Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/10/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513205065 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7513205065.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunay a JUDr. Viery Bodnárovej v spore žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom v Prahe, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému P. P., W. Q. Q. P., I. Č.. XXX, v konaní o zaplatenie 1.377,57 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 10C/299/2013-68 zo dňa 29.9.2015 a proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č.k. 10C/299/2013-30 zo dňa 5.12.2013 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. P o t v r d z u j e uznesenie. Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 1.377,57 € , zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy od 27.10.2010 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo sumy od 8.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 29.3.2010 na zmenkovú sumu 1.377,57 €. 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca okrem okolností uvedených v žalobe, ktoré oprel jedine o predloženú zmenku, neuviedol žiadne ďalšie vecne dôležité skutočnosti pre posúdenie dôvodnosti svojho nároku a nepredložil žiadne iné dôkazy. Súd preto vyzval žalobcu vzorovým tlačivom „B“ - žiadosť o doplnenie alebo opravu návrhu, vydaným podľa čl. 4 bod 4 nariadenia dňa 1.12.2014, aby svoj návrh doplnil tak, aby predložil zmluvu, na základe ktorej bola zmenka vystavená, splátkový kalendár a prehľad uhradených splátok žalovaného. 3. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 14.1.2015 s odôvodnením, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na platných nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, pričom žalobca predložil jej platný originál. Zmenkové informácie boli prenesené do návrhu na začatie konania, preto podľa žalobcu netreba nič opraviť alebo doplniť. Uviedol, že disponuje len zmenkou a nemá iné primerané alebo presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol predložiť súdu. Žiadne iné listinné dôkazy preto súdu prvej inštancie nepredložil. 4. Za takejto situácie súd vychádzal z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, na základe ktorých mal preukázané, že žalovaný vystavil v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. dňa 29.3.2010 v Košiciach. 5. K skutočnosti, že žalobca predložil ako jediný dôkaz len originál zmenky odvolávajúc sa na to, že predmetné konanie je tzv. zmenkovým konaním, kde jediným dôkazom vo veci je predloženie originálu zmenky, súd prvej inštancie uviedol, že v posudzovanom prípade nejde o zmenkové konanie, ale o konanie vo veciach spotrebiteľských zmlúv, nakoľko súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, a.s., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25 v Bratislave poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a na základe toho vedie na súdoch na území Slovenskej republike spotrebiteľské spory na vymáhanie pohľadávok z poskytnutých spotrebiteľských úverov, ktorých vystavitelia zmeniek boli v postavení spotrebiteľa, keďže sa jednalo o spotrebiteľské úvery. Predmetná zmenka bola vystavená dňa 29.3.2010 v Košiciach, a to za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde podľa jeho § 4 ods. 6 bolo možné zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov. 6. Uviedol, že žalobca si v tomto konaní uplatnil predmetnú peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia, preto súd prejednával vec podľa tohto Nariadenia a nie podľa zákona č. 191/1950 Zb. (zákon zmenkový a šekový), pretože žalobca vo veci nenavrhoval vydať zmenkový platobný rozkaz. 7. Na základe uvedeného konštatoval, že súd podľa zásady kontradiktórnosti konania rozhoduje len na základe dôkazov predložených a označených stranami sporu a sám tak nemá pátrať po dôkazoch, ak ich strany sporu nepredložia, s prihliadnutím na to, že európske konanie s nízkou hodnotou sporu je postavené na písomnom styku strán sporu so súdom. Žalobca si neuplatnil v tomto konaní predmetnú pohľadávku zo zmluvy o úvere, ale iba zo zmenky, a len žalobca je v tomto konaní oprávnený uviesť rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si uplatňuje svoje právo v súdnom konaní. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní na základe výzvy súdom, ktorá bola riadne odoslaná podľa príslušného Nariadenia na tlačive B reagoval tak, že nepredložil súdu požadované listiny - zmluvu, na základe ktorej bola zmenka vystavená, súd tak v zmysle čl. 4 ods. 4 Nariadenia návrh v celom rozsahu zamietol, z dôvodu, že zmenka ako taká nie je postačujúcim dôkazom na rozhodnutie podľa Nariadenia. 8. Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému trovy konania nevznikli resp. nepodal návrh na ich náhradu, preto súd účastníkom (stranám sporu) náhradu trov konania nepriznal. 