Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/552/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512210410 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7512210410.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpeného Havel, Holásek & Partners s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 865 584 proti žalovanej: Y. G., nar. X.X.XXXX, bytom v D., E. J. XX, o zaplatenie 4.858,33 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 17C/43/2014-155 z 10.6.2015 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj vo výroku o trovách konania. N e p r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví, v rozsahu sumy 150,00 eur konanie zastavil. Zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi na účet (špecifikovaný vo výrokovej časti napadnutého rozsudku) sumu 2.932,33 eur s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.768,60 eur od 3.5.2012 do 11.5.2012 a s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.708,60 eur od 12.5.2012 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu žalobcu (špecifikovaného vo výroku napadnutého rozsudku) trovy konania v sume 298,69 eur (z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 230,99 eur). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Povolil žalovanej splatiť priznanú pohľadávku žalobcovi v splátkach po 50,00 eur mesačne, najneskôr do 20. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc augustom 2015 až do úplného zaplatenia, pričom súd určil spôsob započítania splátok na poradie 1/ suma 2,932,33 eur, 2/ úrok z omeškania ku dňu uhradenia sumy istiny 2.882,18 eur, 3/ úrok z omeškania 50,15 eur a 4/ trovy konania s tým, že nezaplatením, čo i len jedinej splátky riadne a včas nastáva zročnosť celého dlhu. Vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 2,30 eur cestou prevádzkovateľa systému. 2. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.6.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 4.858,33 eur, spolu s riadnym úrokom vo výške 12,35% ročne zo sumy 2.405,67 eur od 3.5.2012 do zaplatenia, 17,3% riadnym úrokom zo sumy 784,71 eur od 3.5.2012 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.515,76 eur od 3.5.2012 do 11.5.2012 a zo sumy 4.455,76 eur od 12.5.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Po podaní žaloby žalovaná zaplatila 150,00 eur, ktoré boli započítané na sumu kapitalizovaných úrokov z omeškania ku dňu 2.5.2015 a preto vzal žalobca podaním zo dňa 11.6.2015 žalobu v tejto časti späť a súd prvej inštancie v zmysle § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. konanie v rozsahu sumy 150,00 eur zastavil. Predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.708,33 eur, spolu s riadnym úrokom vo výške 12,35% ročne zo sumy 2.405,67 eur od 3.5.2012 do zaplatenia, riadny úrok vo výške 17,3% ročne zo sumy 784,71 eur od 3.5.2012 do zaplatenia, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 4.515,76 eur od 3.5.2012 do 11.5.2012 a zo sumy 4.455,76 eur od 12.5.2012 do zaplatenia a náhrada trov konania. 3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením obsahu Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 8.8.2006 (č.l. 11 spisu), ktorou žalobca žalovanej poskytol spotrebiteľský úver vo výške 60.000,00 Sk (1.991,63 eur), ktorý sa zaviazala žalovaná splatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 47,30 eur vždy do 10. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka mala byť uhradená dňa 10.9.2006 a posledná najneskôr dňa 10.7.2011, s dohodnutým riadnym úrokom 12,6% a RPMN vo výške 16,35%. 4. Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (č.l. 13 spisu) zo dňa 21.9.2005, poskytol žalobca žalovanej spotrebiteľský úver „MINI úver do 10 minút“ v sume 1.261,37 eur (38.000,00 Sk), ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 33,43 eur (1.007,00 Sk), vždy do 20. dňa v mesiaci, s úhradou prvej splátky dňa 20.10.2005 a poslednej najneskôr dňa 20.9.2010, s dohodnutým riadnym úrokom 17,3% a RPMN vo výške 9,72% a s poplatkom za správu vo výške 1,66 eur. 5. Zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 3.6.2004, žalobca poskytol žalovanej k jej bežnému účtu kontokorentný úver č. XXXXXXXXXX v sume 630,68 eur (19.000,00 Sk), s úrokovou sadzbou 11,35% (úroky splatné mesačne) a dňa 2.9.2014 uzatvoril dodatok č. 1 so zmenou úverového rámca na 962,62 eur, s dohodnutým poplatkom vo výške 0,20% a poplatkom za poskytnutie kontokorentu 2% z výšky úverového rámca v deň podpísania zmluvy, s doplnením zmluvy zmluvou zo dňa 8.8.2006 o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby. 6. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca kvôli sústavnému porušovaniu platobnej disciplíny žalovanou, úver zosplatnil ku dňu 22.9.2010 a následne dňa 4.10.2010 účet zrušil, pričom dňa 22.7.2011 došlo k preklopeniu účtu č. XXXXXXXXXX na účet č. XXXXXXXXX - „pohľadávka z nepovoleného prečerpania“. 7. Súd prvej inštancie na strane 5 špecifikoval žalobcom uplatnenú istinu vo výške 1.008,13 eur, zmluvné úroky, dlh na kapitalizovanom úroku z omeškania, úrok z omeškania, ako aj riadny úrok z omeškania, taktiež pôvodnú celkovú výšku dlžnej sumy istiny, titulom všetkých troch poskytnutých úverov. 