Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/153/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511217424 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7511217424.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu G.I.C. Cash, a.s., so sídlom v Košiciach, Hradbová č. 19, zastúpeného JUDr. Romanom Gorejom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Žižkova č. 6 proti žalovanej Y. Š., bytom v H. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Róbertkom Selvekom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Němcovej č. 30, o zaplatenie 713,04 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 14.10.2014 č.k. 17C/300/2012-60 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 531,10 eura s 5% úrokom z omeškania od 14.3.2009 do zaplatenia a na trovách konania sumu 99,04 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutej pôžičky. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa 18.11.2008 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej pôžičku v sume 531,10 eura, pričom žalovaná sa zaviazala pôžičku splatiť v termíne do 20.11.2009 pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 76,54 eura, teda v celkovej sume 713,04 eura. Účastníci sa v zmluve dohodli, že žalovaná bude pôžičku splácať s dohodnutým úrokom v 12 mesačných splátkach vo výške 59,42 eura vždy k 20. dňu v mesiaci. Súd ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaná nesplatila ani časť pôžičky. Súd vychádzal zo zmluvy o pôžičke, v ktorej bol uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 76,54% a kolónka „výška úroku miery vo výške“ bola prečiarknutá a to tak pri mesačnej, ako aj ročnej sadzbe. Z prehľadu úhrad - splátkového kalendára mal súd za preukázané, že žalovaná nezaplatila ani jedinú splátku. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní súd vychádzal z názoru, že zmluva o pôžičke je uzavretá v rozpore so zákonom, a to ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. preto je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ust. § 4 ods. 2. Neplatnosť podľa jeho názoru nepostihuje však celú zmluvu, ale iba jej oddeliteľnú časť. V rozsahu požičanej sumy vo výške 531,10 eura nepovažoval zmluvu za neplatnú. Z uvedeného dôvodu preto súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 531,10 eura aj s úrokom z omeškania. Pri rozhodovaní o úroku z omeškania vychádzal súd z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.12.2008, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa názoru súdu žalobca preukázal, že po neuhradení prvej splátky sa celý nesplatený zostatok stal v rozsahu splatným dňa 20.12.2008 a výzvou zo dňa 25.2.2009 jej určil lehotu na plnenie do 15 dní od prevzatia výzvy. Výzva bola prevzatá dňa 26.2.2009, takže lehota na plnenie uplynula dňa 13.3.2009. Žalovaná je tak v omeškaní dňom 14.3.2009 a od tohto dňa súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5%. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcej v trovách právneho zastúpenia a v zaplatenom súdnom poplatku. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní poukazuje na ust. § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch majúc za to, že poskytnutý úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej uviedol, že napriek tomu, že súd správne konštatoval, že uzatvorená zmluva neobsahuje povinnú náležitosť, t.j. ročnú úrokovú sadzbu, uvedené nesprávne posúdil podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože veriteľ nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa jej názoru vzhľadom k tomu, že uzatvorená zmluva neobsahuje povinnú náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. h/ zákona č. 258/2001 Z.z. je pre nesplnenie podmienok podľa ods. 2 tohto zákona zmluva platná, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný, na základe uvedeného nemá žalobca nárok ani na úroky z omeškania. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Má za to, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania týkajúce sa úrokov z omeškania dospel k správnym skutkovým zisteniam, preto považuje dôvod odvolania zo strany žalovanej za účelový a bez akejkoľvek dôkaznej podpory. Skutočnosť, že súd mu priznal zákonné úroky z omeškania nie je v rozpore so žiadnymi ustanoveniami zákona, ani ustanoveniami, na ktoré žalovaná vo svojom odvolaní odkazuje, pretože tieto sa týkajú iba výhradne zmluvného úroku, a nie úroku z omeškania. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce vo vyhovujúcom výroku postupom podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku, preto jej vznikla povinnosť okrem splnenia dlhu zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi zákonný úrok z omeškania. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že žalobca nemôže požadovať úrok z omeškania vychádzajúc pritom z ust. § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. K tomu je potrebné uviesť, že uvedený názor žalovanej je nesprávny, pretože nerozlišuje medzi zmluvným a zákonným úrokom z omeškania. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Z cit. zákonného ust. § 4 ods. 4 je zrejmé, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, ktorý nebol uvedený v zmluve, t.j. úrok zmluvný. Naproti tomu každý veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, tzv. zákonný úrok z omeškania, ktorý nemusí byť zmluvne dojednaný. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca v konaní uplatňoval nie zmluvný úrok dojednaný v zmluve o pôžičke, ale zákonný úrok, preto nemožno súhlasiť s názorom žalovanej vysloveným v odvolaní, že žalobcovi na takýto úrok nevznikol nárok. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie je daný žalovanou uvádzaný odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvého stupňa, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobca, ktorý však trovy konania v odvolacom konaní neuplatnil a žalovaná v odvolacom konaní úspech nemala, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.