Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/50/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215237239 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7215237239.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú C. F. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov MDDr. F. F. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v M. na ul. P. č. X zastúpeného JUDr. Luciou Brezovanovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Muránskej ul. č. 8 a K. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v M. na Z. F. č. XX zastúpenej JUDr. Adrianou Krajníkovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Kuzmányho ul. č. 57 v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 18.12.2015 č.k. 23P 484/2015-14 takto r o z h o d o l : Mení uznesenie tak, že predbežne upravuje styk otca s mal. C. každý párny kalendárny týždeň v roku v pondelok a piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v roku v sobotu a nedeľu od 10.00 hod. do 12.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa v čase určenom pre začiatok styku pripraviť a odovzdať ho otcovi v mieste jej bydliska a otec je povinný v čase určenom pre koniec styku odovzdať dieťa matke na rovnakom mieste. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal predbežnej úpravy jeho styku s maloletou v každom párnom týždni vždy v pondelok a piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a v nepárnom týždni každú sobotu a nedeľu od 10.00 hod. do 19.00 hod.. Rozhodol tak na základe návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol súčasťou jeho návrhu na rozvod manželstva, v ktorom okrem iného uviedol, že s matkou maloletej sú manželia od 26.4.2014, pričom ich manželstvo bolo spočiatku harmonické. Po narodení maloletej sa u matky začali prejavovať negatívne vlastnosti, predovšetkým žiarlivosť, ktorou ho doslova terorizovala a k zásadnému zvratu došlo vo februári 2015, kedy ju požiadal o súhlas s kúpou vedľajšej parcely rodinného domu, ktorý chcel dokončiť a ktorý svojpomocne postavil ešte pred uzavretím manželstva. Matka maloletej túto kúpu odmietla, vynadala mu, označila ho za podvodníka, zbalila si veci a spolu s maloletou odišla k jej rodičom. Od jej odchodu zo spoločnej domácnosti mu dovolila stretávať sa s maloletou iba obmedzene asi jeden až dvakrát do týždňa na obmedzenú dobu, a to len v jej prítomnosti. K častejšiemu stretávaniu bránila nezmyselnými podmienkami alebo nedvíhala telefón. Situáciu sa snažil vyriešiť a obnoviť manželské spolužitie s matkou maloletej najmä z dôvodu, aby maloletá mala oboch rodičov. Situácia sa však stále zhoršovala, agresívne sa voči nemu začali správať aj rodičia matky maloletej. Jej otec sa mu vyhrážal fyzickým napadnutím a každá jeho návšteva v ich domácnosti sa skončila nadávkami a vyhrážkami jej rodičov voči nemu. Matka maloletej sa ho nikdy nezastala, odmietla sa k nemu vrátiť a obnoviť manželské spolužitie. Uviedol, že matka maloletú zneužíva ako nástroj na citové vydieranie a potrestanie, bezdôvodne mu bráni v styku napriek tomu, že si je vedomá, že dcéru miluje a ako sa maloletá každému ich vzájomnému stretnutiu poteší. Vyjadril názor, že je v záujme maloletej, aby sa doteraz vytvorené citové väzby medzi nimi nenarušili a aby styk naďalej prebiehal, preto žiadal, aby do rozhodnutia vo veci samej súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by upravil jeho styk s maloletou. Následne súd prvého stupňa citoval ust. § 74, § 75, § 76 ods. 1 písm.b/ O.s.p. a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia, keďže z návrhu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by znamenali bezprostredné ohrozenie života či zdravia maloletej. Nakoľko do dňa vydania uznesenia nebolo rozhodnuté o zverení maloletej do starostlivosti ani jedného z rodičov, preto rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Zároveň zdôraznil, že dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obom rodičom a je predovšetkým na nich, aby prehodnotili svoje správanie a vytvorili tak dieťaťu vhodné a stabilné výchovné prostredie, pretože absencia výchovného pôsobenia jedného z rodičov môže mať negatívny dopad na harmonický vývoj osobnosti dieťaťa. Pre úplnosť poznamenal, že predbežným opatrením možno dočasne upraviť pomery účastníkov, a to aj bez návrhu, pričom účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, ale dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahe súdu a je potrebné zo strany súdu skúmať starostlivo všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníkov konania nariadením takéhoto predbežného opatrenia. V danom prípade nebola zo strany