8. Vec právne posúdil v zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 502, § 503, § 504, § 506 ObZ, § 52 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“), § 54 ods. 1 OZ, § 2, § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., § 29b zákona č. 250/2007 Z.z., § 101 a § 103 OZ, § 517 ods. 2 OZ, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009, § 503 ods. 1 ObZ. 9. Výsledky vykonaného dokazovania konkrétne odôvodnil súd prvej inštancie na strane 10 až 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku s tým, že dospel k záveru u úveru č. 1, že celková pohľadávka titulom istiny a kapitalizovaného úroku z omeškania od 11.7.2011 do 2.5.2012 činí 1.358,42 eur. U úveru č. 2 celková pohľadávka titulom dlžnej istiny a kapitalizovaného úroku z omeškania od 21.9.2010 do 2.5.2012 činí 574,99 eur a dlh na kontokorentnom úvere činí 1.148,92 eur. Výška samotnej istiny tak za všetky tri úvery je 2.882,18 eur a úrok z omeškania vo výške 200,15 eur, ktorú súd prvej inštancie žalobcovi priznal, ako aj úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo žalovaných istín úverov vo výške 1.768,60 eur od 3.5.2012 do 11.5.2012 a zo sumy 1.708,60 eur od 12.5.2012 až do zaplatenia. 10. Čo sa týka zmluvných úrokov požadovaných žalobcom aj za obdobie po splatnosti úveru 1/ a 2/ a tiež od 3.5.2012 až do zaplatenia, v tejto časti, ako aj v časti ohľadom úroku z omeškania, súd prvej inštancie žalobu zamietol, nakoľko zmluvný úrok sa má zaplatiť spolu s istinou a je splatný vždy spolu s istinou, na ktorú sa viaže a v dobe, kedy je istina splatná. Po splatnosti úveru sa zmluvným úrokom istina už neúročí, pretože nastupuje úrok z omeškania, čo zodpovedá aj ust. § 503 ods. 1 ObZ v tom znení, že v čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Odkazoval na uznesenie NS SR sp.zn. 4Obo/143/98 v tom znení „že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru (vrátane úroku), pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania“. Mal za to, že úrok z úveru za dobu trvania každého úverového vzťahu bol žalobcovi v plnom rozsahu priznaný a za ďalšie obdobie mu na nich už nevznikol nárok. 11. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. vychádzajúc z pomeru k úspechu žalobcu vo výške 63,45 % a k pomeru jeho neúspechu vo výške 36,55 %, v zmysle uvedeného vyčíslenia a špecifikácie. 12. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. priznanú sumu, ako aj náhradu trov konania umožnil žalovanej žalobcovi splácať v splátkach. 13. Podľa § 11 ods. 2, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 2,30 eur žalobcovi. 14. Proti výroku rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, ako aj voči súvisiacemu výroku o trovách konania, žalobca v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Navrhoval, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobe v plnom rozsahu vyhovel, eventuálne v prípade, ak potvrdí napadnutý rozsudok prevyšujúcej časti ako správny, navrhoval pripustiť dovolanie podľa § 238 ods. 3 O.s.p., keďže ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho významu. 15. Odvolateľ poukazoval na dôvodnú aplikáciu Obchodného zákonníka v zmysle citovaných ustanovení, ako aj rozhodnutí NS SR a preto mal za to, že premlčanie je potrebné riešiť v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní a nie v zmysle ustanovení o premlčaní Občianskeho zákonníka, keďže sa vytráca zmysel kategórie absolútnych obchodov. Mal za to, že ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní sa nemôžu aplikovať na právny vzťah, ktorý bol založený zmluvou 1/ zo dňa 8.8.2006, ako aj zmluvou 2/ zo dňa 21.9.2005 a zmluvou 3/, na základe ktorej bolo poskytnuté povolené prečerpanie dňa 3.6.2004, keďže ust. § 879s Občianskeho zákonníka bolo prijaté až po 31.12.2014, v kontexte ust. § 52 OZ prijatého zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 16. Taktiež bol toho názoru, že nakoľko ide o úpravu hmotnoprávnu, nemožno použiť v konaniach začatých pred nadobudnutím účinnosti ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vychádzal z tej skutočnosti, že v konaní nik platne nevzniesol námietku premlčania a preto súd premlčanie ex offo skúmať nemohol, keďže nebol na to daný žiaden právny základ. Následne poukazoval na výpočet doby premlčania s odkazom na body 45 až 49 podaného odvolania. 17. K nepriznaniu zmluvného úroku z istiny od doby predčasnej splatnosti úveru a oprávnenosti požadovať zaplatenie úrokov z úveru aj po dobu po splatnosti úveru poukazoval na ZSP 55/1996 v tej citácii „že úroky vo výške dohodnutej pri poskytnutí úveru patria do splatnosti úveru“. Ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov nebola dohodnutá iná sadzba úrokov, patria aj za dobu splatnosti úveru úroky v rovnakej výške ... s poukazom na ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, kedy je ale trvanie povinnosti platiť zmluvné úroky viazané na vrátenie peňažných prostriedkov. Preto mal za to, že pokiaľ dlžník požičané finančné prostriedky veriteľovi nevrátil, je povinný platiť za ne odplatu vo forme dohodnutých zmluvných úrokov, a to od ich poskytnutia až do ich reálneho vrátenia, nakoľko požičané prostriedky má dlžník stále k dispozícii a má z nich majetkový prospech, vychádzajúc z odbornej literatúry (Ovečková, O. a kol., 2012, Obchodný zákonník). Následne poukazoval aj na rekodifikácie novely Občianskeho zákonníka a neobsahujúce obmedzenie povinnosti platiť úroky z poskytnutých prostriedkov, na čas do konečnej splatnosti úveru, keďže táto časť novely v zmysle zákona č. 106/2014 Z.z. s účinnosťou dňom 1.4.2014, bola na podnet Ústavnoprávneho výboru SR zo znenia zákona vypustená. Preto dospel k záveru, že zákonodarca súhlasil s možnosťou požadovať od dlžníkov zmluvné úroky aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, resp. po konečnej splatnosti úveru až do jeho zaplatenia. 18. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 19. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.10.2016 o 9,40 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 20.10.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.§ 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario. 14. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 29.7.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. 15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016). 16. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 17. Žalobca v odvolaní namietal odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti. 19. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). 20. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané. 21. Odvolaciemu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúce z ust. § 133 až 135 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 22. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil. 23. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie v spore. 24. Odvolacie námietky odvolateľa týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia premlčania nároku a jej potreba posudzovania v rámci premlčania upraveného Obchodným zákonníkom, keďže ide o absolútny obchod. Taktiež neaplikácia ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ex offo, ako aj dôvodnosť priznania zmluvných úrokov, aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, resp. po konečnej splatnosti úveru až do jeho zaplatenia dlžníkom, nemajú vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť ani zmenu napadnutého rozsudku. 25. Odvolací súd apeluje na to, že uplatnený nárok vyplýva zo spotrebiteľského nároku, pričom spotrebiteľské právo a jeho úprava v Občianskom zákonníku je dôsledkom transpozícií Smerníc EÚ, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa a vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch je riešený vo viacerých rozhodnutiach súdov SR spôsobom, ktorý sa postupne vyvíja smerom k dôslednejšej ochrane spotrebiteľa. 26. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 27. Zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2015 bola doplnená do ust. § 52 ods. 2 OZ tretia veta, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 28. Keďže k tomuto doplnenému textu neexistuje prechodné ustanovenie znamená to, že odo dňa jeho účinnosti sa vzťahuje toto ustanovenie aj na právne vzťahy, založené pred týmto dňom (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 04. 2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014). 29. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že k aplikácii predpisov o ochrane spotrebiteľov na tzv. absolútne obchody sa vyjadroval ústavný súd už v rozhodnutí z 19.6.2013 č.k. I. ÚS 402/2013-10, ktorým odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť sťažnosť sťažovateľa vo veci namietaného porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo veci, kde odvolací súd vzťah z úverovej zmluvy posudzoval ako vzťah spotrebiteľský. 30. Odvolací súd sa teda stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka takým spôsobom, že majú prednosť pred ustanoveniami Obchodného zákonníka. Preto súd prvej inštancie správne neaplikoval ustanovenia § 391 ods. 1 a § 397 ObZ o premlčaní, ale ustanovenie § 101 a § 103 OZ. 31. Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 32. Odvolací súd akcentuje na to, že premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Dovolanie sa námietky premlčania (§ 100 ods. 1 OZ), má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva, v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. 33. