Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/63/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512205258 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7512205258.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa SPP - distribúcia, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 44/b, IČO: 35 910 739, proti odporcovi JUDr. B. M., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. A. Š. Č.. XXX, o návrhu odporcu na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. 14C/189/2010, o odvolaní odporcu proti rozsudku (správne malo byť uzneseniu) Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 6. novembra 2015 č.k. 15C/33/2012-86 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na obnovu konania. Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „okresný súd alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom (správne malo byť uznesením - viď § 234 ods. 1 O.s.p. - poznámka odvolacieho súdu) zo dňa 6. novembra 2015 č.k. 15C/33/1012-86 zamietol návrh odporcu na obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. 14C/189/2010. Priznal náhradu trov právnemu zástupcovi odporcu (správne navrhovateľa - poznámka odvolacieho súdu) Mgr. Miroslavovi Hanecovi vo výške 287,04 €, ktorú navrhovateľ (správne odporca) je povinný zaplatiť do 3 dní. Rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 1. júna 2011 č.k. 14C/189/2010-57 bola odporcovi (B.. B. M.Á.) uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi Slovenskému plynárenskému priemyslu sumu 2.724,46 €, ako aj trovy konania vo výške 446,58 €, a to všetko do 3 dní. Uvedený rozsudok vychádzal zo skutkového stavu, že odporca odoberal plyn na odbernom mieste Kozmonautická 35, Čaňa a pri kontrole vykonanej zamestnancami SPP dňa 12. júna 2008 zistili porušenie overovacej značky na číselníku plynomera, porušenú plombu číselníka plynomera, o čom vykonali zápis a vyhotovili fotodokumentáciu. Pretože v pôvodnom konaní sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu B.. B. M. (viď č.l. 21,26,29 spisu zn. 14C/189/2010), resp. na zistenej adrese sa nenachádzal (viď č.l. 22,30 spisu 14C/189/2010), bol mu uznesením zo dňa 4. októbra 2010 č.k. 14C/189/2010-39 ustanovený opatrovník na zastupovanie v tomto konaní. Navrhovateľ ako dôvod obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a O.s.p. uvádzal, že skutočný vinník poškodenia meradla je L. Š., a že navrhovateľ Slovenský plynárenský priemysel mal zmluvný vzťah so synom B. M., narodeným 11. mája 1984, ktorý mal byť účastníkom konania. V rozhodnom období nemal navrhovateľ zmluvný vzťah so žiadnym odberateľom, a že návrh Slovenského plynárenského priemyslu je od počiatku premlčaný, lebo ku skutku došlo už v roku 2001 až 2002. Dňa 6. júla 2004 bola uzavretá nájomná zmluva medzi vlastníkmi rodinného domu zapísaného na LV Č..XXXX B.. B. M.C. Q. I. M. ako prenajímateľmi a B. M., mladším - nájomcom. Nájomná zmluva bola podkladom pre uzavretie zmluvy o dodávke plynu. Z dokazovania, ktoré súd vykonal zistil, že zmluva o dodávke plynu bola uzavretá dňa 15. decembra 2004 s odberateľom B. M., G.M. XX. M. XXXX s miestom odberu Kozmonautická 35, Čaňa. Zo spisu Okresného súdu Košice-okolie zn. 14C/189/2010 (č.l. 4) súd zistil, že dňa 12. júna 2008 bol vykonaný zápis o neoprávnenom odbere zemného plynu u odberateľa, za prítomnosti B.. B. M. (G. XXXX), kde ako odberateľ uviedol: „že ani on, ani jeho syn nespôsobil porušenie plomby s tým, že si pamätá, že asi v roku 1989 až 2001 prenajali dom i chatu L. Š., a ak k porušeniu plomby došlo, tak to bolo len v tom čase“. Faktúra bola splatná dňa 12.08.2008. Po citácii § 228 ods. 1,3 O.s.p., § 230 ods. 1 O.s.p. súd konštatoval, že nebol naplnený dôvod § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., lebo ani na pojednávaní navrhovateľ neuviedol žiadne nové dôkazy, skutočnosti, ktoré by boli pre neho priaznivejšie. Tá okolnosť, že rodinný dom bol v nájme B. M. mladšieho, ktorý ho užíval, a že dom bol v roku 2000 a 2001 v prenájme tretej osoby, ktorá údajne mala plynomer poškodiť, nie sú dôvodom pre obnovu konania. Odpočet plynu vykonávali pracovníci plynárni každoročne, a tak poškodenie meradla alebo neoprávnený odber by bol zistený. Dôvody obnovy, ktoré uvádza