otca preukázaná potreba okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov konania, z návrhu nevyplýva žiadna reálna obava, že by malo dôjsť k ohrozeniu života či zdravia maloletej, pre ktoré by bol nutný zásah súdu pred rozhodnutím vo veci samej. Otec k návrhu nepripojil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali potrebu okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov konania pre nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletej. V prípade potreby úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej otcovi nič nebráni domáhať sa svojich práv podaním riadneho návrhu v danej veci, keďže ako vyplýva z jeho návrhu, ide o stav dlhodobý a táto situácia trvá od februára 2015. V uvedenom konaní bude potrebné vykonať dokazovanie tak, aby konečné rozhodnutie súdu bolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a v jeho prospech, pretože predbežné opatrenie má len dočasný charakter a nemožno ním prejudikovať práva účastníkov konania. Vzhľadom na uvedené návrh otca zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Poukázal na dôvody podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, z ktorého je zrejmé, že s matkou dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a na pravidelnom styku s dieťaťom sa s matkou dohodnúť nevedia. Ak by sa dohodnúť vedeli, návrh na nariadenie predbežného opatrenia by nepodal. Poukázal na čl. 41 ods. 4 Ústavy SR a § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine a uviedol, že v konaní jednoznačne preukázal, že nielen jeho, ale aj právo mal. C. matka nerešpektuje. Poukázal na zmätočné dôvody napadnutého uznesenia, kde súd na jednej strane konštatuje, že absencia výchovného pôsobenia jedného z rodičov môže mať negatívny dopad na harmonický vývoj osobnosti dieťaťa, čo je však v absolútnom rozpore s výrokom predmetného uznesenia súdu, keď jeho návrh na úpravu styku aspoň v minimálnom rozsahu pre zachovanie ich vzájomného vzťahu s maloletou zamietol. Opäť zdôraznil, že dohoda s matkou nie je možná, dieťa žije s matkou v byte jej rodičov a on nemá inú možnosť, ako domáhať sa umožnenia styku s dcérou súdnou cestou. Súd v odôvodnení ďalej poukazuje na ust. § 76 ods. 1 písm.b/ O.s.p. a ďalej konštatuje, že z návrhu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by znamenali bezprostredné ohrozenie života či zdravia maloletej. Takúto podmienku však ust. § 76 ods. 1 O.s.p. nevyžaduje. V zmysle uvedeného teda nebolo jeho povinnosťou preukázať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy mal. C.. Samotné odôvodnenie rozhodnutia je len povrchnou zmesou citácií zákona a navzájom nesúvisiacich či odporujúcich úvah formulovaných do právnych viet, z ktorých však nie sú zrejmé dôvody, ktoré viedli súd k zamietnutiu jeho návrhu. K dôvodom súdu, že nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali jeho návrh a preukazovali ním tvrdené skutočnosti uviedol, že podmienkou pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je vykonanie dôkazov v rozsahu predpokladanom ust. § 120 a 153 ods. 1 O.s.p., ale vzhľadom na zákonom predpokladanú naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov súd rozhoduje len na základe osvedčenia tvrdení navrhovateľa, pričom práva druhej procesnej strany sú chránené oprávnením napadnúť rozhodnutie súdu opravným prostriedkom. Súd namiesto nenásilnej a zákonnej cesty rozhodnutím o úprave styku preferuje, aby realizoval svoje rodičovské právo a dcéru od matky odobral a tak si svoje rodičovské právo uplatnil. Takéto konanie by však podľa jeho názoru bolo v hrubom rozpore so záujmom mal. C.. Súd zamietnutím jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zároveň odobruje protiprávne a nemorálne správanie sa matky. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom právnej zástupkyne navrhla uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že v styku otca s maloletou dcérou nebráni, naopak, podporuje ho, avšak v prijateľnej forme pre dieťa. Dieťa je vo veku, kedy neprichádza otcom navrhovaná úprava styku do úvahy, nakoľko maloletá je toho času stále kojená, má vlastný režim spánku v popoludňajších hodinách a pod.. Je za riadnu výchovu dcéry oboma rodičmi, avšak otec by mal preukázať, že tejto výchovy je schopný, nakoľko jeho doterajšie spôsoby prístupu k dieťaťu tomu nenasvedčujú, na čo poukazuje aj v konaní o rozvod manželstva vedenom pod sp.zn. 27P 479/2015. Zdôrazňuje, že medzi otcom a dieťaťom neexistujú citové väzby, nakoľko otec sa o dieťa nezaujímal. Záujem otca o dieťa je motivovaný len pre účely jeho rodičov, ktorí sú kľúčovými osobami, ktoré majú záujem na tom, aby dieťa bolo v dosahu