Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5To/16/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514010411 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Homzová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514010411.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Mareka Dudíka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 1.júna 2016, v trestnej veci obžalovaného A. J. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 3.2.2016 sp.zn. 5 T/8/2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného Františka Maliniča. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. J. uznaný vinným prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. a prečinom útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že - v obci Slanec, okres Košice- okolie, dňa 17.3.2014 v čase okolo 14.05 hod. na ulici R., smerom na ulicu F. riadil osobné motorové vozidlo zn. Q. W. Z.. čiernej metalízy EČV: X. XXX O., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Bohdanovce, v zložení npráp. H. J. a práp. H. X., pričom na výzvu sa odmietol podrobiť dychovej skúške alebo odberu a vyšetreniu krvi na zistenie prítomnosti alkoholu a na výzvu policajtov, aby nastúpil do ich služobného motorového vozidla toto odmietol a po poučení o možnosti použitia donucovacích prostriedkov sa snažil z miesta zadržania odísť a keď mu v tom zabránil práp. H. X. tým, že sa postavil pred neho, tak ho dvakrát udrel päsťami rúk do oblasti hrudníka nespôsobiac mu žiadne zranenia, následne mu boli policajtmi nasadené putá a keď ho dávali nasadnúť do auta, zdvihol spútané ruky do výšky hrudníka a udrel nimi npráp. H. J. do oblasti ľavého líca a keď mu tento odtláčal ruky smerom dole, tak ho chytil za palec ľavej ruky a vytočil mu ho, čím mu spôsobil pomliaždenie tváre vľavo a podvrtnutie skĺbenia I. záprstnej kosti a základného článku palca ľavej ruky s dobou liečenia do 7 dní. Za to mu bol uložený podľa § 323 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j/, § 37 písm.h/, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 12 ( dvanásť ) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 ( dvanásť ) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 16 ( šestnásť ) mesiacov. Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný do výroku o vine a treste. Takto podané odvolanie obžalovaný písomne odôvodnil v podstate tým, že od počiatku sa dožadoval ohliadky miesta činu a previerky výpovede na mieste samom, lebo jedine tak by bola overená pravdivosť výpovedí policajtov. Nie je pravdou, že policajt ho zastavoval. Keď priznal , že chcel vozidlo preparkovať, čo bol holý nezmysel, urobil tak len preto, lebo celú noc po umiestnení do cely predbežného zadržania nespal, bál sa, že ho dajú do väzby, lebo začali hovoriť o útoku na verejného činiteľa. On len chcel vyrovnať kolesá na aute a vypol motor. Keďže kolesá ešte stále neboli vyrovnané tak auto naštartoval znovu. Keď prišiel ku nemu policajt, to už mal motor vypnutý. Neumožnili mu podrobiť sa odberu krvi. Vyšetrovateľ jeho návrhy na doplnenie dokazovania zamietol a prokurátor sa tým nezaoberal. Vykonať dychovú skúšku odmietol až na OO PZ s tým, že si dá odobrať krv, k požívaniu alkoholu sa priznal . Bez spracovania plánku miesta činu bola zmarená jeho obhajoba o tom, že sa s vozidlom nepohol a vyvrátená výpoveď policajta, že na jeho pokyn auto zastavil a vypol motor, policajt sadol do svojho auta, vycúval spred stánku a prišiel k jeho autu v čase, keď A. z vozidla vystupoval a išiel zakúpiť alkohol. Svedok X. zo svojej pozície pre smetné kontajnery nemohol vidiel pohyb vozidla. Vyšetrovateľ ho vylúčil z oboznámenia sa s výsledkami dokazovania a dodnes nevie, čo všetko vo vyšetrovacom spise je, ide najmä o znalecký posudok ohľadne zranení H. J.. Je nevinný a nemôže prijať trest za to, že iba vošiel s Ing. A. pod vplyvom alkoholu do križovatky. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a jeho spod obžaloby oslobodil. Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné. Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výpoveďami svedkov H. J., H. X., J. K., P. U., Y. U., A. H., J.. H. R., X.Q. Y., znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie, znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie a listinnými dôkazmi, hlásením o použití donucovacieho prostriedku, výpisom z evidenčnej karty vodiča, zápisom o dychovej skúške a satelitným záberom časti obce Slanec. Obžalovaný v konaní pred súdom poprel, žeby pri štartovaní posunul svoje vozidlo, pričom v prípravnom konaní tvrdil, že potom, ako sadol do auta, naštartoval vozidlo a len čo sa pohol už ho zastavovali policajti, ale on chcel iba preparkovať auto pred stánok. Na odvolacom súde obžalovaný uviedol, že on auto preparkovať