátskej kancelárie na Pražskej ulici č. 4 v Košiciach v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 24.2.2016 č.k. 23P 293/2015-54 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre maloletú H., naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 18.5.2012 sp. zn. 41P 38/2012 zo 153 Eur mesačne na 253 Eur mesačne, ktoré zaviazal otca platiť matke maloletej od 1.8.2015 do budúcna vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu, dlžné výživné 700 Eur za obdobie od 1.8.2015 do 29.2.2016 ho zaviazal zaplatiť matke maloletej do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti návrh zamietol a o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom vytkol konajúcemu súdu zvýšenie výživného v neprijateľnom rozsahu vzhľadom na vek a potreby maloletej, ktoré neboli preukázané. Náklady maloletej na masáže a návštevu posilňovne v súvislosti s jej nepriaznivým zdravotným stavom v rozsahu 210 Eur označil za neprimerane vysoké a matkou nepreukázané. Rovnako za nepreukázané označil aj náklady na cestovné v rozsahu 45 Eur mesačne, ktoré sú podľa jeho názoru nákladmi na pohonné hmoty pre celú rodinu na mesiac. Spochybnil aj matkou tvrdené výživné, ktoré prispieva na plnoletú dcéru 200 Eur mesačne a poukázal na § 120 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého vo veciach, v ktorých je možné začať konanie aj bez návrhu, je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Zdôraznil, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako súd hodnotil skutočnosti uvádzané matkou, ktoré sú v rozpore s listinnými dôkazmi ňou predloženými. Uviedol, že je vydatá a preto jej príjem vzhľadom na príjem jej manžela je oveľa vyšší ako jeho. Zdôraznil, že jeho pomery sa v podstate od roku 2013 výrazne nezmenili, pretože spláca hypotekárny úver, žiaden majetok nemá a jeho životná úroveň nie je nadpriemerná. Uznal, že maloletá má zvýšené výdavky spojené so svojím zdravotným stavom a tiež s nástupom na strednú školu, ale podľa jeho názoru, matka potreby maloletej umelo navyšuje, pretože pri súčasnom vývoji cien nie je možné, aby výdavky maloletej vzrástli o 100 % v porovnaní s jej výdavkami v roku 2012. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a zvýšiť výživné na 200 Eur mesačne od 1.8.2015 a dlžné výživné 320 Eur za obdobie od 1.8.2015 do 29.2.2016 ho zaviazať zaplatiť matke maloletej do troch dní. 3. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. 4. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon i na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré vyžaduje, aby k zmene pôvodného rozhodnutia došlo iba vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, a teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania. Za zmenu, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom je potrebné považovať aj nárast odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa (oprávneného), ku ktorým môže dôjsť buď ihneď, napríklad v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, nástupu do školy alebo aj postupne v dôsledku vyššieho veku maloletého dieťaťa a nástupu na vyšší stupeň vzdelávania. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z citovaných ustanovení vyplýva, že základnými kritériami určenia rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa nie sú len určené potreby na zabezpečenie výživy vo vlastnom zmysle slova, ale aj šatstvo, obuv, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rôznymi jeho záujmami a so zdravotným stavom. Z preskúmavaného spisu nepochybne vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletej H. bola naposledy určená rozsudkom z 18.5.2012, kedy navštevovala základnú školu a v súčasnosti sa od 1.9.2015 stala študentkou strednej školy, čo podľa ustálenej súdnej praxe, ako správne konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, je skutočnosťou spojenou so zvýšením odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa v každom smere a následne so zvýšením výživného. Súd prvej inštancie dôsledne a zákonne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletej súvisiace aj s jej zdravotným stavom a voľnočasovými aktivitami. Správne a zákonne prihliadol aj na osobnú starostlivosť matky o maloletú, ktorá si v prevažnej miere plní vyživovaciu povinnosť voči nej takouto formou. Už len samotná doba, ktorá uplynula od predchádzajúcej úpravy výživného odôvodňuje záver, že v tejto právnej veci sú nepochybne dané zákonné dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom, keďže došlo k podstatnému zvýšeniu odôvodnených potrieb maloletej, ktorej náklady podstatne vzrástli, najmä vekom, záujmovou činnosťou, spoločenskými aktivitami, prechodom na ďalší stupeň vzdelávania a tiež v súvislosti s jej zdravotným stavom. Odvolací súd zdôrazňuje, že súdna prax aj bez iných okolností považuje za zmenu pomerov skutočnosť, že v priebehu troch rokov sa zvyšujú odôvodnené potreby detí súvisiace minimálne s ich vekom a tomu zodpovedajúcim vývinom. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne, podrobne a zákonne vyhodnotil všetky relevantné skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o návrhu, najmä zárobkové schopnosti a možnosti obidvoch rodičov, ich majetkové pomery ako aj mesačné životné náklady a s odôvodnením tohto napadnutého rozsudku sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. K odvolacej námietke otca, že súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy a iné dôkazy, napriek tomu, že v tomto konaní platí vyšetrovacia zásada, odvolací súd uvádza, že CSP účinný od 1.7.2016 súdu ukladá, aby vykonané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP) a aby vo veci rozhodol na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP), pričom iba súdu prináleží rozhodnúť, ktoré z dôkazov navrhnutých účastníkmi vykoná, a ktoré nie (§ 185 CSP a § 36 CMP). V nesporových konaniach sa síce uplatňuje tzv. vyšetrovacia zásada (§ 36 CMP), podľa ktorej je súd povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci, ale vyšetrovacia zásada nenahrádza dôkaznú aktivitu účastníkov. Súd prvého stupňa nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci, súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 64/1997 z 8.10.1997), preto ani nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých účastníkmi konania nemožno považovať za postup súdu, ktorým by im bolo odňaté právo konať pred súdom (R 37/1993). V danom prípade súd prvej inštancie vykonal rozsiahle a dostatočné dokazovanie a náležite vyhodnotil všetky dôkazy a starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, preto sú odvolacie námietky otca neopodstatnené. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny, pričom za správne považoval aj určenie spôsobu zaplatenia dlžného výživného. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).