ich starostlivosti. Už len to, že otec skĺzava do úvahách o násilnom odňatí dieťaťa matke, poukazuje na jeho charakterové črty a vyvoláva pochybnosť o jeho spôsobilosti na riadnu výchovu dieťaťa. Presne takto sa otec správa, zastrašuje ju odňatím dieťaťa a jeho umiestnením k svojim rodičom, z čoho pramení jej obava o dieťa a styk bez jej prítomnosti. Pokiaľ (aj v konaní o rozvod manželstva) navrhuje styk otca s dieťaťom v byte, kde sa s dieťaťom zdržiava, koná tak práve z uvedeného dôvodu, že pokiaľ by styk bol aj za jej prítomnosti vykonávaný vonku, otec by jej určite dieťa odňal, o čo sa už pokúšal a iba prítomnosť jej matky tomu zabránila. Styk vonku však nevie stále zabezpečiť s treťou osobou za účelom jej a dcérinej ochrany pred konaním otca, preto ho navrhuje v mieste svojho bydliska v byte, kde sú prítomní aj jej rodičia. Styk otca s dieťaťom umožňuje podľa jeho požiadavky s ohľadom na režim dieťaťa, jeho biologické potreby a návyky a tiež aj na uvedené riziko jeho násilného odňatia, teda styk umožňuje v byte dieťaťa a za jej prítomnosti. Skutočná situácia teda vôbec nevyžaduje navrhovanú úpravu, nakoľko o dieťa je ňou riadne postarané a otec má možnosť sa s dcérou stýkať. Potreba otcom navrhovaného predbežného opatrenia je však v tom, aby dieťa bolo v dočasnej starostlivosti starých rodičov. Pokiaľ otec poukazuje na to, že jej správanie je nemorálne, nie je zrejmé, v čom nemorálnosť vidí, keď naopak, ona sa o dieťa riadne stará, kojí ho a v primeranom čase zodpovedajúc potrebám dieťaťa mu umožňuje styk. Na základe ich dohody sa otec s dieťaťom stretol 24.12.2015 na Vianoce na ihrisku, kde bol prítomný aj jeho otec, ďalej 6.1.2016 pred domom, kde bývajú s dieťaťom, bol tam prítomný okrem otca aj jeho otec a stará matka, ktorá lákala dcéru do auta, aby si ju odviedla k sebe domov, preto okamžite s dieťaťom z miesta odišla. V mieste bydliska dieťaťa (v byte) bol otec prítomný od 16.00 hod. do 19.00 hod. dňa 21.1.2016. V mieste bydliska dieťaťa (v byte) boli prítomní iba rodičia otca, keďže otec neprišiel 13.1.2016, 26.1.2016 a 8.2.2016. Od 10.30 hod. do 11.30 hod. dňa 17.2.2016 bol prítomný otec a jeho matka v mieste bydliska dieťaťa (v byte). Otec dieťaťa sa s ňou tiež kontaktoval telefonicky 2.2.2016 a dožadoval sa, aby mu maloletú dala 3.2.2016 s tým, že ju chce zobrať k svojej starej matke domov, a preto sa dožadoval stretnutia vonku, že si ju hneď odvedie. S týmto nesúhlasila a povedala mu, že môžu spoločne prísť na návštevu k nej domov, pričom vzhľadom k režimu dieťaťa a pracovným povinnostiam otca sa dohodli na stretnutí do 16.00 hod., kedy otec neprišiel a ani ju nekontaktoval, ale o 11.30 hod. prišli iba jeho rodičia a zdržali sa v byte s dcérou asi 30 minút. Z uvedeného je zrejmé, že otec nemá záujem na riadnej výchove a starostlivosti o dieťa, ale jeho zámer sleduje záujem jeho rodičov mať dieťa pre seba a u nich doma. Súčasne uvádza, že s otcom má negatívne skúsenosti s požívaním alkoholu, a preto tiež nesúhlasí, aby dieťa brával so sebou, resp. zdržiaval sa s ním niekde bez jej prítomnosti. Na správanie sa otca poukazuje v konaní o rozvod manželstva, konkrétne v návrhu z 12.1.2016. K vyjadreniu pripojila návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej z 12.1.2016. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril. Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 76 ods. 1 písm.f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť, z čoho vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je nutné použiť takú interpretáciu účelu predbežného opatrenia v súlade s článkom 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a článkom 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, výsledkom ktorého nemôže byť minimálna miera ochrany základných práv ako určitého štandardu, ale predbežné opatrenie upravujúce styk rodiča s dieťaťom musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom je možno realizovať i neverbálne výchovné pôsobenie rodiča tzv. výchovu prítomnosťou, či príkladom, ktorá je ako je všeobecne známe tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa článku 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Navyše ustanovenia O.s.p. zmierňujú tvrdosť úpravy vo vzťahu k nariaďovaniu predbežných opatrení vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, keďže navrhovateľ nemusí preukazovať existenciu bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ak sa domáha úpravy rodičovských práv a povinností nakoľko tu postačuje osvedčenie nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov v záujme dieťaťa (§ 75 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že