nechcel, chcel len vyrovnať kolesá, keďže kolesá stále neboli vyrovnané, naštartoval vozidlo ešte raz. Fyzicky policajta H. J. nenapadol a líce si policajt rozbil pri tom, keď na neho skočil, lebo ho nemohli dostať do auta. Policajti mu neumožnili odber krvi. Poškodený H. J. a poškodený H. X. vypovedali v podstate zhodne a popísali ako postrehli, že z pohostinstva vychádzajú dve osoby, ktoré boli zjavne pod vplyvom alkoholu a nasadli do osobného motorového vozidla. Sledovali ich, či vodič bude chcieť s vozidlom odísť. Počuli, ako vozidlo štartuje, avšak pri pohýnaní zhasol motor, potom sa vodič snažil opätovne naštartovať vozidlo a tak mu práp. H. X. dal znamenie, aby vozidlo zastavil , nepokračoval v jazde a vyzval obžalovaného na predloženie dokladov. Následne obžalovaného vyzval, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu , čo on odmietol tvrdiac, že on vozidlo nešoféroval, a preto nemá dôvod sa podrobiť skúške na alkohol. Keď obžalovaný nereagoval na opakované výzvy, na podrobenie sa skúške na alkohol, bol upozornený, že je podozrivý zo spáchania prečinu pod vplyvom návykovej látky. Chcel odísť, preto sa práp. X. postavil pred obžalovaného a vtedy ho obžalovaný oboma rukami sotil do hrudníka, preto obžalovaného chytili za ruky, vyzvali ho, aby upustil od svojho konania, pretože budú voči nemu použité donucovacie prostriedky, pričom napriek tomu kládol aktívny odpor. Za použitia hmatov a chvatov sa pokúsili obžalovanému nasadiť putá. Ako sa snažili ho posadiť do auta, tento sa zapieral do rámu vozidla a udrel npráp. H. J. do tváre, na líce. Svedok H. X. konkrétne vypovedal, že obžalovaný auto naštartoval a auto sa pohlo, pomaličky šlo a on zasiahol, aby zabránil odjazdu vozidla. Vozidlo prešlo asi 1 meter alebo menej. Svedok H. J. vypovedal podrobne , že vozidlo bolo zaparkované povyše stánku, obžalovaný naštartoval auto, motor zhasol, znovu naštartoval a pohol sa s vozidlom. Podľa jeho odhadu auto sa posunulo asi 3 metre, keď kolega dal obžalovanému znamenie na zastavenie. Svedkyňa J. K. potvrdila v konaní pred súdom, že videla, ako obžalovaný sotil jednou rukou do policajta. Svedkyňa P. U. , ktorá pracuje v novinovom stánku zaregistrovala policajtov a počula, ako jeden hovoril druhému „to nemyslí vážne“. Skutkový stav ustálený okresným súdom je objektivizovaný aj listinnými dôkazmi, najmä lekárskou správou, hlásením o použití donucovacieho prostriedku, zápisom o dychovej skúške a satelitným záznamom z obce Slanec. Z hlásenia o vykonaní dychovej skúšky vyplýva, že A. J. dňa 17.3.2014 o 14.05 hod. bol zadržaný na vozidle zn. Q. W. Z., EČV: X. XXX O., pričom nežiadal lekárske vyšetrenie odberu krvi a ďalšia jazda mu bola zakázaná. Zo situačnej mapy miesta činu aj krajský súd zistil, že policajti mali výhľad na vozidlo obžalovaného, a preto previerku výpovede na mieste činu a rekonštrukciu prípadu nepovažoval za potrebné na doplnenie alebo overenie údajov dôležitých pre trestné konanie. Svedkovia H. X. a H. J. nie sú v žiadnom pomere s obžalovaným A. J., súd prvého a druhého stupňa nezistili žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali ich svedecké výpovede. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne rozobral znalecké posudky z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie a chirurgie a vyvodil z nich správne závery, s ktorými sa nadriadený súd stotožnil a nepovažuje za potrebné vo svojom rozhodnutí tieto dôkazy znovu opakovať. K argumentácii obžalovaného , že vyšetrovateľ mu neumožnil preštudovať vyšetrovací spis, k tomu odvolací súd uvádza, že z trestného spisu zistil, že obvinený A. J. bol o termíne preštudovania vyšetrovacieho spisu oboznámený písomne, pričom svoje právo nevyužil a k preštudovaniu spisu sa v stanovenom termíne nedostavil, čo je v spise zadokladované doručenkou, ktorú prevzal A.P.X. J. dňa 13.5.2014. Čo sa týka návrhov na doplnenie vyšetrovania, o týchto rozhodol vyšetrovateľ PZ v zmysle zákonného ustanovenia § 208 ods. 1 Tr. por. a o odmietnutí práv obvineného vykonal záznam do spisu (čl.81 spisu) Keďže odôvodnenie rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, krajský súd nepovažoval za potrebné opakovať dôvody rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa plne stotožnil. Trest, ktorý okresný súd obžalovanému uložil zodpovedá zásadám na ukladanie trestov podľa § 34 Tr. zák. Okresný súd zohľadnil rovnaký pomer poľahčujúcich aj priťažujúcich okolností. Keďže obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s vedením osobného motorového vozidla, okresný súd mu v zmysle ust. § 61 ods. 2 Tr. zák. uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 16 mesiacov, čo zodpovedá osobe obžalovaného, okolnostiam prípadu a spáchaným prečinom. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.