Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/543/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512204326 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7512204326.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s., Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti žalovanej H. A., nar. X.XX.XXXX, bytom A. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Bratislava, Ľuda Zúbka 2, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Svidník, ul. Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 291,66 € s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku 15C 77/2012-97 z 9.10.2013 Okresného súdu Košice-okolie r o z h o d o l : M e n í rozsudok tak, že žalobu v časti prevyšujúcej sumu 202,04 € s 9 % úrokmi z omeškania ročne z tejto sumy od 23.7.2010 do zaplatenia, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, zamieta. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Strany ani Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 291,66 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 23.7.2010 do zaplatenia, a to do 15 dní po právoplatnosti rozsudku a tiež ju zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 31,50 eur, a to do 15 dní po právoplatnosti rozsudku s tým, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. 2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 533,98 € s prísl., z čoho suma 202,04 € predstavuje náhradu neuhradených služieb a suma 89,62 € náhradu škody. Právne vec posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 420 ods. 1 a § 422 ods. 1 Obč.zákonníka, ako aj podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. a vzal do úvahy aj dodatok k zmluve o pripojení a žalobu v časti o zaplatenie sumy 202,04 € za poskytnuté služby považoval za dôvodnú a nespornú. Žalobu aj v časti o zaplatenie sumy 89,62 € z titulu náhrady škody považoval tiež za opodstatnenú. Bol toho názoru, že žalovaná porušila právnu povinnosť, na ktorú sa zaviazala a nevyužívala služby žalobcu po celú dobu viazanosti, čím sa naplnil prvý predpoklad zodpovednosti za škodu. Výšku škody podľa neho žalobca vyčíslil v súlade s uzavretým dodatkom k zmluve ako rozdiel medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a akciovou cenou. Vzhľadom na uvedené žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. 3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním vedľajší účastník na strane žalovanej, navrhol ho zmeniť a žalobu v časti prevyšujúcej sumu 202,04 € zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca pôvodný nárok uplatňovaný ako zmluvnú pokutu „pretransformoval“ na nárok na náhradu škody a z tohto titulu žiadal žalovanú zaviazať na zaplatenie sumy 89,62 €. Mal za to, že pritom sám žalobca sa dopustil protiprávneho konania tým, že konal v rozpore s § 4 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. a viazal predaj výrobku alebo poskytovanie služby na predaj iného výrobku alebo na poskytovanie služby. Trval na tom, že súd prvého stupňa sa neadektávne vysporiadal s existenciou jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, keď medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu je nutné zisťovať príčinnú súvislosť. Samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy, podľa ktorej si účastníci platne dohodli akciovú cenu ako kúpnu cenu nemohlo spôsobiť žalobcovi žiadnu škodu, lebo takýto predaj a takto dohodnutá kúpna cena sa nepriečia žiadnej norme a takýmto postupom nie je porušená žiadna povinnosť ako prvý predpoklad zodpovednosti za škodu. Poskytnutie zľavneného mobilného zariadenia predstavovalo akurát súčasť obchodnej stratégie a politiky žalobcu. Jeho argumentáciu podporuje aj vybraná časť uznesenia Krajského súdu Prešov sp.zn. 2 Co 120/2012, z ktorej citoval. 4. Žalovaná a ani žalobca sa k odvolaniu osobitne nevyjadrili. 