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd prvej inštancie, tak ako to správne konštatoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, povinný prihliadať na premlčanie ex offo bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ust. § 100 ods. 1 OZ a je ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014 a vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ale ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom a vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné ustanovenie, bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadnuť na premlčanie ex offo. Preto odvolacia námietka týkajúca sa aplikácie ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. účinného od 1.5.2014 v danej veci nie je náležite uplatnená, keďže súd prvej inštancie na premlčanie v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliada ex offo. 34. K odvolacej námietke, týkajúcej sa priznania zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, resp. po konečnej splatnosti úveru až do jeho zaplatenia, odvolací súd poukazuje na správne odôvodnenie učinené súdom prvej inštancie v tom znení, že zmluvný úrok, ktorý sa má zaplatiť spolu s istinou, je splatný vždy spolu s istinou, na ktorú sa viaže a v dobe, kedy je istina splatná a po zosplatnení úveru sa zmluvným úrokom istina už neúročí, pretože nastupuje úrok z omeškania, čo vyplýva aj podľa odvolacieho súdu z uznesenia NS SR sp.zn. 4Obo/143/98, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru (vrátane úroku), pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. 35. Odvolací súd uvádza, že úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik (a trvanie) je podmienené platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným, zo spôsobov jeho zániku) zaniká aj akcesorický záväzok úrokový. Ďalej pretrváva len povinnosť uhradiť doterajšie úroky a tým, že včas dlžník nesplatí istinu a úroky z istiny, dostáva sa do omeškania s plnením istiny a príslušenstva. 36. Zosplatnenie ako jednostranný právny úkon veriteľa zásadne mení pôvodne dohodnutý úverový vzťah a zmluvné úroky a úroky z omeškania sú síce obe príslušenstvom pohľadávky, ale majú odlišné funkcie, keďže zmluvné úroky sú odmenou (cenou) za užívanie istiny a úroky z omeškania predstavujú zákonom stanovenú sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od zmluvných úrokov ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dojednané. 37. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na základnú charakteristiku úverového vzťahu, keď v dôsledku uzatvorenia zmluvy o úvere dochádza u veriteľa k stavu absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne v splátkach vracia, za čo mu prináleží zmluvne dojednaný úrok, ktorý predstavuje cenu peňazí, t.j. odplatu za to, že veriteľ počas trvania zmluvného vzťahu nemá istinu úveru k dispozícii a nemôže s ňou nakladať a produkovať zisk. Tento absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok dojednaný v zmluve, ktorý je splácaný spolu so splátkami úveru. 38. V prípade predčasného a mimoriadneho zosplatnenia úveru na základe jednostranného úkonu veriteľa (na základe slobodnej voľby veriteľa), v dôsledku ktorého dôjde k zmene pôvodne dohodnutého úverového vzťahu, vznikne, tak ako sa to stalo aj v tomto prípade u žalobcu nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, t.j. veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov. V dôsledku toho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a obmedzenie možnosti produkovať zisk. Naproti tomu, v dôsledku tohto jednostranného právneho úkonu, dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a teda užívať a splácať ich postupne v splátkach a vznikne mu povinnosť uhradiť celú požičanú sumu spolu s kapitalizovaným úrokom ku dňu zosplatnenia. Pokiaľ si dlžník nesplní svoju povinnosť vrátiť požičané peňažné prostriedky, má tak veriteľ možnosť vymáhať si celú zosplatnenú pohľadávku (úver) a dlžník, ktorý nesplní povinnosť vrátiť zosplatnenú pohľadávku sa dostáva do omeškania a je povinný uhradiť veriteľovi aj úrok z omeškania. Preto po zosplatnení patrí už žalobcovi len úrok z omeškania. 39. Podľa názoru odvolacieho súdu len do oprávnenej držby požičaných finančných prostriedkov, a teda do zosplatnenia celého úveru možno požadovať úrok z úveru a po zosplatnení pohľadávky má veriteľ (žalobca) právo iba na úrok z omeškania a nemá nárok na zmluvne dojednaný úrok. 40. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/224/2015-125 z 9.6.2016, rozhodnutia NS SR sp.zn. 4Obo/143/98 - ZSP 43/2000, 4Obo/95/2000 - ZSP 42/2001, ZSP 55/1996, rozhodnutie IV.ÚS 476/2012-14. 41. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Úspešná žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ale z dôvodu, že z obsahu spisu jej nevyplýva vznik trov odvolacieho konania, odvolací súd úspešnej žalovanej v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Neúspešný žalobca, z dôvodu neúspechu v odvolacom konaní, nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže odvolací súd nepriznal úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, aj keď má na nich nárok v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, neprichádza do úvahy ďalší procesný postup v zmysle § 262 ods. 2 CSP, čo sa týka rozhodovania súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania. 43. K návrhu žalobcu, aby odvolací súd pripustil dovolanie podľa § 238 ods. 3 O..sp., pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho významu, odvolací súd uvádza, že od 1.7.2016 už odvolací súd o pripustení dovolania nerozhoduje, nakoľko o tom už rozhoduje dovolací súd s odkazom na ust. § 421 ods. 1 CSP, z hľadiska prípustnosti dovolania. 44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).