Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/915/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512212752 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7512212752.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: B. O. X. X..H..E.., IČO: XX XXX XXX, Ú. X, W., zast.: Tomáš Kušnír s.r.o., IČO: 36 613 843, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti žalovanej: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, U. XXX/XX, S. F. M., za účasti vedľajšieho účastníka: N. A. E. E. X. M., IČO: XX XXX XXX, Q. XX, F., zast.: JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, v konaní o zaplatenie 1.239,84 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 30. apríla 2013 č. k. 17C/358/2012-53 r o z h o d o l : O d m i e t a odvolanie vedľajšieho účastníka. Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanej na zaplatenie sumy 1.239,84 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 995,82 Eur od 6.1.2010 do zaplatenia. Okresný súd Košice - okolie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom konanie v rozsahu sumy 244,02 Eur zastavil a vrátil žalobcovi súdny poplatok 8,01 Eur cestou príslušného daňového úradu . Ďalším výrokom súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 995,82 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 6.1.2010 do zaplatenia, ako aj trovy konania 59,70 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na ust. § 96 ods. l až 3 O.s.p., § 11 ods. 3 veta prvá, § 11 ods. 4 a § 11 ods. 9 Zákona o súdnych poplatkoch, konanie zastavil a žalobcovi vrátil súdny poplatok. Ďalej uviedol, že vedľajší účastník navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že pohľadávka je premlčaná. Poukázal na neplatnosť Dohody o uznaní záväzku a v tej súvislosti citoval viacero súdnych rozhodnutí vydaných k danej problematike. Poukázal tiež na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v podobe zmluvnej pokuty a sankčných poplatkov, čo spôsobuje ich absolútnu neplatnosť (podľa § 53a OZ) a tiež, že zmluva neobsahuje úpravu výšky RPMN čo spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Po zamietnutí žaloby žiadal priznať trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, ktoré v tomto podaní vyčíslil sumou 165,91 Eur. Žalobca preukázal, že pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2009od pôvodného veriteľa L. P. Y..X... Založená bola zmluvou o úvere č. 1072727309 zo dňa 18.8.2008, ktorou bola žalovanej poskytnutá peňažná čiastka vo výške 995,82 Eur a ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť v 18 pravidelných splátkach po 1.999 Sk (66,35 eura) v celkovej sume 35982 Sk (1.194.38 eura) vždy do18. dňa v mesiaci nasledujúcim po mesiaci poskytnutia, t. j. od 18.9.2008. RPMN bola v sadzbe 26,65%. Žalovaná vyčerpala celú sumu 30.000 Sk, avšak na jej úhradu nezaplatila ani jedinú splátku. Ku dňu postúpenia žalovaná dlhovala sumu 1.239,84 Eur, pozostávajúcu zo sumy istiny 995,82 Eur, riadneho úroku 156,73 Eur a zmluvnej pokuty 53,12 Eur. Žalovaná dňa 1.3.2010 uznala pohľadávku žalobcu čo do dôvodu i výšky a to minimálne v rozsahu požičanej sumy 995,82 Eur a zaviazala sa ju splatiť v 30 eur splátkach od 30.3.2010, čo nedodržala. V čase podpisovania dohody pohľadávka nebola premlčaná a žalovaná vlastnoručným podpisom s touto dohodou súhlasila. Preto súd dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu premlčaná nebola a posúdil nárok žalobcu ako dôvodný s poukazom na ust. § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, 2, § 504 a § 506 Obchodného zákonníka, ďalej na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 15.1.2009 a zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny sumy 995,82 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 6.1.2010 až do zaplatenia. Pokiaľ ide o trovy konania, súd uviedol, že žalovaná bola v konaní neúspešná, pričom právny zástupca žalobcu si uplatnil náhradu trov konania, ktorých špecifikáciu mal súdu v písomnej forme predložiť do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Súd aplikujúc ust. § 142 ods. 1 a § 151 O.s.p. priznal žalobcovi trovy konania vyplývajúce zo spisu - náhradu súdneho poplatku zo sumy 995,82 Eur t.j. 89,70 Eur. Keďže súdu nebola písomná špecifikácia trov právneho zastúpenia v zákonnej lehote doručená (nebola totiž doručená vôbec), súd žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobca a vedľajší účastník na strane žalovanej. Vedľajší účastník v odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na argumentáciu súdu, ktorý rozhodnutie oprel o dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 1.3.2010, v ktorej mala žalovaná uznať svoj záväzok voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky súvisiaci so zmluvou s pôvodným veriteľom. Vedľajší účastník nesúhlasí s tým, že nečinnosť žalovanej je prejavom jej vedomosti alebo súhlasu s uplatňovanou pohľadávkou (žalovaná totiž k prílohám zaslaných jej súdom, sa nevyjadrila, z čoho súd vyvodil záver, že svojím postojom dala na vedomie, že si je svojho záväzku vedomá). Vo vzťahu k predmetnej dohode vedľajší účastník poukázal na postup Okresného súdu Trnava vo veci sp. zn. 27C 18/2012. Namieta ďalej, že súd v konaní žalovanú ako spotrebiteľku vôbec nevypočul. Pokiaľ ide o oprávnenie vedľajšieho účastníka podať vo veci odvolanie, poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. augusta 2012, sp. zn. 2Obdo 27/2012. Vedľajší účastník zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho aj prvostupňového konania