9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a f/ O.s.p. a navrhol rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky za žalovaného. Poukázal ďalej na to, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Súd sa pritom aplikáciou zákona 191/1950 Sb. nezaoberal, hoci predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Súd ignoroval ust. § 17 cit. zák., v zmysle ktorého žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť sám žalovaný, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky, je na ňom, aby ich oprávnenosť preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a nie je možné ho preniesť na žalobcu. Následne poukázal na rozhodnutia iných Krajských súdov SR. 10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 pís. a/,b,/f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 pís. b/, d/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 12. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.12.2016 o 09.50 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 7.12.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP. 14. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 pís. b/, d/, h/, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 15. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. 16. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že dôvodom zamietnutia žaloby je záver súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcom. 17. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 18. Strana sporu má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, t.j. na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo označiť dôkazy. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok rozhodnutie v jej neprospech. Strana sporu teda nesie procesnú zodpovednosť za nesplnenie dôkazného bremena a táto sa prejaví v podobe (nepriaznivého) rozhodnutia v jej neprospech (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 OSP účinného v čase rozhodovania súdu). 19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza: 20. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Účastníci (strany sporu) sú aj v konaní podľa Nariadenia povinní prispieť k zisteniu skutkového stavu a súd má možnosť danú v článku 4 Nariadenia požiadať stranu sporu, aby predložila ďalšie informácie a dokumenty, teda aj listinné dôkazy, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci. Preto ak žalobca predloží v konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, súd podľa čl. 4 bod 4 Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, môže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo „B“, ktoré je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia. Podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je síce písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. 21. Žalobca nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, preto v danej veci nielen možno, ale je aj nevyhnutne potrebným posudzovať kauzálny vzťah viažuci sa k spornej zmenke a žalobca, pokiaľ chce byť úspešným v spore, musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať opodstatnenosť uplatneného nároku, pričom z dôvodu, že nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie veci v rozkaznom konaní, jeho návrh súd prejednal v sporovom konaní, kde predložená zmenka je len jedným z listinných dôkazov osvedčujúcich, avšak pre absenciu kauzy nepreukazujúcich uplatnený nárok žalobcu. Keďže v predloženej zmenke nie je žiadna zmienka o kauze, na základe ktorej bola vystavená, bol žalobca povinný na výzvu súdu na preukázanie svojho nároku predložiť listinné dôkazy. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie vo veci postupoval správne, ak uložil žalobcovi doplniť alebo opraviť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky a predložiť súdu doplňujúce informácie a dokumenty a za tým účelom správne podľa čl. 4 bod 4 Nariadenia zaslal žalobcovi tlačivo „B“. 23. Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť podľa Nariadenia len na základe ním predloženej zmenky, nie je dôvodná, pretože zmenka ako jediný dôkaz je prípustná len v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu. V tomto konaní podľa Nariadenia však žalobca žiadal vydať rozsudok, preto zmenka môže byť len jedným z dôkazov, nie však jediným dôkazom, ktorý má preukazovať dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku. 24. Keďže žalobca nepredložil ďalšie požadované dôkazy, súd prvej inštancie nemohol vo veci rozhodovať na základe predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu, správne preto návrh žalobcu zamietol s poukazom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom v zmysle ust. § 101 ods.1 a § 120 ods. 1 OSP. Takáto možnosť zároveň vyplýva aj z ust. čl. 4 bod 4 Nariadenia. 25. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že tieto sa týkajú rozhodnutí súdov v iných veciach a nevzťahujú sa na prejednávaný spor. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie v posudzovanom spore nevykonával žiadne dokazovanie a to ani ohľadne otázky preukazujúcej charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Zmenka bola jediným predloženým dôkazom. