Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/446/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513208113 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7513208113.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická č. 7434/147, zastúpeného ERASMUS LEGAL s.r.o., so sídlom v Bratislave, Justičná č. 9 proti žalovanému K. D., L. Y. Ď. Č.. XXX, o zaplatenie 138,29 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 8.10.2013 č.k. 13C/135/2013-30 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok v časti zamietajúceho výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 63,25 eura s 12,20% úrokom z omeškania od 16.8.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne od 15.5.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu v sume 138,29 eura s prísl. titulom poskytnutého úveru. 3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa XX.X.XXXX úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 152,10 eura, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v mesačných splátkach v počte 12 v sume 16,17 eura mesačne. Listom zo dňa 14.2.2011 bol žalobca vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru vo výške 138,29 eura v lehote 15 dní. Dátum prvej splátky bol dohodnutý 16.4.2010 a lehota splatnosti 15.3.2011. V zmluve účastníci zároveň dohodli, že podpisom zmluvy uzatvárajú súčasne zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, ktorého podmienky sú upravené v úverových podmienkach. Úverové zmluvné podmienky žalobcu boli predložené ako samostatná listina a nie je zrejmé, či boli aspoň sčasti reálne súčasťou zmluvy a či žalovaný bol s nimi skutočne oboznámený. 4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný. Súd mal za preukázané, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá XX.X.XXXX. Obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné podľa názoru súdu predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaný neuhradil predpísané splátky riadne a včas, žalobca vyzval žalovaného na splatenie celého čerpaného úveru. V tejto súvislosti poukázal súd na úverovú zmluvu, z ktorej vyplýva, že žalovaný si zakúpil DVD prehrávač, ktorého predajná cena bola 169,00 eur. V hotovosti zaplatil 16,90 eur a bol mu poskytnutý úver v celkovej výške 152,10 eura. Žalovaný mal tento úver splatiť v 12 mesačných splátkach po 16,17 eura. Celkové náklady žalovaného predstavovali sumu 36,18 eura. Podľa názoru súdu v zmluve nie je uvedená skutočná suma, ktorú by mal žalovaný po splatení všetkých splátok uhradiť. Podľa splátkového kalendára žalovaný uhradil spolu sumu vo výške 88,85 eura. Žalobca vo svojej špecifikácii požaduje istinu vo výške 103,96 eura, ale súdu nie je známe, ako žalobca k tejto istine dospel. Súd vychádzal z názoru, že ak žalovaný uhradil 88,85 eura a celková výška úveru bola 152,10 eura, prípadne 188,28 eura, žalovaný je povinný uhradiť 63,25 eura, prípadne 99,43 eura. Zmluva uvádza ako celkovú výšku úveru sumu 152,10 eura, preto súd priznal žalobcovi dlžnú sumu, ktorú žalovaný neuhradil a to výške 63,25 eura, úrok vo výške 12,20% vyrátaný na základe priemerných úrokových mier pre úverové zmluvy medzi domácnosťami a bankou zverejnenými Národnou bankou pre marec 2010 a zároveň ho zaviazal na úhradu zákonných úrokov z omeškania tak, ako ich požadoval žalobca. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. 5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. 6. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel jeho návrhu v celom rozsahu, prípadne aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení žalobca poukázal na to, že nie je pravdivé tvrdenie súdu, že mu priznal úroky z omeškania tak ako ich požadoval. V rámci výpočtu žalobca uplatňoval sumu kapitalizovaného úroku z omeškania 24,68 eura, namiesto 30,14 eura a z tohto dôvodu zobral svoj návrh späť sčasti 5,46 eura. Súd napriek vyššie citovanému tvrdeniu priznal mu úroky z omeškania tak, ako ich žalobca požadoval, úplne ignoroval ním uplatnený nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania za obdobie od zosplatnenia do podania návrhu a priznal mu len nárok na úrok z omeškania za obdobie od podania žaloby, aj to bez uvedenia sumy, z ktorej mal byť úrok uplatňovaný. Má teda za to, že nárok na úroky z omeškania si uplatnil v zákonnej výške, pričom nepriznanie časti nároku na úroky z omeškania a to za obdobie od zosplatnenia úveru do podania návrhu na začatie konania je nedôvodné. V odvolaní ďalej uviedol, že súd mu priznal sumu 63,25 eura s úrokom z omeškania, avšak v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné, nakoľko súd v odôvodnení vôbec nevysvetlil, na základe čoho priznal úrok práve od dátumu 16.8.2010. Ďalej uviedol, že v zmysle prehľadu maximálnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 4. štvrťrok 2009 podľa nariadenia vlády č. 238/2008 bola maximálna výška odplaty v percentách pre spotrebiteľské úvery vo výške od 1500,00 eur vrátane so splatnosťou od 1 do 5 rokov stanoveného vo výške 79,08%. Napriek