Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/751/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512215422 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7512215422.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobcu: U. F. R. s.r.o., J. 5, 851 01 Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO 36613843 proti žalovanému: Y. F., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX R. nad Torysou, za účasti vedľajšieho účastníka: ZG., IČO 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, v konaní o zaplatenie 1.989,76 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo 6. februára 2014 č. k. 10C/350/2012-96 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 107,24 Eur na účet jeho právneho zástupcu TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO 36613843, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.989,76 Eur spolu s 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.389,85 Eur od 2.8.2011 až do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania v sume 119,- Eur na účet žalobcu a na účet právneho zástupcu žalobcu 213,50 Eur, všetko to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom súd rozhodol, že vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak o nároku žalobcu na tom skutkovom základe, že A. a.s., Z. 1, XXX XX L., IČO 31 331 491 poskytla žalovanému na základe jeho žiadosti úverový rámec - kreditnú bankovú platobnú kartu s účtom XXXXXXXXXXXXXX/XXXX s výškou celkového úverového limitu 20.000,- Sk, t.j. 663,88 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 600,- Sk, t.j. 19,92 Eur a po zvýšení úverového rámca v čiastke 39,83 Eur, t.j. 1.200,- Sk mesačne. Podľa všeobecných obchodných podmienok pre kreditnú kartu H. M. U., kreditná karta KOZ typ MC5, bola stanovená úroková sadzba vo výške 22,5 % ročne. Z platobnej histórie vyplýva, že žalovaný vyčerpal celkom výberom hotovosti z bankomatu + platbou kartou čiastku 2.871,18 Eur, poplatky za výber z bankomatu činia 139,38 Eur, zmluvný úrok činí 463,84 Eur, úrok z omeškania 405,84 Eur. Súčet debetných operácií tak predstavuje čiastku 3.880,24 Eur. Úhrady žalovaného predstavujú čiastku celkom 1.890,48 Eur. Z tejto čiastky bola započítaná na istinu čiastka 1.481,33 Eur, na zmluvný úrok čiastka 205,92 Eur, na úrok z omeškania čiastka 63,85 Eur a na poplatky čiastka 139,88 Eur. Nedoplatok takto činí 1.989,76 Eur a predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácií. Táto čiastka pozostáva z istiny 1.389,85 Eur, zmluvného úroku 257,92 Eur a z úroku z omeškania vo výške 341,99 Eur. K vyhláseniu splatnosti celého úveru došlo na základe rozhodnutia Československej obchodnej banky a.s. zo dňa 8.9.2009, pričom nárok na súde bol uplatnený 7.9.2012, t.j. pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty. Súd poukázal na ust. § 2 písm. a), b), § 4 ods. 1, ods. 3 písm. a) Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení Zákona č. 568/2007 Z.z., ďalej na ust. § 497 - 507 Obchodného zákonníka (ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Co/115/99 a 6MCdo/4/12) a z vykonaného dokazovania vzal za preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver v rámci úverového rámca, tento začal aj čerpať, preto súd považoval uzavretú zmluvu za platnú. Žalovaný však nedodržal podmienky zmluvy, keďže neuhrádzal splátky pravidelne, v dôsledku čoho následne došlo aj k odstúpeniu od zmluvy dňa 8.9.2009 a následne pohľadávka bola postúpená na žalobcu. Keďže žalovaný nedodržal podmienky zmluvy, súd ho zaviazal na zaplatenie istiny, ktorá bola vyčíslená ku dňu odstúpenia od zmluvy v celkovej výške 1.989,76 Eur. Táto čiastka predstavuje rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami na účte kreditnej karty, ktorá bola poskytnutá žalovanému. K námietkam vedľajšieho účastníka súd uviedol, že v danom prípade došlo k vyhláseniu splatnosti celého úveru dňa 8.9.2009, pričom nárok na súde bol uplatnený 7.9.2012, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty. Pokiaľ ide o rozhodnutie o úrokoch z omeškania, súd poukázal na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ďalej na § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z., v zmysle ktorých súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré činia 9,5 % ročne zo žalovanej istiny, keďže žalovaný s plnením peňažného dlhu je v omeškaní. Výška úrokovej sadzby poskytnutá Európskou centrálnou bankou ku dňu prvého dňa omeškania činí 1,5 %, z tohto dôvodu úrok z omeškania činí 9,5 % ročne. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania, ktoré vznikli žalobcovi zaplatením súdneho poplatku vo výške 119,- Eur. Trovy právneho zastúpenia vznikli žalobcovi za dva úkony (prevzatie a príprava a podanie návrhu), jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 a 14 Advokátskej tarify zo žalovanej istiny činí 78,10 Eur, režijný paušál za rok 2012 činí 7,63 Eur a 20% DPH, celkom 213,50 Eur. Na túto čiastku súd zaviazal žalovaného, aby ju zaplatil na účet právneho zástupcu žalobcu v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. Vedľajší účastník v konaní nebol úspešný, súd preto vyslovil, že nemá nárok na náhradu trov tohto konania. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, z obsahu ktorého vyplýva návrh, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, ak aby rozsudok zmenil tak, že žalobu voči žalovanému zamietne. Z odvolania vyplývajú odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Odvolateľ uviedol, že predmetný úver vo výške 40.000,- Sk prestal splácať 1.1.2008, keď vznikla finančná kríza, v dôsledku ktorej stratil zamestnanie. 23.4.2009 bola zrušená Istrobanka, a až 8.9.2009 nástupnícka ČSOB mu vyčíslila nedoplatok, teda až po takmer dvoch rokoch po skončení splácania. Nie vinou žalovaného bola zrušená Istrobanka a neuplatnila nárok skôr. ČSOB predala záväzok žalobcovi U. F. R., s.r.o., čo tiež trvalo určitú dobu, a úroky rástli. Žiada preto odvolací súd o zváženie, či bola správne počítaná premlčacia doba 4 rokov. Zároveň znovu vznáša námietku premlčania. Dáva súdu na vedomie, že je oslobodený od súdnych poplatkov. K odvolaniu žalovaného podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 97,60 Eur podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., plus režijný paušál v sume 9,65 Eur a DPH, spolu 107,24 Eur. Vo vyjadrení žalobca poukázal na to, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými sa súd prvého stupňa nevysporiadal. Opätovne vznesenú námietku premlčania považuje žalobca na nedôvodnú, nakoľko tak , ako to správne posúdil súd prvého stupňa, návrh na začatie konania bol podaný včas, pred uplynutím premlčacej doby. K písomnému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného podal následne písomné vyjadrenie žalovaný, v ktorom argumentuje skutočnosťou, že od doby, kedy prestal úver splácať, banka čakala dva roky, kým mu nabehnú úroky, a tie činia toľko, koľko je istina, teda sa jedná o 100 % úrok. Uznesením vlády bolo stanovené, že úrok nesmie prekročiť hranicu 30 %. Keďže žalobca je na dôchodku, dlžná suma je nevymáhateľná. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.], preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 9. marca 2016 o 9,00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 1, 3 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd dospel k záveru, že uvedený rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Dôvody napadnutého rozsudku sú podrobné, zodpovedajú zákonu, preto sa odvolací súd s týmito v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a f) t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. Podľa ust. § 100 ods. 1zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ust. § 101 O, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade došlo k vyhláseniu splatnosti celého úveru dňa 8.9.2009, pričom nárok na súde bol uplatnený 7.9.2012, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty. Dôvodne preto žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na to, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými sa súd prvého stupňa nevysporiadal. Žalobcom opätovne vznesená námietka premlčania je preto nedôvodná. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že odvolací súd neúspešnému žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, ktoré v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 97,60 Eur, plus režijný paušál v sume 9,65 Eur a 20 % DPH, spolu 107,24 Eur. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.