Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/322/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512210991 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7512210991.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Viery Bodnárovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: P. Ž., narodenému XX.X.XXXX, G.. U. X, C. - Š., o zaplatenie 959,02 € s príslušenstvom, o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov, proti uzneseniu č.k. 7C 341/2012-106 z 13.5.2016 Okresného súdu Košice-okolie r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka. Stranám sporu, ani Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov, náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1.Uznesením č.k. 7C 341/2012-106 z 13.5.2016 Okresný súd Košice-okolie ako súd prvej inštancie zastavil konanie, vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 50,80 € prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. do 30 dní odo dňa doručenia právoplatného uznesenia a tretím výrokom rozhodol, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznáva. K zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia návrhu bez bližšieho zdôvodnenia zo strany žalobcu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že o trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. majúc za to, že nakoľko v danom prípade za zastavenie konania procesne zodpovedá žalobca, ktorý zobral návrh na začatie konania späť bez toho, aby tento procesný úkon vyvolal svojim správaním po začatí konania žalovaný. Preto vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanému a tiež vedľajšiemu účastníkovi, ktorý sa konania zúčastnil na strane žalovaného. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným súd prvej inštancie nerozhodoval , pretože žalovaný si trovy konania neuplatnil (ust. § 151 ods. 1 a 4 O.s.p ). Vedľajší účastník si uplatnil trovy konania vo vyjadrení k návrhu v sume 142,01 €, avšak súd prvej inštancie mu náhradu trov konania nepriznal majúc za to, že trovy vynaložené v súvislosti s účasťou vedľajšieho účastníka v konaní nespĺňajú podmienky potrebnosti a účelnosti (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že vo svojich úvahách vedúcich k tomuto záveru súd vo všeobecnosti akceptoval právnu možnosť vstupu občianskeho združenia na ochranu práv spotrebiteľa do konaní, predmetom ktorých sú nároky zo spotrebiteľských vzťahov i právo dať sa zastúpiť v konaní pred súdom advokátom, ktoré patrí medzi základné práva garantované Ústavou Slovenskej republiky. Vyjadril názor, že voči vstupu vedľajšieho účastníka postupom podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. do konania, ani k jeho zastúpeniu v konaní advokátom a ani vo vzťahu k uplatneniu náhrady trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom v štandardnej procesnej situácii nemožno mať zásadných výhrad. Posudzovaný prípad však podľa súdu prvej inštancie nemožno nevnímať v kontexte ďalších stoviek konaní, do ktorých vedľajší účastník vstúpil za situácie, keď pre všetky tieto súdne konania je bezozbytku príznačné, že vedľajší účastník do nich vstúpil v krátkom časovom úseku, hromadne, bez akejkoľvek nadväznosti na osobu žalovaného ako spotrebiteľa alebo povahu spotrebiteľského sporu, len podľa jediného kritéria, ktorým bola osoba žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na to, že v prejednávanej veci vedľajší účastník zastúpený advokátom oznámil súdu, že vstupuje do konania na strane žalovaného, ak bol vo veci vydaný platobný rozkaz, podáva voči nemu odpor, v ktorom namieta neprijateľné zmluvné podmienky a z opatrnosti vznáša námietku premlčania a súčasne žiada o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že vedľajší účastník pri vstupe do konania nepoznal ani len obsah návrhu na začatie konania, do konania vstúpil neadresne, oznámením o vstupe do konania so žiadosťou o doručenie návrhu a jeho príloh bez akejkoľvek znalosti predmetu konania, len predpokladajúc podľa žalobcu, že sa jedná o spotrebiteľský spor. Obrana vedľajšieho účastníka v týchto konaniach spočíva predovšetkým v paušálnej námietke premlčania nároku žalobcu bez nadväznosti na postoj žalovaného k plneniu prípadne premlčaného dlhu a takisto v neadresnom poukazovaní na spotrebiteľský charakter veci a nutnosť skúmať prítomnosť neprijateľných podmienok bez akýchkoľvek konkrétností vzťahujúcich sa len na ten-ktorý prípad. V každom konaní do ktorého vedľajší účastník vstupuje je zastúpený advokátom, bez zreteľa na právnu či skutkovú náročnosť sporu a v každom konaní si uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia. Vo svetle týchto skutočností súd prvej inštancie mal za to, že ústredným účelom vstupu združenia na ochranu spotrebiteľa do toho konania nebolo ani tak pomôcť konkrétnemu spotrebiteľovi, prípadne napomôcť riešeniu konkrétneho spotrebiteľského problému alebo ich okruhu, ako skôr vytvoriť priestor pre poskytovanie právnych služieb advokátom, náhradu odmeny a hotových výdavkov za ktoré si vedľajší účastník uplatňoval, pričom ochrana spotrebiteľského práva tak nevyhnutne bola prostriedkom a nie účelom tohto procesu. Vstup vedľajšieho účastníka do konania s primárne iným cieľom ako chrániť práva spotrebiteľa nezodpovedá účelu sledovaného v ust. § 93 ods. 2 O.s.p.. Trovy vynaložené v súvislosti s vyúčtovanými procesnými úkonmi nespĺňajú požiadavku účelnosti podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a preto napriek tomu, že žalovanému v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v dôsledku procesného zavinenia zastavenia konania žalobcom vznikol nárok na náhradu trov konania, súd prvej inštancie vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia, ako neúčelne vynaložených, nepriznal. 