Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/223/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511207532 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7511207532.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkýň: 1/ R. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. Č.. XXX, 2/ E. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. Č.. XXX 3/ C. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. Č.. XX, proti žalovanému: W. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, N., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, konajúc o náhrade trov konania po právoplatnom rozhodnutí o veci samej, o odvolaní žalobkýň 1., 2., 3., proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie č.k. 17C/66/2011-252 zo 16.1.2015 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Žalobkyne nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (ďalej len súd) vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal z toho, že rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej nadobudol právoplatnosť, lebo rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Košice 5Co/56/2013 - 235 zo dňa 29.10.2013 a meritórne rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 7.5.2014. Podaním, doručeným súdu dňa 6.6.2014 právny zástupca žalobkýň súdu oznámil, že si žalobkyne uplatňujú náhradu trov konania v celkovej výške 9 009,34 eura t.j. náhradu trov základného i odvolacieho konania tak, ako si ich uplatnili podaním, doručeným konajúcemu súdu dňa 5.11.2013. Dôvodil, že do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Z uvedeného výkladu § 150 O.s.p. vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania, súd náhradu trov konania nepriznal. Vychádzajúc z uvedeného súd mal za to, že v danej právnej veci takéto dôvody existujú. V prvom rade súd poukázal na to, čo pôvodne iba jednu žalobkyňu a následne aj ďalšie dve viedlo k podaniu návrhu na začatie súdneho konania a síce (súd stručne poukáže na skutkové zistenia v rozsudku vo veci samej ), (keď citoval § 142, § 150 O.s.p.), - že na parcelu č. 772 k.ú. N. existujú tri listy vlastníctva a to: LV č. XXXX, na ktorom je táto parcela zapísaná v stave prevzatom z pozemkovej knihy, t.j. je vedená pod č. 772 - orná pôda o výmere 3604 m2 a ku ktorej sú ako spoluvlastníci vedení: I. C.O. v rozsahu 1/8, R. K. v 1/8 a W. D. v 3/4 z celku, LV č. XXX, na ktorom je zapísaná parcela 772 v rozsahu, ako bola geometrickým plánom č. GC223-94 označená ako parcela 175 - zastavaná plocha o výmere 878 m2 s domom č.s. XXX a parcela č. 176 - záhrada o výmere 1467 m2, ktorých spoluvlastníčkami súd žalobkyne v 1. a 2. rade každá v 1/2 a LV č. XXX, na ktorom je zapísaná parcela 722 v rozsahu, v akom bola geometrickým plánom č. GC223-94 označená ako parcela 645/23- orná pôda o výmer 1259 m2. Na listoch vlastníctva č. XXX a č. XXX I.e vyznačená poznámka: hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená listinami: D1451/93, Dnot 188/97- osvedčenie o dedičstve a V 2750/2009 - darovacia zmluva. Na liste vlastníctva č. 1436 je je vyznačená poznámka: hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená listinami: N 333/95, Nz 321/95 - notárska zápisnica a V328/2001 - darovacia zmluva a súd zistil, že žalobkyne túto diskrepanciu v zápise v katastri nehnuteľností zistili a preto sa v záujme dosiahnutia nápravy v zápise v katastri nehnuteľností obrátili na Správu katastra Košice-okolie a dňa 9.11.2010 podali Návrh na opravu chýb v katastrálnom operáte, v ktorom na všetky tieto nezrovnalosti poukázali. Keďže žalobkyne nevedeli svoje vlastníctvo preukázať inak a preto sa žalobou obrátili na určenie svojho vlastníckeho práva na súd. V konečnom dôsledku až dokazovaním na súde bolo zistené, že, ako