navrhovateľ neobstoja ani z vecného hľadiska, lebo v prípade objektívnej zodpovednosti, keď bol odoberaný zemný plyn meradlom, na ktorom bola poškodená plomba, za neoprávnený odber zodpovedá vlastník nehnuteľností, o čom svedčí ustálená judikatúra súdov Slovenskej republiky. K skutočnosti uvádzanej odporcom, že predmetnú nehnuteľnosť mali užívať tretie osoby, súd uviedol, že navrhovateľ ako prevádzkovateľ distribučnej siete nemá reálnu možnosť identifikovať všetky subjekty, ktoré v rozhodnom období danú nehnuteľnosť užívali a pripustenie výkladu, podľa ktorého za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, zodpovedajú iba subjekty, ktoré nehnuteľnosť reálne užívali a nie vlastník dotknutej nehnuteľnosti, by viedlo k znemožneniu uplatnenia si nároku na náhradu škody v občianskom právnom konaní. Je teda právne irelevantné, aké boli vzťahy medzi vlastníkom nehnuteľnosti a ostatnými nájomcami, ktorí mali nehnuteľnosť užívať, keď v danom prípade išlo o neoprávnený odber plynu bez vedomia navrhovateľa práve do nehnuteľnosti, ktorá bola vo vlastníctve odporcu. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p. Priznal úspešnému účastníkovi náhradu, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby á „11,21 €“ + 8,39 € režijný paušál a 1 úkon právnej služby „23,92 €“, spolu 287,04 €. Navrhovateľ zostal v odvolacom konaní nečinný. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací na základe podaného odvolania prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania rozhodnutia podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu, ktorým bol návrh na obnovu konania zamietnutý, je vecne správne, a preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Podľa § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak : a/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c/ bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d/ Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e/ je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, f/ možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie. Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť (§ 230 ods. 1 O.s.p.). Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v : a/ § 228 ods. 1 písm. a/, v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznáva právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b/ § 228 ods. 1 písm. a/ alebo b/, ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, c/ § 228 ods. 1 písm. c/, d/ § 228 ods. 1 písm. d/, e/ § 228 ods. 1 písm. e/. Podľa § 234 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania súd uznesením zamietne, alebo obnovu konania povolí. Ako už bolo vyššie konštatované, okresný súd dopustil sa procesného pochybenia, keď zamietol návrh na obnovu konania rozsudkom a nie uznesením, ako to vyplýva z citácie § 234 ods. 1 O.s.p. Toto pochybenie nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolateľom uvádzané dôvody v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a privodiť priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech. Odvolateľ v podstatnej miere v odvolaní opakuje skutočnosti, ktoré už uvádzal v návrhu na povolenie obnovy konania a s ktorými sa súd prvého stupňa správne a náležite vyporiadal. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza toto : Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní vecí alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávnosti slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000). Zákon stanovuje na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie tohto návrhu je trojmesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy, alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania je trojročná, a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí trojročnej lehoty môže byť návrh na obnovu konania podaný len v prípadoch uvedených v § 230 ods. 2 O.s.p.. Obe lehoty (subjektívna aj objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo ho zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiaden podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne, že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz, existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie. V danom prípade odvolateľ ani netvrdil, že ním navrhnutý