2.Proti uvedenému uzneseniu, proti výroku o trovách vedľajšieho účastníka, podalo včas odvolanie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ( pôvodne vedľajší účastník) s poukazom na skutočnosť, že súd akceptoval právnu možnosť vstupu združenia do konania aj právo dať sa zastúpiť v konaní pred súdom advokátom, avšak posudzoval daný prípad v kontexte ďalších stoviek v konaní, do ktorých vedľajší účastník vstúpil. Uvedený postup Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS považuje za nesprávny, pričom poukázalo na to, že pôsobí vo verejnom záujme a je predovšetkým združením aktívnych laikov, ktorí sa prevažne aj sami stali obeťami neprijateľných podmienok, nekalých praktík dodávateľov, obeťami úžery a často aj vlastnej tiesne, pričom procesný kódex vytvoril pre spotrebiteľské združenia v ust. § 93 ods. 2 legitímny priestor pre vedľajšiu intervenciu v súdnych konaniach zo spotrebiteľských právnych vzťahov, kde poukázalo na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 7 Co 361/2012-188. V danom prípade žalobca pri späťvzatí žaloby neuviedol dôvody späťvzatia, avšak nebolo preukázané, že žalovaný svojím správaním zapríčinil späťvzatie žaloby, pričom žalobca nedosiahol v súdnom konaní to, čo od žalovaného žiadal, a preto tento stav je potrebné považovať za jeho procesný neúspech. Vzhľadom na uvedené sa súdom tvrdená neúčelnosť právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka podľa názoru združenia prieči princípu spravodlivého súdneho procesu a princípu rovnosti účastníkov, preto Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS navrhlo, aby bolo rozhodnutie o trovách vedľajšieho účastníka zmenené tak, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 223,70 € na účet právneho zástupcu združenia do troch dní od právoplatnosti uznesenia. 3.K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca písomne tak, že sa stotožnil s rozhodnutím súdu, ktorý nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, nakoľko má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva s poukazom na judikatúru, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7 M Cdo 15/2014, 6 M Cdo 5/2013. Zároveň vyjadril názor, že úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne, aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Preto podľa jeho názoru nepriznaním náhrady trov konania nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR (rozhodnutie Ústavného súdu SR v Náleze II. ÚS 78/03). Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd výrok o trovách konania potvrdil a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 41,17 € pozostávajúce z 1/2 úkonu právnej služby vo výške 30,87 € s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 10,30 € s DPH. 4.Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS podávalo odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a Krajský súd v Košiciach vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016). 5.Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP, preskúmal napadnutý výrok rozsudku, aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie združenia nie je dôvodné. 7.Súd prvej inštancie aplikoval pre svoje rozhodnutie ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (v čase späťvzatia žalobného návrhu), podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. V čase rozhodovania odvolacieho súdu Civilný sporový poriadok neobsahuje úpravu, ktorá by zodpovedala tomuto ustanoveniu, a preto prichádza do úvahy iba aplikácia ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, kde kritérium pri priznanie náhrady trov konania je úspech účastníka v konaní. 8.Podľa ust. § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov ostala teda aj v novej právnej úprave (CSP) zakotvená. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). 9.Účelnosť vynaložených trov je potrebné posudzovať individuálne v každej veci podľa okolností, za ktorých účastník, v tomto prípade združenie (pôvodne vedľajší účastník) do konania vstúpilo, a či v konaní vykonalo konkrétne úkony a aké úkony vykonalo. Aj keď trovy vedľajšieho účastníka smerovali k poskytnutiu pomoci žalovanému, na ktorého strane vedľajší účastník vystupoval, je povinnosťou súdu v spotrebiteľských veciach ex offo zohľadniť rozhodné skutočnosti a vysloviť neplatnosť nekalej podmienky alebo neplatnosť zmluvy. Novelou Občianskeho súdneho poriadku uskutočnenou zákonom č. 575/2009 Z.z. s účinnosťou od 1.3.2010 do Občianskeho súdneho poriadku sa zaviedla povinnosť súdu zahrnúť do výroku rozhodnutia aj bez návrhu zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorú v konaní identifikoval ako neplatnosť dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky a rovnako skúmať, či pohľadávka uplatnená návrhom je alebo nie je premlčaná, je povinný súd ex offo v zmysle platnej právnej úpravy, ako aj na prípadnú absolútnu neplatnosť uzatvorenej zmluvy. S poukazom na uvedené úkony právneho zástupcu združenia v hromadných (skutkovo a právne takmer totožných veciach) aj konkrétne v tomto prípade, nie je možné považovať za efektívne vykonané, a preto nemožno rozhodnutie o nepriznaní trov združeniu považovať za arbitrárne (viď napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 3 Co 397/2015-42). Obdobne ako žalobca aj odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. 6 M Cdo 5/2013) v zmysle ktorých, aj keď vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, trovy, ktoré vynaložil, nemožno považovať za trovy účelné (nie vo všetkých prípadoch) a nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní, ak nie je priznaná náhrada trov konania, ktoré nie sú účelne vynaložené a nie sú v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania (Nález II. ÚS 78/03). 10.Vzhľadom k uvedenému odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie vo výroku o trovách pôvodného vedľajšieho účastníka, t.j. vo vzťahu medzi žalobcom a Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov, potvrdil ako vecne správny. 11.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a neúspešné združenie preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania ani úspešnému žalobcovi, nakoľko ním uplatnené trovy konania v odvolacom konaní za jeden úkon - vyjadrenie k odvolaniu, nepovažoval za trovy, ktoré boli účelne vynaložené z dôvodu, že účelnosť trov konania uplatnených pôvodným vedľajším účastníkom ( ktorých náhrada bola predmetom odvolacieho prieskumu ) musel odvolací súd skúmať aj bez ohľadu na vyjadrenie žalobcu ,t.j. vyjadrenie žalobcu neobsahuje žiadne nové relevantné skutočnosti ,ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu. 12.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).