v sume 83,06 Eur. Rozsudok napadol odvolaním aj žalobca, a to vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmenil tak, že mu prizná náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Žalobca v odvolaní poukázal na ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p. a zdôraznil, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu, pretože žalobca si už v rámci žalobného návrhu uplatnil, a zároveň vyčíslil, trovy konania a právneho zastúpenia, pozostávajúce z troch úkonov právnej služby. Preto neobstojí argument súdu, že žalobca je povinný vyčísliť trovy konania najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Hodnota jedného právneho úkonu bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb na 73,69 Eur s DPH. Zároveň si žalobca uplatnil režijný paušál k 3 úkonom právnej služby po 9,16 Eur s DPH. Podľa komentára k Občianskemu súdnemu poriadku k § 151 (autor: Mazák, J.) aj stručná požiadavka účastníka konania, či už v žalobe alebo v priebehu konania „žiadam trovy“, predstavuje zatiaľ síce ešte nešpecifikovaný, ale predsa len relevantný návrh na priznanie náhrady trov konania. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby sa priznala náhrada trov konania, treba navrhnúť, spravidla pred rozhodnutím vo veci samej, aj výrok o náhrade trov konania a predložiť vyčíslenie tejto náhrady, pretože bez vyčíslenia nemožno takúto náhradu priznať. Odvolateľ poukazuje na to, že už v žalobnom návrhu navrhol a zároveň vyčíslil trovy právneho zastúpenia v súlade s vyššie uvedeným, preto má za to, že žalobca má nárok na priznanie trov právneho zastúpenia na základe vyčíslenia uvedeného v žalobnom návrhu. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, ale pokiaľ ide o odvolanie vedľajšieho účastníka, toto je potrebné odmietnuť. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa M., A.Á. D. X, F., v priebehu konania súdu oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej. Rozsudok súdu prvého stupňa bol Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa M. doručený 24. júna 2013, ktorý združenie prevzalo prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku. Dňa 2. júla 2013 podalo združenie elektronickou formu odvolanie proti rozsudku a navrhlo, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd vrátil spis súdu prvého stupňa bez rozhodnutia o odvolaní s tým, aby súd vyzval žalovanú na vyjadrenie, či súhlasí s podaným odvolaním vedľajšieho účastníka. Žalovaná na výzvu súdu prvého stupňa, ktorú prevzala 3. septembra 2014, nereagovala. Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má v zásade právo podať odvolanie. Táto procesná legitimácia na podanie odvolania je však obmedzená účastníkom, na strane ktorého vystupuje. Oprávnenie podať odvolanie prináleží vedľajšiemu účastníkovi iba vtedy, ak toto oprávnenie má aj účastník, na stranu ktorého sa pripojil. Vedľajší účastník môže podať odvolanie aj vtedy, ak odvolanie podal účastník. Ak podá odvolanie len vedľajší účastník, môže ho podať len v tom prípade, ak hlavný účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas. V prípade, že účastník odmietne dať súhlas k odvolaniu vedľajšieho účastníka, je odvolanie vedľajšieho účastníka bez tohto súhlasu právne neúčinné. Ak nejde o situáciu vyplývajúcu z § 201 veta druhá O.s.p., nesúhlas účastníka s odvolaním vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane má za následok odmietnutie odvolania podaného vedľajším účastníkom okrem prípadu, ak konkrétne okolnosti výnimočne odôvodňujú iný postup, napr. ak by tento nesúhlas mohol byť hodnotený ako zneužitie práva na úkor iných, v konaní priamo nezúčastnených subjektov. Dispozičná zásada, charakterizujúca sporové občianske súdne konanie, znamená totiž zásadne povinnosť súdu rešpektovať vôľu neúspešného účastníka konania (účastník je dominus litis) nepokračovať v spore iniciovaním opravného konania na základe odvolania podaného vedľajším účastníkom. Rovnaký následok, vrátane vyššie uvedenej výnimky, treba vyvodiť aj zo situácie, ak účastník konania napriek výzve súdu, či súhlasí s odvolaním podaným vedľajším účastníkom vystupujúcim na jeho strane, v rozpore so zásadou vigilantibus iura scripta sunt (nech si každý stráži svoje práva) zostane nečinný. Zásade spravodlivej ochrany práv zodpovedá, aby takáto pasivita účastníka sa zásadne prejavila v procesnom dôsledku, ktorým je nezačatie opravného konania. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 7. mája 2014, sp. zn. 6 Cdo 77/2014) V danom prípade žalovaná nevyjadrila súhlas s odvolaním vedľajšieho účastníka proti vyššie uvedenému rozsudku, preto odvolaciemu súdu neostalo nič iné, ako odvolanie vedľajšieho účastníka odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou v súlade s ustanovením § 218 písm. b) O.s.p.. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu, odvolací súd sa plne stotožňuje s jeho argumentáciou v podanom odvolaní. Je pravdou, že žalobca už v žalobnom návrhu navrhol a zároveň vyčíslil trovy právneho zastúpenia, preto argumentácia súdu o nepriznaní trov konania žalobcovi z dôvodu, že tento svoje trovy nevyčíslil v lehote do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, resp., že ich nevyčíslil vôbec, neobstojí. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej preto nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej zrušil a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie [§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p.]. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.