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedospel ani k záveru o neplatnosti dohody o vyplnení zmenky, nezaoberal sa kauzálnymi námietkami, ako na to poukázal žalobca v odvolaní a neskúmal ani platnosť zmenky. Žalobu zamietol výlučne z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom, keďže zmenka ako jediný dôkaz nepreukazuje v tomto konaní tvrdenia žalobcu. 26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú preto odvolacie námietky žalobcu neopodstatnené, nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 CSP potvrdil. 27. Napadnutým uznesením zo dňa 5.12.2013 obsiahnutom na č. l. 59 súd prvej inštancie konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. prerušil a to až do skončenia konania, vedeného pred Súdnym dvorom Európskej únie pod sp. zn. veci C-558/13. 28. Rozhodol tak v konaní, ktoré sa začalo doručením návrhu na uplatnenie peňažnej pohľadávky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. 29. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že v podobnej veci Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/156/2013 uznesením zo dňa 16. októbra 2013 konanie vo veci prerušil a predložil podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku v znení: „ ČI sa má sa článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 Smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmavať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla“. Uzavrel, že s dôvodmi, ktoré uviedol Krajský súd v Prešove v citovanom rozhodnutí sa stotožňuje, a nakoľko táto otázka bude mať zásadný význam aj pre toto konanie, v súlade s ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. konanie vo veci prerušil do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v označenej veci. 30. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. 31. V dôvodoch odvolania uviedol, že v prejednávanej veci je možné riadne pokračovať bez prerušenia konania, pretože formulovaná prejudiciálna otázka nie je pre posudzovanú vec významná a naviac neboli splnené procesné predpoklady pre prerušenie konania, ako to uvádza prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí. V zásade totiž len súd rozhodujúci v poslednom stupni má výlučné právo posúdiť, či je predloženie prejudiciálnej otázky potrebné pre rozhodnutie veci samej, ak sa jedná o otázku, ktorej vyriešenie nemá z hľadiska prebiehajúceho vnútroštátneho konania význam, vnútroštátny súd by nemal podávať prejudiciálnu otázku a zbytočne tým predlžovať konanie. Práva dlžníka, ak ide aj o spotrebiteľa, sú totiž jednoznačné, získať odpovede na formulovanú prejudiciálnu otázku nie je potrebné, procesný postup súdu je stanovený Nariadením o európskom konaní s nízkou hodnotou sporu a nemá byť ex offo modifikovaný súdom. Vzhľadom na zásadu hospodárnosti a účinnosti konania je naviac účelné predkladať prejudiciálne otázky až po vyjadrení účastníkov konania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.9.2013 sp. zn. 10Co/79/2013, z ktorého je zrejmé, aké právne predpisy je potrebné na vec aplikovať a akým spôsobom ich vykladať. 32. Podľa ust. § 470 ods.1,2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 33. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu proti napadnutému uzneseniu ako podané včas a oprávnenou osobou, bez nariadenia pojednávania podľa § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 34. Odvolací súd vychádzal zo skutočnosti, známej mu z úradnej činnosti, že Súdny dvor Európskej únie uznesením predsedu Súdneho dvora č. 9667114 zo dňa 4. júna 2014 nariadil výmaz veci C-558/13, ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove vo veci CD Consulting s.r.o. proti P. Q.. Podľa odôvodnenia tohto uznesenia, podkladom pre uvedený postup bolo oznámenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 7.5.2014 o tom, že svoj návrh na začatie prejudiciálneho konania berie späť. Krajský súd v Prešove následne svojím uznesením zo dňa 16. mája 2014 sp. zn. 6Co/156/2013 odvolacie konanie vo veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o. proti odporcovi P. Q. o plnenie zo zmenky zastavil. 35. Vyššie uvedené skutočnosti, existujúce v čase rozhodovania o podanom odvolaní, bolo potrebné zohľadniť. Pretože je nepochybné, že účinky výroku preskúmavaného rozhodnutia boli obmedzené v jeho výroku stanovenou lehotou, a to rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie v konaní vedenom pred Krajským súdom v Prešove sp. zn. 6Co/156/2013 a výmaz v tejto veci bol vydaný uznesením predsedu Súdneho dvora zo dňa 4.6.2014 a odvolacie konanie vo veci sp. zn. 6Co/156/2013 bolo uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 16. mája 2014 zastavené, možno uzavrieť, niet dôvodu na prerušenie konania ako to tvrdil žalobca. 36. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie podľa § 387 CSP potvrdil. 37. O nároku na náhradu trov celého konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1,2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov konania. Úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal. 38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).