v danom prípade bola splnená zákonná podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorou je naliehavosť dočasnej úpravy pomerov daná záujmom maloletého dieťaťa na vytvorení citovej väzby k obom rodičom. Otec maloletej dostatočným spôsobom osvedčil naliehavosť potreby upraviť jeho styk s dieťaťom, a to najmä so zreteľom na skutočnosť, že rodičia dieťaťa spolu nežijú, nevedia sa dohodnúť na podmienkach a pravidelnej realizácii styku otca s dieťaťom, v dôsledku čoho je otec vylúčený z pravidelného styku s dieťaťom, čo je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Dlhodobá absencia otca pri výchove dieťaťa môže so zreteľom na jeho vek spôsobiť úplné odcudzenie, preto je nariadenie predbežného opatrenia dôvodné a v záujme maloletej. Zároveň je potrebné dodať, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča (pokiaľ o tom nerozhodne súd). Je predovšetkým na rodičoch, aby maloletému dieťaťu zabezpečili bezkonfliktné a stabilné výchovné prostredie a úlohou matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa vytvoriť priaznivé podmienky na uskutočnenie styku otca s dieťaťom. Z vyjadrenia matky k odvolaniu je zjavné, že má tendenciu samostatne rozhodovať o všetkom, čo sa týka maloletého dieťaťa, pričom to odôvodňuje najlepším záujmom dieťaťa, keďže len ona má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o dieťa a otcovi nie je umožnené, aby dieťa zobral k svojim rodičom napriek tomu, že matka s dieťaťom býva u svojich rodičov, ktorí majú možnosť byť s dieťaťom v podstate bez obmedzenia. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem detí, ktorý nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii výchovného pôsobenia. Posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je však otázkou právnou, nie skutkovou a pre jeho posúdenie je potrebné vychádzať z práv dieťaťa zakotvených predovšetkým v Dohovore o právach dieťaťa, kde z čl. 8 ods. 1 vyplýva, že dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so zákonom a vylúčením nezákonných zásahov. Zároveň Dohovor o právach dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie dieťaťa a jeho usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami podľa čl. 5. Rovnako aj Zákon o rodine v ust. § 25 ods. 5 umožňuje súdu upraviť aj bez návrhu stretávanie sa blízkych osôb dieťaťa s dieťaťom pri splnení dvoch podmienok, a to ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, pričom sa už všeobecne akceptuje potreba dieťaťa rozvíjať pozitívne rodinné vzťahy aj so širšou rodinou, s ktorou má citové väzby a ak si to vyžadujú pomery v rodine. Vzhľadom na uvedené teda argumentácia matky absolútne neobstojí. Ďalej je potrebné uviesť, že matka svoje tvrdenia o nevhodných pomeroch otca a jeho správaní sa, ale ani o jeho nezáujme o zabezpečenie starostlivosti o dieťa a požívaní alkoholu ničím nepreukázala. Odvolací súd z obsahu spisu ani podaní rodičov nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obmedzovanie styku otca s maloletým dieťaťom, preto zmenil napadnuté uznesenie podľa § 220 O.s.p. a predbežne upravil styk otca s maloletou tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Uvedený rozsah a frekvencia styku otca s dieťaťom zodpovedá jednak charakteru dočasnosti a primeranosti inštitútu predbežného opatrenia a tiež osobitostiam rodinných vzťahov medzi rodičmi, veku dieťaťa, ktoré v tomto útlom veku potrebuje častejší kontakt s rodičom, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti počas kratších časových úsekov. Styk otca s dieťaťom dvakrát v týždni v rozsahu dvoch hodín nemôže v žiadnom prípade ohrozovať bazálnu citovú väzbu dieťaťa na matku a v tomto veku aj fyzickú závislosť z dôvodu matkou prezentovaného kojenia dieťaťa a ani režim dieťaťa, ku ktorému sa však matka vo vyjadrení k odvolaniu nevyjadrila aj napriek tomu, že naňho poukazovala. V tomto smere teda nie je daná ani nevyhnutnosť prítomnosti matky pri realizácii stretnutí otca s dieťaťom a nevyžaduje si ani špeciálnu potrebu skúmania bytových alebo iných podmienok či zručností otca postarať sa o maloleté dieťa. Na druhej strane návrh otca na úpravu styku v sobotu a nedeľu od 10.00 hod. do 19.00 hod. zjavne nerešpektuje fyzické potreby dieťaťa vo veku 1,5 roka. Na záver odvolací súd zdôrazňuje, že nariadenie predbežného opatrenia predstavuje len dočasnú ingerenciu súdu do pomerov účastníkov a nemá prejudikovať rozhodnutie o veci samej, ktoré môže byť po úplnom zistení skutkového stavu a zhodnotení vplyvu tejto dočasnej úpravy na maloleté dieťa úplne odlišné od rozhodnutia o predbežnej úprave styku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.