tomu, že v zmysle § 1 ods. 2 písm. e/ zákona č. 258/2001 Z.z. sa tento zákon na daný prípad nevzťahuje. Poukázal žalobca na skutočnosť, že zmysel vyššie uvedenej právnej úpravy maximálnej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru je práve zabránenie nebankovým subjektom uplatňovať si za poskytnutie úveru neprimerane vysoké úroky. V tomto prípade výška úveru predstavuje sumu 152,10 eura, celkové náklady spotrebiteľa sumu 36,18 eura, teda 23,80%, čo je menej ako 1/3 odplaty prípustnej podľa prehľadu maximálnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na uvedené má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nedostatočne zistil skutkový stav, na právny vzťah aplikoval nesprávne právne normy a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je sčasti nepreskúmateľné. 7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia v napadnutom zamietajúcom výroku. 8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce vážnou procesnou vadou, ak sa nevyporiadal s tvrdeniami žalobcu v písomnom podaní zo dňa 4.10.2013, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 9. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v konaní uplatnil vo vzťahu k žalovanému peňažný nárok v sume 138,29 eura, ďalej požadoval, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu kapitalizovaný denný úrok z omeškania od 2.3.2011 do 14.5.2012 v sume 24,68 eura a úrok z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 124,34 eura od 15.5.2013 do zaplatenia a trovy konania. 10. Z písomného vyhotovenia rozsudku vyplýva, že súd návrhu žalobcu sčasti vyhovel, ak zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 63,25 eura s 12,20% úrokom z omeškania od 16.8.2010 do zaplatenia, ďalej úrok z omeškania vo výške 0,024% denne od 15.5.2013 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti ohľadom istiny a požadovaného kapitalizovaného úrok z omeškania žalobu zamietol. Súd však nerozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnenej písomným podaním zo dňa 4.10.2013. 11. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 4.10.2013 okrem späťvzatia časti návrhu podrobne špecifikoval uplatnený peňažný nárok, v ktorom okrem iného požadoval ako bolo uvedené kapitalizovaný denný úrok z omeškania od 2.3.2011 do 14.5.2013 v sume 24,68 eura. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nevyplýva, či a ako sa súd vyporiadal so žalobcom uplatneným nárokom ohľadom kapitalizovaného denného úroku z omeškania. 12. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Uvedené úvahy potom vyjadrí súd v odôvodnení rozsudku postupom, ktorý určuje § 157 ods. 2 O.s.p. 13. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 14. Ak sa súd pri hodnotení dôkazov podľa § 132 O.s.p. niektorý z dôkazov vykonaných v konaní opomenul, resp. sa ním nezaoberal, zaťažil svoje rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce vážnou procesnou vadou, ktorou sám o sebe zakladá dôvod pre zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia, ktoré nemožno pre nedostatok dôvodov preskúmať. Rovnaké dôsledky nastávajú tiež v prípade, ak sa súd nezaoberal námietkami účastníka, resp. tvrdeniami, ktoré - z pohľadu ich, prípadnej právnej kvalifikácie pri osvedčení tvrdených skutočností - sa javili, resp. javiť mohli ako podstatné. K takej vade pritom došlo i v prejednávanej veci. 15. Ako bolo hore uvedené, žalobca okrem iného v konaní uplatnil tzv. kapitalizovaný denný úrok z omeškania vo výške 24,68 eura, avšak súd prvej inštancie sa s týmto uplatneným nárokom v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal napriek tomu, že otázka zákonnosti uplatneného kapitalizovaného denného úroku z omeškania môže byť významná z hľadiska posúdenia žalobcom uplatneného nároku. Navyše rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je preskúmateľné vo vzťahu k výške priznanému úroku z omeškania 12,20% od 16.8.2010, pričom v rozhodnutí súd neuviedol dôvody, pre ktoré priznal úrok práve od dátumu 16.8.2010. 16. Pochybil súd prvej inštancie aj v tom, ak vo výroku svojho rozhodnutia priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,024% denne od 15.5.2013 do zaplatenia bez uvedenia sumy, z ktorej má byť úrok priznaný. 17. Za takejto situácie možno konštatovať, že sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody v časti zamietajúceho výroku, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie v uvedenom výroku zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 18. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku ohľadom kapitalizovaného denného úroku z omeškania vo výške 24,68 eura, rozhodnúť o čiastočnom späťvzatí návrhu v sume 5,46 eura a doplní výrok rozsudku ohľadom sumy, z ktorej má žalovaný povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,024% denne od 15.5.2013 do zaplatenia. 19. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 20. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 430, § 431 ods. 1,2, § 432 ods. 1, 2, § 433, § 434, § 435 C.s.p.).