Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/95/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216200340 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7216200340.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o mal. V. N. nar. X.XX.XXXX v súčasnosti v náhradnej osobnej starostlivosti N. J. nar. X.XX.XXXX bývajúcej na Q. I. č. X v N. zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N. dieťaťa rodičov Z. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na Q. I. č. X v N. a J.Š. N. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na R. ulici č. XX v N. v konaní o zníženie výživného na návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 19.1.2016 č.k. 27P 7/2016-44 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal zníženia výživného pre mal. V. zo 130 € mesačne na 27,13 € mesačne s odôvodnením, že vyživovacia povinnosť mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 4.4.2012 sp.zn. 23P 97/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 28.2.2013 č.k. 8CoP 248/2012-156, ktorým bola mal. V. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti N. J.. Znížiť výživné žiada preto, že je dlhodobo nezamestnaný, nemá žiaden príjem, nepoberá ani podporu v nezamestnanosti v dôsledku čoho sa dostáva do omeškania s platením výživného a niekedy aj do úplnej neschopnosti jeho platenia. Konštatoval, že je voči nemu vedené aj trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy evidovaný na Okresnom súde Košice II 7T 82/2015. Súd prvého stupňa zistil, že uznesením Okresného súdu Košice II zo 4.4.2012 č.k. 23P 97/2011-117 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 28.2.2013 č.k. 8CoP 248/2012-156 bola mal. V. N. nar. X.XX.XXXX zverená do náhradnej osobnej starostlivosti N. J. nar. X.XX.XXXX a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej 130 € mesačne a matke 100 € mesačne. Z odôvodnenia označeného rozhodnutia vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletej konajúci súd vychádzal jednak z odôvodnených potrieb maloletej a zohľadnil finančnú situáciu otca, ktorý bol v čase rozhodovania dlhodobo poberateľom dávok v hmotnej núdzi, ďalší zdroj svojich príjmov si zabezpečoval rôznymi brigádnickými činnosťami a žil v domácnosti svojich rodičov. Takto zistený skutkový stav konajúci súd posúdil podľa § 102 ods. 1 O.s.p., § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a rozhodnutie odôvodnil tak, že otec maloletého dieťaťa neosvedčil naliehavosť predbežnej úpravy pomerov a bezprostredne hroziacu ujmu odôvodňujúcu okamžitý zásah súdu formou predbežného opatrenia, pretože v tejto právnej veci ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, kde je prioritný záujem maloletého dieťaťa a naliehavosť nariadenia predbežného opatrenia sa posudzuje vo vzťahu k tomuto dieťaťu, preto pri posúdení všetkých dôsledkov, ktoré by mohli nariadením predbežného opatrenia pre maloleté dieťa nastať, dospel k presvedčeniu, že nie je v záujme maloletého dieťaťa vyhovieť návrhu otca bez ďalšieho dokazovania, zisťovania a následného posudzovania jeho príjmov a nevyhnutných výdavkov a tiež výdavkov na zabezpečenie potrieb maloletej, preto návrh zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie, alebo ho zmenil v súlade s jeho odvolacím návrhom. Vyjadril názor, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, ak nevychádzal z jeho aktuálnej finančnej situácie. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že maloletá sa nachádza v osobnej starostlivosti p. N. J., ktorá je jej sestrou a o maloletú sa príkladne stará. Otec maloletej J. N. býva so svojou matkou v štvor-izbovom byte, je dlhodobo nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a absolvoval opakovane konkurzy, ale si adekvátne zamestnanie nenašiel. Uviedol, že v minulosti otec neakceptoval ponuku na aktivačné práce, preto nepoberá v súčasnosti dávky hmotnej núdze v sume 62 €. Skonštatoval, že otec sa snaží privyrobiť si brigádnickou činnosťou, tento zárobok u neho nie je pravidelný. Kolízny opatrovník v správe zdôraznil, že otec sa snaží z príjmu z brigádnickej činnosti uskutočňovať nákupy do domácnosti s tým, že za bývanie platí jeho matka, ktorá je invalidnou dôchodkyňou. Otec spláca dlžoby Zdravotnej poisťovni Union v rozsahu 220 €, za mobilný telefón platí mesačne kredit 10 € a tiež spláca rôzne dlžoby kamarátom. Navrhol návrh otca na zníženie výživného zamietnuť, pretože nie je v záujme maloletého dieťaťa. Matka ani N. J. sa k odvolaniu otca nevyjadrili. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Otec sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhal zníženia výživného pre maloleté dieťa, ktoré mu bolo určené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 4.4.2012 č.k. 23P 97/2011-117 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 28.2.2013 č.k. 8CoP 248/2012-156 v rozsahu 130 € mesačne. Otec už v čase určenia výživného bol dlhodobo nezamestnaný, bol poberateľom dávok v hmotnej núdzi, pričom si ďalší zdroj svojich príjmov zabezpečoval rovnako ako v súčasnosti rôznymi brigádnickými činnosťami a taktiež žil v domácnosti svojej matky. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. dodáva, že hlavným a jediným dôvodom podania návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia je skutočnosť, že rovnako ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného ani v súčasnosti nemá dostatok finančných prostriedkov a teda k žiadnej zmene v pomeroch otca nedošlo. Zmeniť predchádzajúce súdne rozhodnutie je možné iba vtedy, ak došlo k zmenám pomerov, ktoré majú za následok, že pomery účastníkov sa v podstatnej miere odlišujú od pôvodného stavu, preto vzniká akútna potreba upraviť tieto pomery nanovo. Otec maloletého dieťaťa ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na zníženie výživného. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z dôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť, ktorými môžu byť napr. výrazné zhoršenie zdravotného stavu rodiča neumožňujúceho mu naďalej vykonávať doterajšiu prácu, skončenie pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa alebo zníženie príjmu rovnako z dôvodov na strane zamestnávateľa. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu na hranici svojich potrieb. Pretože ide iba o predbežnú úpravu pomerov účastníkov konania, nebolo úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať vyššie uvedenými skutočnosťami, pretože tieto sa prakticky týkajú veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie, ktorými sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne a na zdôraznenie jeho správnosti ho doplnil o vyššie uvedené dôvody. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.