Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/179/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216201011 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7216201011.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. X. E. nar. X.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E. so sídlom na K. H. Č.. X v E., dieťaťa rodičov: C.. Z. N. E. rod. M. nar. X.XX.XXXX bývajúcej na Č. ulici č. XX v E. zastúpenej JUDr. Milanom Slebodníkom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na Štúrovej ulici č. 20 v Košiciach a Z. E. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na K. ulici č. XX v E. v konaní o určenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 8.4.2016 č.k. 27P 18/2016-8 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca na určenie vyživovacej povinnosti matky voči mal. X. od 19.3.2015 s odôvodnením, že rozsudkom Okresného súdu Košice I z 8.7.2011 č.k. 15C 21/2009-137 bol mal. X. na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky a rozsudkom Okresného súdu Košice II z 27.11.2015 č.k. 27P 28/2015-81 bola schválená rodičovská dohoda o zverení mal. X. do striedavej týždennej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že vyživovacia povinnosť im nebola určená. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.12.2015, pričom mal. X. od 19.3.2015 sa nachádzal vo faktickej týždennej striedavej starostlivosti oboch rodičov. Otec v návrhu uviedol, že žiada určiť výživné 150 € mesačne od 19.3.2015 do právoplatnosti rozsudku o striedavej starostlivosti vzhľadom na to, že sa preukázateľne stará polovicu, toho ktorého mesiaca o maloletého. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu otca odôvodnil tak, že nezistil zákonné dôvody na určenie vyživovacej povinnosti matke za obdobie, kedy bol maloletý zverený právoplatným rozsudkom do jej výlučnej osobnej starostlivosti, aj keď si otec plnil vyživovaciu povinnosť v zmysle tohto rozsudku v plnom rozsahu, pretože zistil, že aj keď bol maloletý od 19.3.2015 vo faktickej striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, všetky pravidelné výdavky na maloletého uhrádzala matka aj z výživného plateného otcom. Konštatoval, že všetky odôvodnené potreby, t.j. oblečenie, školské potreby, školské poplatky, poplatok za školskú jedáleň platila výlučne matka, pričom otec nezabezpečoval žiadne pravidelné výdavky na maloletého a sám neuviedol žiaden väčší výdavok na maloletého, okrem zanedbateľných výdavkov, napr. na farbičky a papier, tiež pyžamo a domáce oblečenie pre maloletého. Konštatoval, že výživné, ktoré otec zasielal za preskúmavané obdobie matke pre maloletého, táto v zmysle právoplatného rozsudku v plnom rozsahu spotrebovala výlučne pre maloletého. 2. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktorým vytkol súdu prvej inštancie, že pochybil a nesprávne o jeho návrhu rozhodol, pretože sa preukázateľne o mal. X. staral, čo prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil, ak v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že on nezabezpečoval pravidelné výdavky na mal. X.. V tejto súvislosti uviedol, že maloletému pravidelne pripravoval raňajky, večere a často aj obedy, pretože mu v škole nechutilo, pripravoval mu aj desiate a cez víkendy a prázdniny mu zabezpečoval celodenné stravovanie a tiež väčší výdavok. V letných mesiacoch mal zvýšené výdavky s maloletým v súvislosti so strávenou dovolenkou pri mori, zabezpečením cyklistiky, bowlingu, stolného tenisu, bedmintonu, minigolfu a rôznych športových aktivít. Navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť a zaviazať matku vyplatiť mu výživné na mal. X. za marec 2015 75 €, za mesiac apríl až september 2015 900 €, za mesiac október 2015 102,50 € a za november 2015 150 €, spolu 1.227,50 €. 3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a konštatovala, že so všetkými odvolacími dôvodmi otca maloletého sa súd prvej inštancie vysporiadal, pretože sú totožné so skutočnosťami tvrdenými otcom pred súdom prvej inštancie. Zdôraznila, že od 19.3.2015 až do schválenia rodičovskej dohody o striedavej starostlivosti Okresným súdom Košice II bol maloletý na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 15C 21/2009 zverený do jej osobnej starostlivosti a otec maloletého bol povinný prispievať jej na jeho výživu určeným výživným. Dňom 19.3.2015, kedy došlo k faktickej týždennej striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, nedošlo aj k zániku vyživovacej povinnosti otca, ktorá mu bola určená rozhodnutím súdu. Podľa jej názoru otec maloletého mal povinnosť aj naďalej platiť mesačné výživné k jej rukám, ktoré používala výlučne na uhrádzanie každodenných potrieb maloletého. Z tohto výživného uhrádzala nákupy školských pomôcok, mesačné úhrady za stravovanie v školskej jedálni, školské výlety a tiež príspevky na ZRPŠ, nakupovala maloletému ošatenie aj obuv. Všetky tieto odôvodnené potreby maloletého neboli pokryté výlučne výživným, ktoré jej otec na maloletého zasielal, ale na ich financovaní sa podľa svojich schopností a možností podieľala v súlade s § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. aj ona. Uviedla, že takto zakúpené ošatenie a školské pomôcky si maloletý brával vždy so sebou, keď si ho do starostlivosti preberal jeho otec. Poukázala na § 78 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého sa spotrebované výživné na maloleté dieťa nevracia. Výdavky, ktoré otec dieťaťa uviedol v súvislosti s letom, dovolenkou a výletmi, žiadnym spôsobom nepreukázal a rekreácie a tiež záujmové činnosti maloletého v preskúmavanom období zabezpečovala aj ona. Pretože otec dieťaťa v odvolaní neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ani argumenty, nasvedčujúce nesprávnosti postupu a následného rozhodnutia súdu prvej inštancie, aj v závere vyjadrenia navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 4. Odvolací súd na základe včas podaného odvolania otcom maloletého preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu prechádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a správne rozhodol, ak návrh otca na určenie výživného od 19.3.2015 do 17.12.2015 zamietol. V súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 78 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého maloleté dieťa ako oprávnený, je povinné vrátiť len to výživné, ktoré zostalo nespotrebované, po zistení dokazovaním, že matka výživné od otca plnené na základe právoplatného rozsudku pre maloletého v plnom rozsahu spotrebovala a plnila si vyživovaciu povinnosť voči nemu v rámci svojich schopností a možností. Odvolací súd zdôrazňuje, že určené výživné je povinný subjekt platiť v nezmenenej miera až do vykonateľnosti nového súdneho rozhodnutia. Pretože výživné od otca bolo maloletým za preskúmavané obdobie v plnom rozsahu spotrebované, súd prvej inštancie zákonne rozhodol, ak návrh otca zamietol. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením na zdôraznenie správnosti uviedol len ďalšie dôvody v súlade s § 387 ods. 1 až 3 CSP. 5. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).