výsluch ex manželky ako účastníčky konania (alebo ako svedkyne) je novým dôkazom a skutočnosťou, o ktorých nevedel počas pôvodného konania a ktoré vyšli najavo (stali sa mu známymi až po skončení pôvodného konania). Uvedený návrh odvolateľa výsluch exmanželky ako účastníčky konania (alebo ako svedkyne) nie je novou skutočnosťou ani dôkazom podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a zároveň nie je ani dôkazom a skutočnosťou, ktorú nemohol v pôvodnom konaní bez svojej viny použiť (§ 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). K argumentácii odvolateľa, že tieto skutočnosti a dôkazy nemohol použiť, lebo o pôvodnom konaní nevedel, lebo bol zastúpený opatrovníkom, odvolací súd uvádza, že pokiaľ účastník konania zastúpený opatrovníkom, ktorého mu súd ustanovil, vedel o skutočnostiach alebo dôkazoch v dobe, kedy prebiehalo pôvodné konanie, nemôže sa ani v návrhu na obnovu konania dovolávať ich novosti, aj keď jeho opatrovník o nich nevedel. Pre úplnosť treba poznamenať, že ani prípadná námietka účastníka o tom, že mu nemal byť ustanovený opatrovník (ktorý ho v konaní zastupoval), lebo predpoklady pre takéto opatrenie neboli splnené, by bola neopodstatnená, lebo táto námietka je uplatniteľná riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu súdu vydanom v konaní vedenom s opatrovníkom, t.j. v konaní pôvodnom. Dôvodom obnovy, ako už bolo uvedené, nemôže byť nesprávny procesný postup súdu (či ustanovenie opatrovníka bolo náležité) v konaní, obnovy ktorého sa účastník domáha. Nedostatok riadneho zastúpenia účastníka v pôvodnom konaní môže predstavovať iba procesnú vadu pôvodného konania, ktorá nielenže nie je relevantne prenositeľná do (tohto) konania o jeho obnovu, predovšetkým však o nej platí, že skutočnosť v zmysle skutkovom (podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) nezakladá. O pôvodnom konaní teda odvolateľ nevedel vlastnou vinou, v dôsledku nepreberania zásielok na adresách, kde sa zdržiaval, a tak nesie aj vinu na tom, že ním uvádzané skutočnosti a dôkazy jemu známe v čase pôvodného konania neboli použité v tomto pôvodnom konaní. So zreteľom na uvedené odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu o nenaplnení podmienok pre obnovu konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p., lebo dôkazy a skutočnosti uvádzané odvolateľom v návrhu na obnovu konania, nie sú skutočnosťami a dôkazmi, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že v prípadoch objektívnej zodpovednosti, keď bol odoberaný zemný plyn meradlom, na ktorom bola poškodená plomba, za takto neoprávnený odber zodpovedal (a zodpovedá) vlastník nehnuteľnosti. Judikatúra súdov v Slovenskej republike je vzácne zhodná v tejto problematike. Argumenty, ktoré uvádza odvolateľ, nemôžu spôsobiť zmenu pôvodne vydaného rozhodnutia. Aj odvolací súd zastáva názor, že nemožno sa stotožniť s námietkou odvolateľa, že za neoprávnený odber plynu zodpovedá užívateľ nehnuteľnosti (a nie vlastník), lebo prevádzkovateľ distribučnej siete nemá reálnu možnosť identifikovať všetky subjekty, ktoré v rozhodnom období danú nehnuteľnosť užívali a pripustenie výkladu, podľa ktorého za škodu spôsobenú neoprávneným odberateľom plynu zodpovedajú iba subjekty, ktoré nehnuteľnosť reálne užívali, a nie vlastník dotknutej nehnuteľnosti, by viedla k znemožneniu uplatnenia si nároku na náhradu škody v občianskoprávnom konaní. Aj odvolací súd sa prikláňa k názoru súdu prvého stupňa, že je právne irelevantné, aké boli vzťahy medzi odvolateľom ako vlastníkom nehnuteľnosti a údajnými ďalšími nájomcami, ktorí mali nehnuteľnosť užívať, lebo v danom prípade išlo o neoprávnený odber plynu bez vedomia navrhovateľa práve do nehnuteľnosti, ktorá bola vo vlastníctve odvolateľa. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa a jeho záverom, že nie sú naplnené podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/, písm. b/ O.s.p., a preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na obnovu konania potvrdil. Odvolací súd zrušil uznesenie vo výroku o trovách konania, lebo jeho výrok je v rozpore s dôvodmi (ohľadom náhrady trov konania), a je preto nepreskúmateľný. Z tohto dôvodu súd zrušil tento výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.