5. Vedľajší účastník odvolaním napadol rozsudok súdu prvého stupňa len v časti prevyšujúcej priznanú sumu 202,04 € (za nezaplatené elektronické komunikačné služby) a tak predmetom odvolacieho prieskumu bola len suma 89,62 € s príslušenstvom, uplatňovaná žalobcom pôvodne ako nárok na úhradu zmluvnej pokuty, neskôr ako nárok na náhradu škody (viď. podanie žalobcu z 25.3.2013 na č.l. 74-75 spisu. 6. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za dodržania podmienok stanovených v § 379 a § 380 CSP, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo riadne oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach a rozsudok súdu prvej inštancie v časti prevyšujúcej sumu 202,04 € s prísl. zmenil a žalobu zamietol podľa § 388 CSP, lebo v tejto časti v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci neboli splnené podmienky na potvrdenie (§ 387) ani na zrušenie rozsudku prvostupňového súdu ( § 389 ods. 1 CSP). 7. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú okrem iného aj na zaplatenie sumy 89,62 € s prísl. majúc za to, že porušením zmluvných povinností spôsobila žalobcovi škodu. Možno však súhlasiť s názorom odvolateľa, že súd sa neadekvátne vyporiadal s existenciou jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a dopustil sa tak nesprávneho právneho posúdenia veci. 8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, prípadne vtedy, ak zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery. 9. Žalobca si uplatnil voči žalovanej právo na zaplatenie sumy 89,62 € z titulu náhrady škody, ktorú tvorí rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho cenou akciovou. 10. Ušlý zisk predstavuje v podstate to, čo poškodenému ušlo v dôsledku poškodenia a o čom možno dôvodne predpokladať, že by získal nebyť škodovej udalosti. Ide o majetkovú ujmu majúcu podstatu vtom, že majetok poškodeného sa očakávaným spôsobom nezhodnotil, nezvýšil (R 25/71, R 55/77). Na rozdiel od ušlého zisku skutočná škoda predstavuje zmenšenie majetkového stavu poškodeného, ktorý vznikol v dôsledku a v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. 11. Žalobca ponúkol na trh cenu mobilu 9,63 Eur, pre ktorú sa ako mobilný operátor dobrovoľne rozhodol v rámci svojej „ofenzívnej“ obchodnej politiky. Inú ako predajnú cenu (9,63 eur) zaplatenú na základe kúpnej zmluvy preto odvolací súd nepovažuje z hľadiska záväzku žalovanej za relevantnú. 12. Škodou je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (majetková - hmotná ujma), a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t. j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého zisku. Obe tieto formy sú v zásade rovnocenné a existencia jednej z nich nie je podľa platného práva podmienkou vzniku a uplatnenia druhej formy. Skutočná škoda je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu veci a v dôsledku jej straty, odobratia či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu o hodnotu tejto veci v dobe pred tým, než napr. došlo k jej strate, odobratiu či zničeniu prišlo. 13. V danej veci sa do majetkovej sféry a teda do vlastníctva žalovanej telefón Nokia 2680 Slide dostal po tom, ako zaplatila dohodnutú kúpnu cenu 9,63 euro. Žalobca nepopieral, že by žalovaná túto sumu nezaplatila, a teda jej úhradou sa stala vlastníkom veci. Žalobca v pozícii predávajúceho ako jediný mohol ovplyvniť to, či vôbec tretej osobe nejakú vec predá, a za akú cenu. Cenu veci určil on a žalovaná ju zaplatila. Žalobcovi teda nemohla vzniknúť na veci - mobilnom telefóne škoda, keďže už nebol jej vlastníkom a žiadna iná povinnosť žalovanej vo vzťahu k žalobcovi z titulu „zľavnenej kúpnej ceny“ nevznikla, pretože žiadna takáto povinnosť v zmluve upravená nie je“.Odvolací súd navyše poukazuje na fakt reálneho obídenia neželaného cieľa, na ktorý upozorňuje judikatúra súdneho dvora. Napadnutý rozsudok nie je ničím iným ako sofistikovaným priznaním rovnakého majetkového prospechu ako z nečestnej zmluvnej podmienky. Súd mal pritom povinnosť zbaviť spotrebiteľa akýchkoľvek účinkov neprijateľnej zmluvnej podmienky (čl. 6 ods.1 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. 