aj v rozsudku súdu uvádza, zrejme nedôslednosťou pri identifikácii parciel v čase prejednávania dedičstva po neb. C. R., zomrelej X.X.XXXX, kedy sa do úvahy vzala 5 rokov stará identifikácia parciel došlo k tomu, že parcela č. 772 bola v rozsahu podielu poručiteľky prejednaná podľa už neexistujúceho pozemnoknižného stavu, čo napokon vyplýva aj zo samotného rozhodnutia D 1451/93, Dnot 188/97 zo dňa 14.6.2000. Keďže toto rozhodnutie bola zapísateľná verejná listina, príslušný kataster vytvoril ďalší list vlastníctva a to LV č. XXX, na ktorý bol údaj, vyplývajúci z právoplatného rozhodnutia zapísaný, a ku ktorému bol dopísaný aj C. T. - spoluvlastník v 1/4. Z uvedených skutočností je zrejmé, že začatie tohto konania bolo vyvolané administratívnym pochybením v rámci dedičských konaní pri stotožňovaní predmetu a rozsahu dedičstva, za čo ani jeden z účastníkov konania nemôže, a žalobkyniam preto skutočne nezostávalo nič, iné uviesť skutočný užívací stav do súladu správnym stavom. V tejto okolnosti súd vidí záujmový princíp. Okolnosťami, vedúcimi k jeho oslobodeniu bola skutočnosť, že je síce maliar, ale je bez práce, že je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 23.1.2011, že býva so svojou rodinou v rodinnom dome svojich rodičov, pričom jeho manželka je na rodičovskej dovolenke s výškou príjmu(dávky) 190 eur mesačne. Logicky s toho plynie, že má s manželkou v starostlivosti maloleté dieťa, pričom žiaden majetok nevlastní. Za daného stavu preto súd považoval za neprimerane tvrdé, aby pri svojej sociálnej situácii v konaní, na ktorého vznik príčinu nezadal, a pri výške požadovaných trov v sume 9 009,34 eura bol zaviazaný na ich náhradu, je pravda, že sa konaní bránil, vychádzajúc z evidenčných listín v katastri o jeho majetku, čo súd hodnotí ako ľuďom prirodzené, avšak zaviazanie k povinnosti uhradiť také vysoké trovy konania by boli pre neho a jeho rodinu likvidačné nehovoriac o tom, že by ich vydobytie to bolo nereálne. V podanom odvolaní žiadali žalobkyne pre vecnú nesprávnosť uznesenie zmeniť a zaviazať žalovaného k náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania v celkovej výške 9 009,34 € na účet právneho zástupcu žalobkyne. Podľa názoru žalobkýň v danom prípade neexistujú dôvody na uplatnenie ust. § 150 ods.1 O.s.p. tak ako to vo svojom odôvodnení uvádza súd prvého stupňa. Je nepochybné, že žalobkyne osvedčili dôvodnosť návrhu, ktorým sa domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, čo nerozporuje ani prvostupňový súd. Žalobkyne majú za to, že aj keď dôvodom na začatie konania v tejto veci bol nesprávny zápis v katastri nehnuteľnosti, to nič nemení na skutočnosti, že žalovaný sa v tomto konaní i pred jeho začatím aktívne bránil, t.j. namietal vlastnícke právo žalobkýň k nehnuteľnosti, čím v konaní došlo k zvyšovaniu trov konania. Žalobkyne sa pritom nemôžu stotožniť so záverom prvostupňového súdu, ktorý vyššie uvedené vyhodnotil ako ľudsky prirodzené a v rozhodovaní o trovách konania, tejto skutočnosti tak nepripisoval žiadnu váhu. Žalovaný sa mohol vyhnúť neúspechu v súdnom spore i povinnosti znášať jeho náklady, ak by bol dôvody a zjavne oprávnený nárok žalobkýň uznal ešte pred podaním žaloby, eventuálne hneď na začiatku konania, tak ako to v konaní učinila vtedy žalovaná v 1.rade, C. I., ktorá na pojednávaní konanom dňa 17.10.2011 vyjadrila súhlasné stanovisko k žalobe žalobkýň, na základe čoho následne došlo ku späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania voči C. I.. V podanom vyjadrení so zreteľom na § 150 O.s.p. považoval žalovaný (keď spomenul rozsudok NS SR sp.zn. 3M Cdo/5/2006), vzhľadom na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a postoj účastníkov, najmä žalovaného v priebehu konania nepriznať