14. Aplikačná prax zaznamenala zo strany žalobcu rozsiahle zmeny žalôb zo zmluvnej pokuty na náhradu škody, pričom sa suma zásadne nemení.. Nemali by byť pochybnosti, že sa tak stalo po tom, ako súdy judikovali zmluvnú pokutu žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách(porov. rozsudky KS v Prešove vo veciach 18Co 136/2010, 2Co 137/2010). Inter alia sa ako dôvod neprijateľnosti uvádza, že zmluvná pokuta bola nemenná bez ohľadu na čas porušenia záväzku a teoreticky aj v posledný mesiac doby viazanosti umožňovala žalobcovi dosiahnuť rovnaký majetkový prospech ako za porušenie povinnosti platiť cenu služby na začiatku doby viazanosti. Pritom nie je významné, že sa tak mohlo stať len teoreticky, pretože posudzovanie zmluvných podmienok sa vykonáva z objektívneho pohľadu bez ohľadu na postupy či záujmy účastníkov zmluvy. 15. Súdny dvor judikoval, že sa nepripúšťa modifikácia neprijateľnej zmluvnej podmienky (rozsudok vo veci C-618/10 Banco Espanol, cit.: Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov(Real Decreto Legislativo 1/2007 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General parala Defensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias) zo 16. novembra 2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky. ) 16. V prejednávanej veci za protiprávny úkon relevantný pre vznik škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť tým, že žalovaná získala mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej , na základe podpisu dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorou sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti, v tomto prípade nemožno považovať neplatenie mesačných faktúr zo strany žalovanej. Následkom jej konania, kedy neplatila mesačné faktúry, mohol byť iba vznik pohľadávky žalobcu vo výške vyúčtovaných telekomunikačných služieb (ktorú súd v tomto rozhodnutí priznal) a oprávnenie žalobcu napr. odstúpiť od zmluvy, ale určite nie vznik úplne novej povinnosti žalovanej uhradiť rozdiel medzi trhovou a zvýhodnenou cenou mobilného telefónu, ktorá bola navyše výsledkom zmluvnej dohody medzi účastníkmi v rámci dodatku k zmluve o poskytovaní služieb. Táto dohoda nemôže byť následne zo strany žalobcu prehodnotená, ak sa nenaplnili očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu vložil. Taktiež nemohlo dôjsť k protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu a tým ani k vzniku škody, pretože za odpredané telekomunikačné zariadenie mu bola zaplatená dojednaná kúpna cena, resp. táto skutočnosť nebola v konaní žiadnym spôsobom spochybňovaná. 17. Keďže žalobca nepreukázal, aby sa žalovaná dopustila protiprávneho úkonu smerujúceho ku vzniku škody a ani to, aby mu vôbec škoda vznikla, zmenil odvolací súd v časti rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu o zaplatenie 89,62 € s prísl. zamietol. 18. O trovách prvostupňového konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 (142 ods. 2 O.s.p.), berúc do úvahy, že tak žalobca, ako aj žalovaná mali v konaní úspech iba čiastočný. Žalobca pôvodne požadoval zaplatenie sumy 533,98 €. V časti 242,32 € vzal žalobu späť, v časti 202,04 € s prísl. mal úspech a v časti 89,62 € s prísl. jeho žaloba bola zamietnutá. Berúc do úvahy pomer úspech a neúspechu účastníci prvostupňového konania by nemali právo na náhradu trov konania a keďže vedľajší účastník zdieľal osud hlavného účastníka, na strane ktorého vystupoval, je nepriznanie jeho trov prvostupňového konania správne. 19. Obdobne v odvolacom konaní, prihliadajúc na pomer úspechu vo veci (§ 396 ods. 1, § 255 CSP) strany nemajú právo na náhradu trov konania (trovy im ani nevznikli). 20. Náhrada trov nebola priznaná ani združeniu na ochranu spotrebiteľa (bývalému vedľajšiemu účastníkovi), keď ani ono v odvolacom konaní plný úspech nemalo. Uplatňovalo si totiž o.i. aj náhradu trov prvostupňového konania (65,06 € bez DPH) a tieto mu priznané neboli. 21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).