náhradu trov a potvrdiť uznesenie ako vecne správne, nežiadal trovy odvolacieho konania. Žalovaný rešpektuje skutočnosť, že úspech v spore vo veci samej nemal, avšak úspech v spore mali žalobkyne, ale vzhľadom na predmetné konanie v spojení s jeho ekonomickou, sociálnou a rodinnou situáciou výnimočne spôsobili, že povinnosť, aby nahradil žalobkyniam 9 009,34 € je neprimerane tvrdým trestom voči jeho osobe. Čo sa týka dôvodnosti a zjavnej oprávnenosti podaného návrhu žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v čase začatia súdneho konania disponoval riadnym a platným výpisom z listu vlastníctva, z ktorého bolo zrejmé jedine jeho vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo prirodzené, že sa žalovaný v konaní adekvátne bránil. Pokiaľ žalobkyne vyzdvihujú konanie p. C. I. v čase keď bola v procesnom postavení žalovanej v 1.rade, žalovaný poukazuje na to, že práve p. C. I. do konania vstúpila ako žalobkyňa v 3.rade a teda je to aj ona, ktorá sa podaným odvolaním domáha náhrady trov konania od žalovaného. Žalobkyne majú za to, že aplikácia ust. § 150 O.s.p. by v danom prípade bola nepochybne nespravodlivá voči ním. Žalovaný má za to, že práve naopak v prípade, ak by bol zaviazaný na náhradu trov konania vo výške 9 009,34 € predstavovalo by to pre neho výrazné existenčné problémy. Žalovaný poukazuje na to, že uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 10.12.2012 sp.zn. 17C/66/2011 bol úplne oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Prvostupňový súd takto rozhodol a to na základe preukázanej finančnej a majetkovej situácie nielenže nezlepšila, ale naopak momentálne došlo k jej zhoršeniu, nakoľko čaká narodenie druhého dieťaťa, čím mu prirodzene narastú náklady na starostlivosť o svoju vlastnú rodinu. V súvislosti s vyššie uvedeným je manželka žalovaného na rizikovom tehotenstve. Jediná zmena u žalovaného ohľadne jeho majetkových pomerov spočíva v tom, že je zamestnaný. Žalovaný je zamestnaný v spol. PANDA - KOŠICE s.r.o. so sídlom Wurmova 6, Košice, pričom jeho pracovná náplň je charakterizovaná ako manipulácia s bremenami, avšak jeho mesačný zárobok sa pohybuje na úrovni minimálnej mzdy. Žalovaný býva zo svojou rodinou v rodinnom dome svojich rodičov. Žalovaný má za to, že práve povinnosť nahradiť žalobkyniam trovy konania vo výške 9 009,34 € by bola nespravodlivá voči nemu a to s ohľadom na jeho sociálnu a majetkovú situáciu. Žalovaný sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa a to v tom smere, že jeho zaviazanie k povinnosti uhradiť také vysoké trovy konania by boli pre neho a pre jeho rodinu likvidačné, pričom ich zaplatenie by nebolo ani len reálne. V neposlednom rade priebeh, rozsah a obsah konania, rozsah dokazovania v konaní vo veci samej odôvodňuje skutočnosť, že v tomto prípade vznikli dôvody osobitného zreteľa tak ako to uvádza § 150 O.s.p. V priebehu konania nedošlo k vyhotoveniu znaleckého posudku na ocenenie sporných pozemkov a teda namietal jednostranné a ničím nepodložené určenie hodnoty za m2 sporných pozemkov tak ako ich určili žalobkyne. Oni vyčíslili trovy odvolacieho konania, ktorých obsahom bolo vyhotovenie jedného úkonu právnej pomoci a to vyjadrenia k odvolaniu žalovaného zo dňa 20.11.2012 spolu na sumu 978,48 €. Výška uplatnených trov konania zo strany žalobkýň nebola riadne preukázaná. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje zásadou úspechu vo veci, pri posúdení všetkých okolností konkrétnej veci, pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a teda treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia, najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka, t.j. žalobkýň (uvedený rozsudok NS SR sp.zn. 3M Cdo/5/2006). Odvolací súd postupom podľa § 214 ods.2 O.s.p., preskúmal uznesenie súdu s poukazom na § 212 ods.1, 3 O.s.p. a zistil, že boli splnené podmienky na potvrdenie uznesenia, lebo súd správne zistil skutkový stav vo veci, vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je zákonné o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania. Odvolací súd k výstižným dôvodom uvedeným v uznesení súdu poukazuje na zákonné rozhodnutie, lebo skutočne z obsahu spisu bolo zistené, že výnimočnosť konania spočívalo aj v tom, lebo začatie konania bolo vyvolané administratívnym pochybením v rámci dedičských konaní pri stotožňovaní predmetu a rozsahu dedičstva, za čo nemohol ani žalovaný ale ani žalobkyne 1., 2., 3 a nepriznaním náhrady trov konania nebude spôsobená výrazná majetková ujma vo sfére majetku žalobkýň. Žalobkyne totiž museli podať žalobu, ak chceli uviesť užívací stav do súladu s právnym stavom a v tejto skutočnosti súd prvého stupňa správne videl záujmový princíp. Žalovaný bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov uznesením zo dňa 10.12.2012 a aj keď síce pracuje ako maliar, t.č. je bez práce, je evidovaný ako uchádzať o zamestnanie od 23.1.2011, býva so svojou rodinou v rodinnom dome svojich rodičov a jeho manželka je na rodičovskej dovolenke s výškou príjmu 190 € mesačne, z toho teda možno dedukovať, že má s manželkou v starostlivosti maloleté dieťa, pričom žiaden majetok nevlastnil v čase oslobodenia od súdnych poplatkov. Aplikácia § 150 O.s.p. predstavujúca výnimku bola použitá správne súdom prvého stupňa, lebo aj keď bol neúspešný žalovaný v tomto konaní, bolo by neprimerane tvrdé použitie ust. § 142 O.s.p. v riešenej veci, keďže nemal úspech vo veci. Odvolací súd len pripomína, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Co/56/2013-235 z 29.októbra 2013 bol rozsudok súdu prvého stupňa zo 9.10.2012 potvrdený ako vecne správny, pričom bolo zistené, že v konaní objektívne pri preukazovaní právneho titulu mohli mať právni predchodcovia žalobkyne 1., 2., 3., objektívne za to, že ich držba je oprávnená, dlhodobá držba u nich vyvolávala presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti, lebo aj nehnuteľnosti užívali, opak bol na strane žalovaného, ktorý nikdy nevidel nehnuteľnosti a ani ich neužíval, ktoré pritom dedil. Podmienka dobromyseľnosti vstupu do držby taktiež bola preukázaná a v ďalšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (uznesenie sp.zn. 6M Cdo/1/2011 z 30.apríla 2012 - poznámka odvolacieho súdu), sa zaoberal najvyšší súd podrobne dobromyseľnosťou z tohto hľadiska, či dobrá viera znamená v každom prípade, že niekto pri zachovaní obvyklej miery opatrnosti je vnútorne presvedčený o správnosti svojho konania ... V rozsudku vo veci samej na str. 11 odvolací súd odôvodňoval svoj rozsudok výkladom rozhodnutia (vychádzal pritom aj z knihy Doc. Dr. Vladimíra Fajnora a Dr. Adolfa Zátureckého, zo zásadných rozhodnutí bývalej Uhorskej kráľovskej Kúrie do 28.10.1918 a Najvyššieho súdu Československej republiky do roku 1926 vo veciach občianskoprávnych z oboru práva súkromného platného na Slovensku a Podkarpatskej rusi, Právnická jednota na Slovensku v Bratislave ročník 1927). Vo veci samej odvolací súd takisto ako súd prvého stupňa použil viacero právnych predpisov a rozhodol právoplatne v tejto veci, vzhľadom na okolnosti sporu majetkové a osobné zárobkové pomery aj žalobkýň, správne súd prvého stupňa aplikujúc § 150 ods.1 O.s.p. nepriznal výnimočne úspešným žalobkyniam trovy konania, uznesenie odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. Žalobkyne žiadali trovy odvolacieho konania a nemali úspech v odvolacom konaní, preto sa výrok o týchto trovách odôvodňuje § 224 ods.1, § 142 ods.1 O.s.p. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.